Tento jednoduchý zvyk zníži riziko demencie až o 39 %. Austrálski vedci búrajú mýtus o tréningu mozgu

Predstava, že by sme v starobe prišli o vlastné spomienky, schopnosť spoznávať najbližších a prirodzenú samostatnosť, desí väčšinu z nás. Hoci moderná medicína zatiaľ nedokáže demenciu úplne vyliečiť, čoraz väčšia pozornosť odborníkov sa sústreďuje na účinnú prevenciu.

Najnovšie zistenia austrálskych vedcov prinášajú správy, ktoré mnohých milo zaskočia. Jedným z najsilnejších štítov pre tvoj mozog totiž môže byť niečo tak dostupné a prirodzené, ako je tvoj obľúbený playlist.

Podľa rozsiahlej štúdie publikovanej v prestížnom odbornom časopise International Journal of Geriatric Psychiatry dokáže pravidelné zapájanie hudby do každodenného života zásadne posilniť kognitívne funkcie a výrazne oddialiť obávaný mentálny úpadok.

Pod dlhodobým drobnohľadom

Výskumný tím, ktorý viedla profesorka Joanne Ryan z renomovanej Monash University v Melbourne, prináša doteraz najpresvedčivejšie dôkazy o preventívnom účinku hudby na populačnej úrovni. Predchádzajúce vedecké práce sa totiž takmer výhradne zameriavali len na malé vzorky ľudí alebo na pacientov, u ktorých už demencia plne vypukla. Výskumníci tak v minulosti skúmali hudbu skôr ako následnú terapiu, nie ako nástroj, ktorým sa dá ochoreniu včas predísť.

Austrálski experti zvolili odlišný prístup. Počas siedmich rokov podrobne sledovali takmer 11-tisíc spočiatku úplne zdravých seniorov vo veku nad 70 rokov. Účastníci pravidelne absolvovali testy pamäte aj pamäťových funkcii a odpovedali na otázky týkajúce sa ich hudobných zvykov. Výsledky prekvapili aj samotných autorov:

• Pravidelní poslucháči: Ľudia, ktorí počúvali hudbu alebo rádio takmer denne, mali až o 39 % nižšie riziko vzniku demencie v porovnaní s tými, ktorí hudbu počúvali zriedkavo alebo vôbec.
• Hudobníci a speváci: Tí, ktorí často hrali na hudobný nástroj alebo aktívne používali svoj hlas, vykazovali riziko nižšie o 35 %.
• Kombinácia oboch činností: Ľudia, ktorí hudbu pravidelne počúvali a zároveň na niečo hrali alebo spievali, mali o 33 % nižšie riziko demencie a o 22 % nižšie riziko miernej kognitívnej poruchy (CIND).

Búranie mýtov: Stačí sa len započúvať

Dlhé roky v spoločnosti aj odborných kruhoch prevládal názor, že pre kvalitný tréning mozgu je nevyhnutné vyvíjať náročnú aktívnu činnosť – napríklad učiť sa hrať na klavír či gitaru. Výskumníci z Monash University však tento zažitý mýtus spochybnili, informuje AOL. Samotné pasívne počúvanie hudby malo na ľudský mozog rovnako silný, ak nie dokonca o niečo vyšší ochranný účinok ako samotná hra na nástroj.

Podľa profesorky Ryanovej to má logické vysvetlenie. Ak niekto hrá na nástroji celé desaťročia, samotný fyzický pohyb sa stáva automatickým a vyžaduje si menej aktívnej mentálnej energie. Naopak, počúvanie tónov spúšťa v hlave masívny ohňostroj. Podľa poznatkov z oblasti neurovedy, ktoré dlhodobo potvrdzuje aj Global Council on Brain Health, hudba aktivuje naraz viaceré neurónové siete – od sluchového centra cez emócie až po pamäťové okruhy.

Prepojenie hudby a pamäte skúmal napríklad aj tím z Johns Hopkins Medicine, ktorý potvrdil, že hudobné stimulácie pomáhajú vytvárať nové spojenia medzi mozgovými bunkami a podporujú takzvanú kognitívnu rezervu – akýsi záložný zdroj mozgu pre prípad starnutia.

Začni si budovať rezervu už dnes

Hoci štúdia skúmala seniorov nad 70 rokov, vedci jednohlasne zdôrazňujú, že vybudovať si túto „mozgovú rezervu“ je ideálne čo najskôr. Keď počúvaš obľúbené skladby už v strednom veku, tvoj mozog si vytvára odolnejšie mechanizmy, ktoré dokážu neskôr lepšie čeliť prvým prejavom starnutia a zabrániť výpadkom pamäte.

Najlepšie na celom zistení je, že ide o prevenciu, ktorú si môže dovoliť absolútne každý. Netreba míňať peniaze na drahé výživové doplnky ani absolvovať náročné cvičenia. Stačí si cestou do práce, pri varení, športe alebo večernom relaxe zapnúť obľúbené albumy či rádio. Tvoj mozog sa ti za tento príjemný zvyk o pár desaťročí poďakuje.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy