Jaan Roose chce prekonať svetový rekord v Bratislave. Čaká ho 12 hodín chôdze po lane nad Dunajom

Bratislava sa stala dejiskom jedného z najodvážnejších športových výkonov. Estónsky slackliner Jaan Roose sa pokúša stráviť na lane 12 hodín a opakovane prekonávať vzdialenosť medzi Bratislavským hradom a UFO.

Výkon s názvom „Od úsvitu po súmrak“ začal 18. septembra od 7:00. Roose balansuje na 666 metrov dlhej highline a podľa webu Red Bull sa pokúša stanoviť svetový rekord v prejdenej vzdialenosti počas 12 hodín.

Z Bratislavy chce prejsť viac ako 20-krát

Estónsky slackliner, ktorý má 34 rokov, sa medzi Bratislavským hradom a vrcholom vyhliadkovej veže UFO má pohybovať od východu až po západ slnka. Vzdialenosť medzi oboma bodmi musí absolvovať opakovane a v oboch smeroch.

V rozhovore pre Startitup Roose priblížil, čo presne ho v Bratislave čaká. Jeho cieľom je chodiť po highline nepretržite 12 hodín a podľa odhadu musí trasu absolvovať viac ako 20-krát.

Takýto výkon však nie je iba o fyzickej kondícii. Slackliner musí počas celého prechodu kontrolovať svoje telo, udržiavať rovnováhu a zároveň zvládať meniace sa podmienky vo výške.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa STARTITUP (@startitup_sk)

Red Bull uvádza, že Roose už má za sebou viacero podobných extrémnych projektov. Patrí medzi ne napríklad prechod cez Bospor z Ázie do Európy, pri ktorom kráčal po 1 074 metrov dlhej slackline vo výške 165 metrov nad zemou. Trasou prešiel za 47 minút napriek vetru s rýchlosťou 21 kilometrov za hodinu.

Pri chôdzi myslí hlavne na polohu tela

Roose pre Startitup opísal aj to, čo sa mu odohráva v hlave počas dlhého prechodu. Keď je približne v polovici trasy, nesústredí sa podľa vlastných slov na samotnú vzdialenosť, ale predovšetkým na svoje telo. „Sústredím sa na polohu tela, snažím sa uvoľniť ruky a nohy a rozhliadam sa okolo seba,“ povedal.

Dôležitú úlohu pritom zohráva aj hudba. Keď chce počas chôdze zrýchliť, počúva predovšetkým trance, psytrance a techno. Hudba mu tak pomáha udržať tempo počas výkonu, ktorý môže trvať celý deň.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa  Fotógrafo profesional, artista visual, creador de contenido⚡ (@kevinmolanoph)

Jeho najdesivejší zážitok prišiel v Keni

Hoci sa Roose na highline pohybuje vo výškach, za svoj najdesivejší moment kariéry nepovažuje nehodu spôsobenú pádom. V rozhovore pre Startitup spomenul projekt v Keni, počas ktorého ho napadli muchy. „Mal som jeden projekt v Afrike, v Keni, a začali sa mi zatvárať oči. Na koži som mal popáleniny,“ opísal svoju skúsenosť.

Ako vysvetlil, dotkol sa niektorých múch, ktoré mali podľa jeho slov na tele látku pripomínajúcu kyselinu. Tá mu spôsobila popáleniny na pokožke. Napriek tomu musel pokračovať v plánovanom výkone. „Musel som prejsť po lane 500 až 600 metrov a podarilo sa mi to,“ uviedol.

Práve takéto skúsenosti ukazujú, že pri slackliningu nejde iba o samotnú rovnováhu. Roose musí počas výkonov zvládať aj nečakané okolnosti a rozhodovať sa, ako pokračovať napriek problémom.

Stravu aj prestávky si musí presne vypočítať

Pri 12-hodinovom výkone vzniká aj praktický problém. Roose totiž nebude môcť jednoducho zísť z lana zakaždým, keď sa potrebuje napiť, najesť alebo si odskočiť. Pre Startitup vysvetlil, že sa snaží vopred vypočítať, koľko jedla bude počas výkonu potrebovať. Priebežne sa bude občerstvovať a dopĺňať tekutiny.

„Snažím sa vypočítať, koľko toho vlastne potrebujem zjesť, napríklad vo forme snackov, a hydratovať sa,“ povedal.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Bartek Wolinski (@wolisphoto)

Na lane už spojil dva kontinenty

Bratislavský pokus nie je prvým výkonom, ktorým sa Roose zapísal do histórie. Red Bull pripomína jeho prechod cez Bospor, pri ktorom sa stal prvým človekom, ktorý po slackline prešiel z ázijskej časti Istanbulu do európskej.

Ešte dlhší bol jeho pokus v talianskom Messinskom prielive. Slackline medzi pevninskou časťou Talianska a Sicíliou mala 3,6 kilometra a Roose ju absolvoval na lane hrubom iba 1,9 centimetra. Približne 80 metrov pred cieľom z lana skĺzol, no napriek tomu prechod dokončil a stal sa prvým človekom, ktorý týmto spôsobom prešiel z pevniny na Sicíliu.

V Bratislave teraz nejde iba o jednorazové prekonanie dlhej trasy, ale o 12 hodín opakovaného balansovania medzi dvoma výraznými dominantami mesta. Súčasťou výkonu je aj snaha nazbierať čo najväčšiu prejdenú vzdialenosť.