Pečeň nebolí, problém má až 40 % Slovákov: Farmaceutka varuje pred letným zvykom

Grilovačka s pivom, festivalový drink, dovolenkový koktail – v lete je alkohol prítomný takmer na každom kroku a hranica medzi príležitostným pohárikom a nezdravým návykom sa ľahko rozmazáva.

Podľa dostupných dát siaha po alkohole aspoň raz mesačne viac než 60 % Slovákov a pätina z nás po ňom siaha pravidelne. Napriek tomu prevenciu bežne odsúvame na vedľajšiu koľaj a k lekárovi ideme väčšinou až vtedy, keď sa objavia konkrétne ťažkosti.

Práve pri pečeni je takýto prístup obzvlášť rizikový, keďže jej poškodenie môže dlhodobo prebiehať bez akýchkoľvek príznakov. Odborníci z online lekárne MojaLekáreň.sk zdôrazňujú, že čakať na prvé viditeľné problémy býva osudnou chybou.

Vážnosť situácie potvrdzujú aj európske čísla. V regióne WHO zomiera na ochorenia pečene denne takmer 780 ľudí, alkohol si v Európe ročne vyžiada približne 800-tisíc obetí a stojí za vznikom vyše 200 rôznych ochorení.

Tichý orgán bez receptorov bolesti

„Je dôležité myslieť na svoje telo, a teda aj na pečeň, ešte v čase, keď nás nič nebolí. Pečeň nemá receptory bolesti, a tak dokáže fungovať úplne bez príznakov aj v momente, keď ju z veľkej časti ničí tichý zápal alebo stučnenie – tento stav trvá často 5 až 15 rokov. Opakovane ju pritom zaťažujeme nielen alkoholom, ale aj nadbytkom cukrov a tukov, vysoko priemyselne spracovanou stravou, nadváhou alebo nevhodným užívaním liekov. Alkohol nepoškodzuje len pečeň, ale negatívne ovplyvňuje celý organizmus – okrem iného mozog, srdce a cievy, tráviaci systém alebo spánok a zvyšuje tiež riziko niektorých nádorových ochorení a vzniku závislosti,“ upozorňuje PharmDr. Kamila Horníčková, farmaceutka z online poradne MojaLekáreň.sk.

Európska aliancia EHAA aj závery EASL–Lancet Commission 2.0 upozorňujú, že veľkej časti závažných pečeňových ochorení sa dá predísť, ak sa odhalia včas a obmedzia sa rizikové faktory. Slováci však na svoj zdravotný stav často reagujú až vtedy, keď je najhoršie.

Ak človek čaká na jasný impulz zvonku, pri pečeni je to podľa Horníčkovej riskantnejšie než pri iných orgánoch, keďže prvé fázy poškodenia môžu prebiehať úplne bez príznakov, a to aj u mladých ľudí. Farmaceutka vymenúva niekoľko signálov, ktoré by sme si nemali nechať ujsť:

„Ak tieto ťažkosti pretrvávajú, kombinujú sa alebo sa zhoršujú, je okamžite na mieste odborné vyšetrenie,“ prízvukuje Horníčková. 

Slovensko je na tom s pečeňou mimoriadne zle

Práve na Slovensku má toto varovanie osobitnú váhu. Ako v rozhovore pre SITA priblížil hepatológ Ľubomír Skladaný, vedúci transplantačného centra vo Fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici a prezident Slovenskej hepatologickej spoločnosti, Slovensko sa podľa medzinárodných dát z odborného časopisu Lancet umiestnilo na prvom mieste na svete vo výskyte cirhózy pečene.

Problémom je aj to, že choroba dlho nemusí mať žiadne príznaky: „Človek môže mať cirhózu a vôbec o tom nevedieť. Nemá ako na to prísť.“

Slovenská hepatologická spoločnosť si tieto zahraničné štatistiky overila vlastným projektom Sirius, do ktorého boli zaraďovaní ľudia, ktorí predtým neboli sledovaní pre žiadne ochorenie pečene. Ukázalo sa, že približne 3 % dospelých majú pokročilé ochorenie pečene, o ktorom väčšina z nich vôbec nevedela.

Ešte výraznejšie je iné číslo – na vzorke približne 4 500 vyšetrených ľudí sa ukázalo, že stukovatenú pečeň má na Slovensku približne 40 % ľudí. Podľa Skladaného tak človek v priemernom veku okolo 40 rokov musí dnes reálne počítať s tým, že stukovatenú pečeň môže mať.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska