Kliešťová encefalitída mení mapu Slovenska. Najťažšie prípady končia ochrnutím alebo úmrtím, varujú odborníčky

Kliešťová encefalitída dokáže na začiatku ľahko zmiasť. Prvé ťažkosti pripomínajú bežnú virózu a po niekoľkých dňoch často ustúpia. Človek nadobudne pocit, že je po probléme. Práve vtedy však môže prísť druhá, oveľa vážnejšia fáza ochorenia.

Lekári nemajú k dispozícii liek, ktorý by vírus cielene zničil. Na ochranu preto treba myslieť skôr, ako sa objavia prvé príznaky. Počet prípadov kliešťovej encefalitídy pritom na Slovensku dlhodobo rastie.

„Najvyšší počet prípadov za ostatné roky priniesol rok 2022, keď úrady evidovali 205 prípadov. Osem z nich súviselo s tromi epidémiami,“ upozorňujú pre Startitup odborníčky RNDr. Sabína Fumačová Havlíková, PhD., z Biomedicínskeho centra SAV a MUDr. Jana Kerlik, PhD., z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici.

Kliešte postupujú na sever aj do hôr

Kým lymskú boreliózu odborníci zaznamenávajú na celom Slovensku, kliešťová encefalitída sa objavuje len v niektorých oblastiach. „Dôvodom sú prírodné ohniská nákazy. Vírus dlhodobo prežíva v konkrétnych lokalitách, najmä v listnatých a zmiešaných lesoch. Tie ponúkajú kliešťom optimálnu mikroklímu a voľne žijúcej zveri ideálne podmienky. Práve táto zver tvorí prirodzený rezervoár vírusu,“ vysvetľujú odborníčky.

Riziková mapa Slovenska sa však v posledných rokoch výrazne zmenila. „ÚVZ SR v minulosti hlásil najvyššiu chorobnosť kliešťovej encefalitídy v Trenčianskom kraji. Od roku 2015 sa epidemiologická situácia zmenila a prvenstvo prevzali Banskobystrický a Žilinský kraj. Tento posun súvisí najmä s klimatickými zmenami,“ hovoria.

Potvrdzujú to aj oficiálne údaje z regiónov. V rokoch 2019 až 2023 zaznamenal Banskobystrický kraj 47,4 percenta všetkých prípadov kliešťovej encefalitídy a Žilinský kraj 36,6 percenta. Suché a horúce počasie kliešťom nevyhovuje, preto sa presúvajú na sever a do vyšších nadmorských výšok, kde sa predtým objavovali iba zriedkavo. Výnimkou nie sú ani vysokohorské oblasti Tatier.

Samotná teplota však celý vývoj nevysvetľuje. „Okrem klimatických podmienok majú významný vplyv na výskyt kliešťov zmeny vo využívaní krajiny, početnosť voľne žijúcich hostiteľských živočíchov a častejší pobyt ľudí v prírode,“ hovoria odborníčky.

Keď úľava ešte neznamená koniec ochorenia

Vírus kliešťovej encefalitídy neprenášajú iba kliešte. Do ľudského organizmu môže preniknúť aj po konzumácii výrobkov z nepasterizovaného mlieka. ÚVZ SR uvádza, že k zničeniu vírusu dochádza pri teplote 70 stupňov Celzia.

„Inkubačný čas, teda čas od vniknutia vírusu do organizmu po prvé príznaky, trvá 7 až 28 dní. Po konzumácii infikovaného nepasterizovaného mlieka alebo mliečnych výrobkov sa prvé príznaky zvyknú objaviť skôr, často do desiatich dní,“ približujú odborníčky.

zdroj: Freepik

Príznaky ochorenia sa u jednotlivých ľudí líšia. Niektorí nepociťujú žiadne ťažkosti, iní majú len mierne symptómy. „Priebeh ochorenia býva typicky dvojfázový, pričom prvá fáza je charakteristická nešpecifickými príznakmi ako pri viróze (bolesť hlavy, svalov a kĺbov, slabosť, únava, zvýšená teplota alebo horúčka),“ vysvetľujú.

Po prvej fáze zvyčajne nasleduje niekoľko dní bez príznakov, počas ktorých sa človek cíti zdravý. „V druhej fáze sa prejavuje zápal mozgu, resp. miechy (horúčka, výrazná bolesť hlavy, vracanie, svetloplachosť, stuhnutie šije, závraty, strata rovnováhy, porucha reči). Najťažšie prípady môžu mať dlhodobé následky vo forme ochrnutia, niektoré prípady sa môžu končiť letálne,“ dodávajú.

