Slováci ho užívajú na lepší spánok: Známy doplnok vedci spojili s rizikom srdcového zlyhania

Melatonín je pre mnohých ľudí obľúbenou pomocou pri problémoch so spánkom. Nová analýza zdravotných záznamov však ukázala súvislosť medzi jeho dlhodobým užívaním a vyšším rizikom srdcového zlyhania.

Melatonín si mnohí spájajú s prírodnou a šetrnou alternatívou pri problémoch so spánkom. Nové zistenia však naznačujú, že pri jeho dlhodobom užívaní môžu existovať riziká, ktoré si zaslúžia ďalšie skúmanie. Informuje o tom Futurism.

Výskumníci analyzovali zdravotné údaje viac ako 130-tisíc dospelých ľudí s chronickou nespavosťou. Ľudí rozdelili do dvoch skupín podľa toho, či mali v zdravotných záznamoch dlhodobé užívanie melatonínu. Počas nasledujúcich piatich rokov sa srdcové zlyhanie objavilo u 4,6 percenta ľudí zo skupiny užívajúcej melatonín, zatiaľ čo v porovnávacej skupine to bolo 2,7 percenta.

To predstavuje približne o 90 percent vyššie riziko srdcového zlyhania v skupine s dlhodobým užívaním melatonínu. Samotné čísla však ešte neznamenajú, že melatonín tento zdravotný problém spôsobuje.

Rozdiel sa ukázal aj pri hospitalizáciách

Výskumníci sledovali aj ďalšie zdravotné ukazovatele. Pri hospitalizácii pre srdcové zlyhanie bol rozdiel medzi skupinami ešte výraznejší. V skupine s užívaním melatonínu bolo počas sledovaného obdobia hospitalizovaných 19 percent ľudí, v porovnávacej skupine 6,6 percenta.

Podobný rozdiel sa objavil aj pri celkovej úmrtnosti. Ako sa uvádza v tlačovej správe od výskumníkov, počas piatich rokov zomrelo 7,8 percenta ľudí zo skupiny s melatonínom v porovnaní so 4,3 percenta v druhej skupine.

Ide o výsledky analýzy elektronických zdravotných záznamov, nie o klinickú skúšku. Výskumníci preto upozorňujú, že z dát nemožno vyvodiť, že melatonín je priamou príčinou srdcového zlyhania alebo úmrtí.

Vedci analyzovali viac ako 130-tisíc ľudí

Štúdia využila databázu TriNetX Global Research Network, ktorá obsahuje anonymizované elektronické zdravotné záznamy. Celkovo išlo o 130 828 dospelých s chronickou nespavosťou.

Priemerný vek účastníkov bol 55,7 roka a 61,4 percenta tvorili ženy. Z nich malo 65 414 ľudí v záznamoch predpísaný melatonín a zároveň dokumentované užívanie počas najmenej jedného roka. Druhá skupina pozostávala z rovnakého počtu ľudí bez takéhoto záznamu.

Skupiny vedci porovnávali podľa 40 rôznych faktorov vrátane demografických charakteristík, zdravotných problémov a užívaných liekov.

Z analýzy vylúčili ľudí, ktorí už predtým mali srdcové zlyhanie, ako aj osoby, ktorým boli predpísané niektoré ďalšie lieky na spánok, napríklad benzodiazepíny. Ani tak však nemožno povedať, že rozdiely v zdravotnom stave vznikli v dôsledku melatonínu.

Čo vlastne melatonín v tele robí?

Melatonín je hormón, ktorý pomáha regulovať cirkadiánny rytmus, teda vnútorné biologické hodiny organizmu. Jeho hladina prirodzene stúpa v tme a počas denného svetla klesá. Syntetický melatonín má rovnakú chemickú štruktúru ako hormón, ktorý si telo vytvára samo. Ľudia ho používajú najmä pri problémoch so spánkom alebo pri jet lagu. 

Výskumníci vykonali aj dodatočnú analýzu, v ktorej za užívanie melatonínu považovali najmenej dva predpisy s odstupom minimálne 90 dní. Aj v tomto prípade zostala pozorovaná súvislosť so zvýšeným rizikom srdcového zlyhania. Rozdiel predstavoval približne 82 percent.

Výsledky tak podľa autorov vytvárajú otázku, či môže mať dlhodobé užívanie melatonínu v niektorých prípadoch zdravotné riziká. Na potvrdenie takéhoto záveru však budú potrebné ďalšie výskumy.

Problémom je samotný typ štúdie

Najdôležitejším upozornením pri týchto výsledkoch je spôsob, akým boli získané. Nešlo o experiment, v ktorom by vedci jednej skupine ľudí podávali melatonín a druhej placebo a následne sledovali rozdiely.

Výskumníci pracovali so zdravotnými záznamami ľudí, ktorí už melatonín užívali. Takýto výskum dokáže odhaliť súvislosti, nedokáže však spoľahlivo určiť príčinu a následok.

Existuje preto viacero možných vysvetlení. Ľudia s vážnejšou nespavosťou môžu mať zároveň iné zdravotné problémy, ktoré zvyšujú riziko srdcových komplikácií. Úlohu môžu zohrávať aj depresia, úzkosť či ďalšie faktory, ktoré v databáze nebolo možné dostatočne zohľadniť.

Výskumníci navyše nemali k dispozícii informácie o tom, v ktorej krajine sa jednotliví ľudia nachádzali. To je dôležité aj preto, že dostupnosť a regulácia melatonínu sa medzi krajinami líšia.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy

Zdroje: Futurism, ScienceDaily