Dáni pôjdu do dôchodku v 74 rokoch. Nová analýza ukazuje, čo čaká Slovákov (REBRÍČEK KRAJÍN)

  • Slovensko čaká jedna z najväčších zmien dôchodkového veku v Európe
  • Nové prognózy ukazujú, že budúce generácie budú pracovať výrazne dlhšie
pracujúci senior, dôchodca
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Odchod do dôchodku patrí medzi témy, ktoré sa dotýkajú takmer každého. Kým dnes väčšina Európanov odchádza na penziu približne po dovŕšení 64 až 65 rokov, o niekoľko desaťročí sa situácia výrazne zmení. Dôvodom je starnutie populácie, rastúci počet dôchodcov a tlak na verejné financie.

Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Startitup, odkaz sa otvorí v novom okne

Nová analýza organizácie OECD, ktorú spracoval portál Euronews, ukazuje, že vo väčšine európskych krajín sa zákonný vek odchodu do dôchodku zvýši. Medzi štátmi, kde príde k najvýraznejším zmenám, figuruje aj Slovensko. Muži aj ženy budú podľa predpokladov pracovať citeľne dlhšie ako dnes.

Väčšina krajín zvýši dôchodkový vek

Analýza Euronews vychádza z údajov OECD pre 32 európskych krajín. Porovnáva pritom dnešných dôchodcov s ľuďmi, ktorí vstúpili na pracovný trh vo veku 22 rokov počas roka 2024 a počas celej kariéry nepretržite pracovali. Táto generácia by mala odchádzať do dôchodku koncom 60. rokov tohto storočia.

Výsledky ukazujú, že približne dve tretiny európskych krajín zvýšia dôchodkový vek mužov a približne tri štvrtiny krajín urobia to isté aj pri ženách.

Podľa správy OECD Pensions at a Glance 2025 sa priemerný zákonný dôchodkový vek v krajinách Európskej únie zvýši u mužov zo súčasných 64,7 roka na 66,7 roka a u žien zo 64 rokov na 66,6 roka.

OECD upozorňuje, že ide o jeden z najčastejších spôsobov, ako vlády reagujú na rastúce náklady dôchodkových systémov. „Zvyšovanie dôchodkového veku zostáva bežnou stratégiou na zlepšenie finančnej udržateľnosti dôchodkových systémov bez znižovania úrovne dôchodkov,“ uvádza správa OECD.

Organizácia zároveň dodáva, že štáty môžu stabilitu dôchodkového systému zabezpečiť aj inými opatreniami. „Alternatívou je zvýšenie odvodov alebo zníženie výšky dôchodkových dávok.“

starí ľudia, pár seniorovo

Slovensko čaká výrazné predĺženie pracovného života

Pre Slovensko prináša analýza jednu z najvýraznejších zmien v Európskej únii. Podľa údajov OECD sa dôchodkový vek slovenských mužov zvýši najmenej o päť rokov.

Rovnaký trend čaká aj ženy, ktorým sa vek odchodu do dôchodku zvýši približne o 5,8 roka. Z aktuálnych 63,2 roka pôjdu do dôchodku obe pohlavia v 69 rokoch. Slovensko sa tak zaradí medzi krajiny s najvýraznejším predĺžením pracovného života. Väčšie zmeny predpokladajú prognózy už len v niekoľkých štátoch.

Vedel/a by si si predstaviť pracovať takmer do 70 rokov?

Najväčší nárast zaznamená Turecko. Mužom sa dôchodkový vek zvýši o 13 rokov – z dnešných 52 na 65 rokov. Pri ženách pôjde dokonca o zvýšenie o 14 rokov, zo 49 na 63 rokov. Výrazné zmeny čakajú aj Dánsko, Estónsko, Taliansko či Cyprus.

budúci dôchodkový vek muži a ženy

Dánsko bude európskym rekordérom

V súčasnosti odchádzajú muži najneskôr do dôchodku v Dánsku, Nórsku, na Islande a v Holandsku. Vo všetkých týchto krajinách je zákonný dôchodkový vek 67 rokov.

Na opačnom konci rebríčka stojí Turecko, kde muži odchádzajú do dôchodku už vo veku 52 rokov. Nasledujú Grécko, Slovinsko a Luxembursko, kde je hranica nastavená na 62 rokov. Podľa prognóz sa však situácia výrazne zmení. Najvyšší dôchodkový vek budú mať koncom 60. rokov opäť Dáni. Muži tam budú odchádzať do dôchodku až vo veku 74 rokov.

Hranicu 70 rokov dosiahnu aj viaceré ďalšie krajiny:

  • Estónsko – 71 rokov,
  • Taliansko – 70 rokov,
  • Holandsko – 70 rokov,
  • Švédsko – 70 rokov,
  • Cyprus – 70 rokov.

Naopak, najnižší dôchodkový vek mužov zostane v Slovinsku a Luxembursku, kde bude predstavovať 62 rokov.

Veľké rozdiely zostanú aj medzi najväčšími ekonomikami

Rozdiely budú viditeľné aj medzi najväčšími európskymi ekonomikami. V súčasnosti má spomedzi nich najvyšší dôchodkový vek mužov Nemecko, kde predstavuje 66,2 roka. Najnižší má Francúzsko s hranicou 64,3 roka.

Koncom 60. rokov budú čísla vyzerať inak:

  • Taliansko – 70 rokov,
  • Spojené kráľovstvo – 68 rokov,
  • Nemecko – 67 rokov,
  • Francúzsko – 65 rokov,
  • Španielsko – 65 rokov.

V Nemecku aj vo Francúzsku pritom pôjde len o mierne zvýšenie, kratšie než jeden rok.

Ženy budú pracovať dlhšie takmer všade

Podobný vývoj čaká aj ženy. Najvyšší dôchodkový vek majú dnes ženy v Dánsku, Holandsku, na Islande a v Nórsku, kde odchádzajú do dôchodku vo veku 67 rokov.

Najnižšiu hranicu má opäť Turecko – iba 49 rokov. Druhé najnižšie číslo patrí Poľsku, kde ženy odchádzajú do dôchodku vo veku 60 rokov. Podľa prognóz OECD bude priemerný dôchodkový vek žien v Európskej únii koncom 60. rokov predstavovať 66,6 roka. To znamená zvýšenie o 2,6 roka oproti ženám, ktoré odišli do dôchodku v roku 2024.

Aj v tomto prípade bude lídrom Dánsko s hranicou 74 rokov. Nasledovať budú:

  • Estónsko – 71 rokov,
  • Taliansko – 70 rokov,
  • Holandsko – 70 rokov,
  • Švédsko – 70 rokov,
  • Cyprus – 70 rokov.

Poľsko zostane jedinou krajinou Európskej únie, kde si ženy zachovajú dôchodkový vek na úrovni 60 rokov aj koncom 60. rokov tohto storočia. V Taliansku sa ženám dôchodkový vek zvýši približne o 6,2 roka. Na Slovensku pôjde podľa údajov OECD približne o 5,8 roka. V Rumunsku sa zvýši o 4,8 roka, v Rakúsku o 4,5 roka a v Grécku či Švédsku približne o štyri roky.

Naopak, v Španielsku zostane dôchodkový vek žien na úrovni 65 rokov. Nemecko a Francúzsko čaká len minimálna zmena, zatiaľ čo Spojené kráľovstvo zvýši hranicu o dva roky.

Starnutie populácie mení dôchodkové systémy

OECD upozorňuje, že hlavným dôvodom zmien je rýchle starnutie populácie. V mnohých krajinách rastie počet seniorov rýchlejšie než počet ľudí v produktívnom veku, čo vytvára čoraz väčší tlak na financovanie dôchodkov.

V niektorých štátoch zohrá významnú úlohu aj predlžovanie priemernej dĺžky života. Príkladom je Dánsko, kde sa dnes dôchodkový vek priamo odvíja od očakávanej dĺžky života. OECD však upozorňuje, že krajina môže tento mechanizmus v budúcnosti zmierniť. V takom prípade by konečný dôchodkový vek nemusel dosiahnuť predpokladaných 74 rokov.

Organizácia zároveň varuje, že starnutie obyvateľstva bude v najbližších desaťročiach pokračovať. Kým v roku 2000 pripadalo na každých 100 ľudí vo veku 20 až 64 rokov približne 22 obyvateľov starších ako 65 rokov, v roku 2025 ich bude 33. Do roku 2050 by sa tento počet mal zvýšiť až na 52 seniorov na každých 100 ľudí v produktívnom veku.

Táto generácia je posledná, ktorá dostane dôchodok, tvrdí analytik

Dôchodkový systém na Slovensku funguje na princípe solidarity, kde odvody pracujúcich okamžite financujú penzie súčasných seniorov. Kvôli starnutiu populácie a klesajúcej pôrodnosti je však tento model neudržateľný. Odvody už dnes nestačia na pokrytie výdavkov a Sociálna poisťovňa vyžaduje miliardové dotácie zo štátneho rozpočtu, pričom v roku 2026 je na tento účel vyčlenených vyše 2,3 miliardy eur.

Finančný analytik Marek Bohunický upozorňuje, že dnešní štyridsiatnici sú poslednou generáciou, ktorá dostane štátny dôchodok v dnešnej podobe. Štát bude musieť reagovať na demografický vývoj zvyšovaním dôchodkového veku, ktorý sa pri mladších ročníkoch môže posunúť až k 70 rokom. Zároveň výrazne klesne miera náhrady a štátna penzia pokryje len základné sociálne minimum. Dôstojný život v starobe tak bude vyžadovať vlastné investície a úspory v druhom pilieri.

Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Startitup, odkaz sa otvorí v novom okne

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika

Zdroje: Euronews, Archív Startitup, OECD

Najnovšie videá

Trendové videá