Ochorenie však môže prebehnúť len v prvej fáze, pričom človek často ani netuší, že sa nakazil vírusom kliešťovej encefalitídy, a svoje ťažkosti považuje za bežnú respiračnú virózu. Odborníčky preto upozorňujú, že ak sa počas kliešťovej sezóny objavia príznaky podobné chrípke, treba lekárovi spomenúť každý pobyt v prírode aj konzumáciu nepasterizovaných mliečnych výrobkov.

Následky môžu trvať roky

Vírus kliešťovej encefalitídy môže preniknúť do tela už v prvých hodinách po prisatí. Keď zasiahne centrálny nervový systém, lekári dokážu tlmiť zápal a zmierňovať komplikácie, no samotného pôvodcu nevedia cielene odstrániť.

„V súčasnosti neexistuje špecifická antivírusová liečba, ktorá by dokázala vírus kliešťovej encefalitídy priamo zničiť. Lekári sa preto sústreďujú výlučne na symptomatickú liečbu, t. j. tlmia len príznaky (bolesť hlavy, horúčku),“ hovoria odborníčky.

Pri ťažkom priebehu môže mozog opuchnúť. Lekári vtedy podávajú lieky na zníženie vnútrolebečného tlaku. Pacienti dostávajú aj infúzie, ktoré pomáhajú predchádzať dehydratácii a udržiavať rovnováhu minerálov v tele. Dôležitú súčasť liečby tvorí pokoj na lôžku, tma a ticho. Silný zápal mozgu totiž môže výrazne zvýšiť citlivosť pacienta na svetlo a hluk.

Približne polovica pacientov, ktorí prekonali druhú fázu kliešťovej encefalitídy s postihnutím centrálneho nervového systému, trpí dlhodobými zdravotnými následkami. „V odbornej literatúre sa tento stav označuje ako postencefalitický syndróm. Ide o súbor dlhodobých zdravotných ťažkostí najmä neurologického, ale aj psychického charakteru, ktoré pretrvávajú dlhšie ako šesť mesiacov po prekonaní akútneho zápalu mozgu,“ hovoria odborníčky.

Konkrétne následky závisia od toho, ktoré časti mozgu alebo miechy zápal zasiahol. „Môže ísť o dlhodobé bolesti hlavy, poruchy spánku, pamäti a koncentrácie až po poruchu reči, rovnováhy a ochrnutie končatín. U pacientov sa môže rozvinúť depresia, úzkosť, podráždenosť alebo iné zmeny nálady. Niektoré prípady končia úmrtím,“ varujú.

Zotavenie môže trvať niekoľko mesiacov až rokov. Jeho dĺžku ovplyvňuje najmä vek pacienta, závažnosť poškodenia, celkový zdravotný stav, životný štýl aj pridružené ochorenia.

Čo dokáže vysoká zaočkovanosť

Ako veľa môže zmeniť očkovanie, ukazujú skúsenosti zo susedného štátu. „Rakúsko potvrdzuje, že najúčinnejšou prevenciou je očkovanie. Vďaka dlhodobo zaočkovanej populácii v Rakúsku (80 až 90 %) bol pozorovaný výrazný pokles počtu prípadov kliešťovej encefalitídy v porovnaní s predvakcinačnou érou, a to napriek tomu, že rizikové endemické oblasti kliešťovej encefalitídy sa v Rakúsku naďalej vyskytujú,“ hovoria odborníčky.

Svetová zdravotnícka organizácia odporúča očkovanie deťom aj dospelým, ktorí žijú v rizikových regiónoch alebo do nich cestujú. Na Slovensku ide už spomínaný Banskobystrický, Žilinský a Trenčiansky kraj. Riziko sa však nekončí na slovenských hraniciach. „Česká republika pravidelne hlási najvyšší celkový počet prípadov v Európskej únii a vysokú chorobnosť evidujú aj pobaltské štáty či Slovinsko,“ uvádzajú.

Základné očkovanie tvoria tri dávky a niektoré zdravotné poisťovne naň prispievajú. Očkovanie môžeš absolvovať počas celého roka, no ideálne je začať už v zime, ešte pred kliešťovou sezónou.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing