„Satanista vydávajúci sa za marxistu.“ Spisovateľ nešetril Blahu. V Rusku podľa neho život nemá hodnotu (ROZHOVOR)

Prečo časť Slovákov stále verí ruskej propagande napriek historickým skúsenostiam? Má pojem „ruská duša“ reálny základ alebo ide len o romantický mýtus? A zmenilo by sa niečo, keby Vladimir Putin jedného dňa odišiel z čela krajiny?

Na tieto otázky odpovedal cestovateľ, spisovateľ a dlhoročný znalec Ruska František Hrabal-Krondak, ktorý sa tejto krajine venuje desaťročia. Precestoval ju krížom-krážom, venoval jej množstvo kníh a dlhodobo skúma jej históriu, kultúru aj politický vývoj.

V relácii Dírerov filter hovorí otvorene o ruskej mentalite, propagande aj o tom, prečo podľa neho mnohí Európania Rusko stále chápu nesprávne.

O Stalinovi aj o tom, čo by sa stalo po Putinovi

Počas rozhovoru zaznievajú aj veľmi ostré výroky. Hrabal-Krondak vysvetľuje, prečo podľa neho časť Slovákov podlieha ruským naratívom, ako vníma výroky niektorých slovenských politikov či prečo nepovažuje prípadný odchod Vladimira Putina za začiatok zásadných zmien.

Rozpráva tiež o tom, ako funguje dnešné Rusko zvnútra, akú hodnotu má podľa neho ľudský život a prečo tvrdí, že mnohé predstavy Európanov o tejto krajine zostávajú len ilúziou.

• Prečo má podľa neho v Rusku ľudský život minimálnu hodnotu?
• Zmení podľa neho samotný odchod Vladimira Putina niečo zásadné?
• Ako reaguje na výroky slovenských politikov obdivujúcich Rusko?
• Čo ho po troch rokoch života v Rusku šokovalo najviac?
• Ako reaguje na výroky slovenských politikov, ktorí Rusko verejne obdivujú?

Niektoré prieskumy uvádzajú, že 51 % Slovákov vníma Rusko negatívne, no z iných vieme, že vykazujú vysokú dôveru voči ruskému naratívu. Prečo im podľa vás tak veríme?

Na jednej strane je to podľa mňa ilúzia a na druhej je to mentálna blízkosť. Ktorý iný národ by strávil 40 rokov v socialistickej totalite? Keď poviem, že je to postsovietska nostalgia, tá z niečoho pramení.

Použijem veľmi tvrdé označenie: „otrocká nátura“. Ruský režim je vyložene banditský, založený na princípe práva silnejšieho. Namiesto morálky tam funguje „vyčúraná“ lojalita, prípadne prispôsobenie zo strachu a podobne. Pre mňa je ten ruský model odstrašujúcim príkladom.

Máme množstvo negatívnych skúseností s ruským/sovietskym režimom – okupáciu v roku 1968 či 20-ročné drancovanie krajiny sovietskymi vojskami. Dá sa na to len tak zabudnúť?

Toto je logický pohľad, no to by aj Rusi museli nenávidieť tento režim, lebo oni v podstate žijú v tej otrockej pozícii minimálne posledných 100 rokov a prispôsobujú sa tomu.

Je to národ, ktorý uctieva svojich vlastných vrahov. Ruský národ tvoria potomkovia vrahov a ich obetí. Nie je to myslené pejoratívne, ale ako realita. Napríklad okrem boľševikov tu boli milióny ľudí, ktorí z prospechárstva alebo strachu režim podporovali.

Minimálne polovica ľudí, s ktorými som sa v Rusku stretol, mala v rodine niekoho týmto režimom postihnutého, a napriek tomu má Stalin v štatistikách obľubu 65 %.

zdroj: Startitup

Má v Rusku ľudský život vôbec nejakú hodnotu?

Stačí si zalistovať v citátoch samotných ruských klasikov. Jeden za druhým sa zhodnú v tom, že v Rusku ľudský život nemá prakticky žiadnu hodnotu a že ruská mentalita sa vyznačuje brutalitou a surovosťou. Či si vezmete Tolstého, Dostojevského alebo kohokoľvek iného – najlepší prameň je hľadať argumenty v samotných ruských prameňoch.

Čo je podľa vás ten najväčší omyl, ktorý Európania alebo Slováci majú o Rusku?

Keď začnete hľadať definície Ruska a Rusov, dostávate sa do tak komplexnej a až schizofrenickej oblasti. V ruskej spoločnosti panuje bizarný hybrid: niečo medzi nostalgiou za Sovietskym zväzom, xenofóbnym šovinizmom a je to „šmrncnuté“ slavianskym okultizmom, ktorý vychádza z mýtov, že praveké Rusko bolo stredom sveta.

Z čoho pramení pocit nadradenosti Rusov a ich nevraživosť voči Západu?

Každý veľký národ má pocit svetovosti a veľmoci. Rozdiel oproti Američanom je, že ruský šovinizmus obsahuje žlčovitú nenávisť voči okolitému svetu. Veľa otázok ohľadom Ruska je skôr záležitosťou pre psychiatra než pre politológa. V podvedomí tam funguje pocit ukrivdenosti, nevďak sveta voči nim a uvedomenie si svojej vlastnej biedy – ako v prísloví: „Zomrie mi koza, dúfam, že susedovi zomrie krava.“

Zatiaľ čo ostatné národy sa pyšnia tým, čo dokázali vo vede, kultúre a umení, Rusi sa najviac pyšnia tým, ako dokážu ničiť a trpieť. Vydávajú koniec 2. svetovej vojny za jediný svetlý okamih v posledných storočných dejinách, ale musia vynechať znásilňovanie, neporiadok aj pakt Ribbentrop-Molotov, ktorým sa s Hitlerom rozdelili o Poľsko.

Ako by ste definovali často spomínanú „ruskú dušu“?

Najjednoduchšia a najobjektívnejšia definícia bez filozofických okrás je: Ruská duša jednoducho pulzuje medzi podlosťou a sentimentalitou. Mám to podložené tragickou katarziou z kontaktu s konkrétnymi ľuďmi, u ktorých som býval a považoval ich za skvelých, inteligentných priateľov.

A zrazu sa pri televízore radujú z toho, ako ruské rakety padajú na ukrajinské činžiaky a hovoria, že „tých fašistických chochlov treba všetkých zlikvidovať“.

Je toto správanie len dôsledkom štátnej propagandy?

Štátna propaganda posledných 100 rokov je len jednou zo zložiek. Musí tam byť niečo hlbšie, čo je dané geneticky odlišnými koreňmi od Európy.

Najhoršie platené povolania na Slovensku: Priemerná mzda v nich nepresiahne 1 010 eur (REBRÍČEK)

Hovoria Rusi v súkromí niečo iné ako na verejnosti, podobne ako za socializmu?

V rokoch 2014 – 2016 to bola obdoba husákovskej normalizácie – v krčme si mohol nadávať na Putina, kým si s tým nešiel do médií. Dnes to už neplatí, dorazili do fázy vyložene fašistického režimu.

Pred Vianocami som si urobil anketu medzi 600 Rusmi zo všetkých vrstiev a regiónov, ktorých osobne poznám. Odpovedalo mi len 5 % (cca 30 ľudí). Z nich sa len dvaja vyjadrili v protivojnovom zmysle.

Zvyšok tvrdil, že treba zmasakrovať celú Ukrajinu, alebo že preháňam. Tí, čo sa nechceli vyjadriť zo strachu, jednoducho neodpovedali – nikto vás totiž nenúti písať to, čo si nemyslíte, môžete mlčať.

Zmenilo by sa niečo v Rusku, ak by Putin odišiel alebo zomrel?

Nezmenilo. Prognózy publicistov sú fantazmagórie. Do týchto štruktúr nevidí ani CIA, lebo to nie je štandardná spoločnosť. Skutočná moc v Rusku je v rukách asi piatich ľudí – Patrušev, Naryškin, Bortnikov, Zolotov.

Každý z nich má svoju napríklad 300-tisícovú súkromnú armádu (Rosgvardia, FSB). Všetky ilúzie o tom, že tam dôjde k demokratizácii po 100 rokoch totality, sú len ilúzie.

zdroj: TASR/AP

Nakoľko sú jednotvárne jednotlivé regióny a národy v Rusku?

Medzi jednotlivými národmi v Rusku je rozdiel ako medzi Slovákmi a Mongolmi. Medzi Nencami a Dolganmi na severe a Ugrofínmi v Povolží je rozdiel ako medzi nami a Islandčanmi. Polovica tých podmanených národov s Rusmi nemá nič spoločného – je to maskovaný kolonializmus.

Ako je možné, že tieto lokálne komunity pod týmto režimom prežívajú?

V prvej fáze vyvraždili všetky lokálne elity a autority – šamanov, veľkostatkárov, lekárov. Ak v komunite zlikvidujete autority, komunita intelektuálne a kultúrne degraduje.

Okrem toho za posledných 100 rokov z Ruska utieklo 15 až 20 miliónov vzdelaných ľudí (učitelia, lekári, advokáti). To by žiadny normálny národ neprežil bez ujmy na kultúre.

Ako reagujete na vyhlásenia niektorých slovenských politikov (napr. Ľuboša Blahu), že „Rusko je krásne, múdre a vyspelé“?

Myslíte toho satanistu, čo sa vydáva za marxistu? Rusko je banditský štát. V spoločnosti má oveľa väčšiu cenu lojalita než schopnosti alebo vedomosti. Keď najschopnejších ľudí nahradia všehoschopní, má to jasné dôsledky.

Vyjadrovať sa k ich výrokom je úplne irelevantné, lebo sa vyjadrujete k slovám ľudí, ktorí o Rusku nič nevedia. Navštívili na tri dni Moskvu, možno Volgograd a Petrohrad. Blaha je taký znalec Ruska, ako je marxista.

Samotný Karl Marx varoval pred ruským nebezpečenstvom už pred 150 rokmi (články z roku 1865) a tvrdil, že najväčšie nebezpečenstvo pre svet je Rusko, a ak sa európske národy nepostavia za Poľsko, východný netvor ich pohltí. Toto nám Ľuboš Blaha v oslavných ódach nehovorí.

Čo by ste odkazovali ľuďom, ktorí si vytvárajú názor na Rusko len z bežných správ alebo krátkych návštev?

Ja som v Rusku strávil tri roky, prešiel som ho krížom-krážom a napriek tomu sa nepovažujem za znalca Ruska. Hovorím len, že mám určité právo sa vyjadrovať. Ale človek, ktorý tam bol tri dni a všetko pozná len z internetu, nuž… Kto bude chcieť vedieť viac o mojich názoroch alebo cestách po Rusku, môže si prečítať ktorúkoľvek z mojich kníh.

Čítaj viac z kategórie: Rozhovory