Do Únie preniklo 72-tisíc ľudí: Analytik Bránik varuje pred štátom, ktorý drží Európu v šachu

Masový príchod migrantov do španielskej Ceuty odhalil, ako výrazne je ochrana vonkajších hraníc Európskej únie závislá od spolupráce s Marokom. Podľa bezpečnostného analytika Radovana Bránika môže Rabat túto závislosť využívať ako nástroj politického tlaku na Španielsko aj celú EÚ.

Ceuta leží na severnom pobreží Afriky, no je autonómnou súčasťou Španielska a zároveň územím Európskej únie. Spolu s Melillou vytvára jedinú pozemnú hranicu medzi Úniou a Afrikou. Ceuta má v rámci schengenského systému osobitný režim. Pri cestovaní z mesta na španielsku pevninu alebo do ďalších častí Únie musia cestujúci prejsť hraničnou a dokladovou kontrolou.

Koncom júla 2026 prenikli z Maroka do mesta desaťtisíce ľudí. Podľa neskorších údajov ich bolo približne 72-tisíc, pričom španielska vláda následne uviedla, že väčšina sa vrátila do Maroka. Udalosť vyvolala mimoriadne rokovania v EÚ a otvorila otázku, nakoľko sa Európa môže pri ochrane hraníc spoliehať na susedné štáty, píše Reuters.

Masový prechod mal aj tragické následky. Podľa neskorších údajov zahynulo na španielskej strane najmenej 82 ľudí a marocké úrady hlásili ďalších 14 obetí na svojom území, informovala 21. augusta španielska verejnoprávna televízia RTVE.

„Na 48 hodín sa zatriasol Schengen“

Bránik upozorňuje, že aj incident na geograficky malom území môže vyvolať politické dôsledky naprieč celou Európou.

„My vieme, že zanedbateľný incident v Ceute, týkajúci sa snahy marockých imigrantov preniknúť do Španielska, na 48 hodín zatriasol Schengenom. Zrazu sa ozvali výzvy na zrušenie schengenských hraníc so Španielskom,“ uviedol v relácii Za hranicou.

Po masovom prekročení hranice niektoré európske štáty skutočne začali diskutovať o sprísnení kontrol. Španielsko však partnerov ubezpečovalo, že udalosti nebudú mať dlhodobý vplyv na voľný pohyb v Schengene. Taliansko v reakcii dočasne obnovilo hraničné kontroly, hoci španielska vláda zdôrazňovala, že migranti sa z Ceuty ďalej do Európy nepresúvajú.

Bránik vníma prípad ako názornú ukážku toho, ako možno cielene využiť zraniteľné miesto európskeho systému. „Konkrétne v tomto prípade ešte nešlo o teror, ale v podstate o využitie slabého miesta Španielska,“ povedal.

Maroko ako strážca európskej hranice

Ceuta a Melilla sú pozostatkom niekdajšej španielskej prítomnosti v severnej Afrike. Španielsko ich považuje za neoddeliteľnú súčasť svojho územia, zatiaľ čo Maroko si na ne dlhodobo robí nárok.

Ochrana hraníc týchto miest preto nezávisí iba od španielskych bezpečnostných zložiek. Významnú úlohu zohrávajú aj marockí policajti a pohraničníci, ktorí bránia migrantom dostať sa až k hraniciam.

„Maroku pri akomkoľvek spore so Španielskom jednoducho stačí, keď sa niekoľko hodín pozerá inam, a Španielsko nie je schopné chrániť svoju vonkajšiu hranicu,“ tvrdí Bránik.

Maroko odmietlo tvrdenia, že nesie zodpovednosť za masový prechod, a odkázalo, že Španielsko malo predvídať dôsledky rozhodnutia súdu o migrantoch prichádzajúcich po mori. Podľa Reuters európsky komisár pre migráciu Magnus Brunner však upozornil, že EÚ zostáva zraniteľná, pokiaľ kontrola jej hraníc závisí od dobrej vôle susedného štátu. Únia by podľa neho mala na zabezpečenie spolupráce Maroka využiť všetky dostupné nástroje vrátane vízovej a obchodnej politiky, informovala agentúra Reuters.

Bránik riziko opisuje ešte ostrejšie: „Pokiaľ sa vláda v Maroku rozhodne na 48 hodín vypnúť svoju pohraničnú stráž, otrasie to samotnou podstatou a fundamentom Európskej únie.“

Čo bolo za príchodom masívneho počtu migrantov?

Bezprostredným spúšťačom masového príchodu boli podľa španielskeho ministerstva zahraničných vecí zavádzajúce informácie šírené na sociálnych sieťach. Príspevky nesprávne interpretovali rozhodnutie španielskeho najvyššieho súdu a tvrdili, že migrantov, ktorí sa do Ceuty dostanú po mori, už úrady nemôžu vrátiť.

Rozsudok však zakázal iba ich okamžité vytlačenie späť do mora bez riadneho konania – neskoršie vyhostenie zákonným postupom zostalo možné. Falošnú nádej posilňovali virálne videá úspešných prechodov aj tvrdenia, že migranti budú môcť v Španielsku automaticky zostať. O pozadí vlny informovala agentúra Reuters.

Agentúra zároveň upozornila, že významnú úlohu zohrávali aj chudoba, vysoká nezamestnanosť mladých Maročanov a vidina lepšieho života v Európe. Otázka, či marocké úrady zámerne prižmúrili oči, zostáva sporná. Marocký poslanec Lahcen Haddad politický motív odmietol a rovnako ako Madrid označil za hlavný spúšťač dezinformácie o súdnom rozhodnutí. Niektorí analytici však nevylúčili, že Rabat situáciu využil ako nepriamy odkaz Španielsku pre jeho zbližovanie s Alžírskom.

Prípad Ceuty tak podľa Bránika nepredstavuje iba migračnú krízu. Ukazuje širší problém: ochrana vonkajšej hranice EÚ môže závisieť od rozhodnutia krajiny, ktorá nie je jej členom.

„Sme stále zraniteľnejší a precitlivenejší. To je absolútne živná pôda pre zahraničných hráčov, či už štátnych, alebo neštátnych, ktorí sa snažia zničiť Úniu ako projekt,“ uzavrel.

Úradníčka zverejnila údaj, následne prišla o miesto

V prémiovej časti rozhovoru Bránik upozornil aj na kontroverziu, ktorú vyvolalo informovanie španielskej vlády ohľadom migračnej krízy. „Jedna úradníčka španielskej vlády povedala pravdivé číslo o počte tých imigrantov do Ceuty, tak ju prosto na hodinu vyhodili. Len preto, že povedala pravdu,“ povedal.

Národný bezpečnostný úrad DSN najskôr na svojej internetovej stránke zverejnil upozornenie, podľa ktorého do Ceuty za 24 hodín vstúpilo približne 49-tisíc migrantov.

Išlo o prvé oficiálne potvrdenie rozsahu krízy. Ako informoval renomovaný španielsky denník El País, informácia však zo stránky krátko nato zmizla a vedúcu komunikácie úradu španielska vláda okamžite odvolala. Podľa vládnych zdrojov bolo dôvodom prepustenia narušenie dôvery. Neskoršie odhady pritom počet prichádzajúcich zvýšili na viac ako 60-tisíc.

Presnejšie však nešlo o verejné vyhlásenie úradníčky, ale o zverejnenie oficiálneho upozornenia na stránke DSN. Jej meno španielske médiá nezverejnili.

Kritika vlády, pochvala tajných služieb

Bránik oddeľuje politiku španielskej vlády od výkonu tamojších spravodajských zložiek. Kým kabinet kritizuje za uprednostňovanie politickej popularity, španielskych spravodajcov považuje za mimoriadne schopných.

„Tak, ako som veľmi kritický k španielskej vláde a jej politike, musím povedať, že španielske spravodajské služby majú jedny z najlepších výsledkov v rámci EÚ,“ uviedol.

V  prémiovej časti rozhovoru Bránik ďalej vysvetľuje, prečo môže byť teroristický útok na Slovensku iba otázkou času a hodnotí schopnosti SIS.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie

Zdroje: Archív Staritup, Reuters, Reuters, Reuters, El País, RTVE