Geniálny psychologický trik reštaurácií: Nenápadný detail ti potichu diktuje, aké jedlo si objednáš

To, čo skončí na tvojom tanieri, nemusí ovplyvňovať iba hlad, vôňa jedla alebo jeho cena. Svoju úlohu môže zohrávať aj niečo, čomu počas obeda či večere možno nevenuješ takmer žiadnu pozornosť – hudba v pozadí.

Vedci sa v novej štúdii pozreli na to, či dokáže charakter hudby nenápadne meniť naše rozhodovanie pri výbere jedla. Výsledky publikované v odbornom časopise npj Science of Food naznačujú, že pokojnejšia hudba s nižšou mierou vzrušenia môže ľudí nasmerovať k zdravším možnostiam častejšie než rýchlejšia a stimulujúcejšia hudba.

Výskumníci tento jav neskúmali iba v umelo vytvorených podmienkach. Jeden experiment uskutočnili v skutočnej univerzitnej jedálni v Macau a ďalšie tri postavili na simulovaných situáciách v reštauráciách. Výsledky ukázali rozdiely vo výbere aj v deklarovanej ochote siahnuť po zdravšom jedle.

Prečo nestačí ľuďom jednoducho povedať, aby jedli zdravšie?

Výhody zdravého stravovania poznáme a ľudia sa pravidelne stretávajú aj s upozorneniami na možné následky nevhodného jedálnička. Samotné presviedčanie však nemusí vždy fungovať.

Ľudia často očakávajú od nezdravých potravín lepšiu chuť než od ich zdravších alternatív. Príliš naliehavé odkazy, ktoré človeka tlačia k zdravšej možnosti, môžu dokonca vyvolať psychologickú reaktanciu, teda odpor voči snahe ovplyvniť jeho rozhodnutie, píše Science Alert. 

Tím vedený spoluautormi Shuchengom Caom a Bihe Wenom z Macau University of Science and Technology v Číne preto skúmal oveľa nenápadnejší podnet – hudbu.

„Hudba v pozadí predstavuje mimoriadne relevantný podnet: nesúvisí priamo so samotným jedlom, často pôsobí mimo centra našej pozornosti a v reštauračnom prostredí sa dá jednoducho meniť. Dokonca aj základné akustické vlastnosti môžu formovať reakcie súvisiace s jedlom,“ vysvetľujú vedci.

Hlasná hudba už v minulosti súvisela s nezdravším výberom

Myšlienka, že zvukové prostredie dokáže zasiahnuť do rozhodovania o jedle, nevznikla až v novej štúdii. Predchádzajúce výskumy ukázali, že hlasná hudba súvisela s častejším výberom nezdravého jedla. Jedným z možných vysvetlení bola vyššia úroveň vzrušenia, ktorú hlasná hudba u ľudí vyvolávala.

Pri tichšej hudbe, naopak, vedci zaznamenali vyšší predaj zdravých jedál. Ľudia mohli byť v pokojnejšom prostredí uvoľnenejší. Podľa tímu Caa a Wena môže hudba rôznymi spôsobmi prenášať významy, ktoré si spájame s chuťou a charakterom jedla. Následne môže nenápadne formovať aj to, ako jednotlivé možnosti hodnotíme.

„Keď ľudia vnímajú hudbu ako zodpovedajúcu charakteristikám určitej kuchyne, s väčšou pravdepodobnosťou uprednostnia, a teda aj vyberú možnosti, ktoré sa im zdajú byť v súlade s daným prostredím,“ píšu výskumníci.

Podľa nich už predchádzajúce zistenia ukázali, že „zdravé“ zvuky charakterizuje vyššia výška tónu, pomalšie tempo, nižšia hlasitosť, neskreslený timbre, legatová artikulácia a konsonantná harmónia. Takéto vlastnosti smerovali ľudí k zdravším možnostiam v porovnaní s „nezdravými“ zvukmi, ktoré mali opačné akustické vlastnosti.

Vedci vyskúšali hip-hop aj džez

Experimenty prebiehali v simulovaných reštauračných situáciách. V jednom z nich si účastníci prezerali zdravé obedové menu a zároveň počúvali hip-hopovú hudbu s nízkou alebo vysokou mierou vzrušenia. Ľudia, ktorí počúvali pokojnejšiu verziu, uvádzali vyššiu ochotu konzumovať ponúkané jedlá. Priemerné hodnotenie dosiahlo 6,08 bodu oproti 5,56 bodu pri stimulujúcejšej hudbe.

Podobný výsledok priniesla simulácia zdravej reštaurácie s džezom v pozadí. Pokojnejší džez súvisel s vyššou ochotou konzumovať zdravé jedlo. Priemerné skóre dosiahlo 6,02 bodu, zatiaľ čo pri džeze s vysokou mierou vzrušenia iba 4,4 bodu. V poslednom experimente vedci pridali k hudbe aj bežný hluk v pozadí.

Aj v tomto prípade sa pokojnejšia hudba spájala s najvyššou deklarovanou ochotou konzumovať ponúkané jedlo. Skóre dosiahlo 5,91 bodu. Pri stimulujúcejšej hudbe išlo o 5,59 bodu a pri samotnom hluku v pozadí o 5,14 bodu.

Pokojnejšie prostredie môže zdravému jedlu viac „sedieť“

Vedci predpokladajú, že hudba s nízkou mierou vzrušenia môže vytvárať dojem pokojnejšieho a uvoľnenejšieho prostredia. Zdravšie možnosti potom môžu ľudia vnímať ako vhodnejšie pre danú situáciu.

Vo všetkých simulovaných reštauračných scenároch mali ľudia silnejší pocit, že situácia, ktorú im výskumníci predstavili, dáva zmysel a jej jednotlivé prvky do seba zapadajú.

„Keď sa dajú podnety ľahko interpretovať, ľudia majú tendenciu vytvárať si priaznivejšie postoje a silnejšie zámery. Okrem toho sa ukázalo, že takéto skúsenosti sa premietajú aj do správania. Je to preto, že vnímané porozumenie môže znižovať kognitívny odpor, čím posilňuje presvedčivý účinok,“ vysvetľujú výskumníci.

Výsledky podľa tímu nemusia zostať iba akademickou zaujímavosťou. Praktické využitie by mohli nájsť reštaurácie, ďalšie gastronomické prevádzky, predajcovia potravín či dokonca internetové obchody. Starostlivo zvolená pokojnejšia hudba by podľa vedcov mohla podporovať výber zdravších potravín.

Zatiaľ však nie je jasné, či by rovnaký princíp fungoval aj vtedy, keď si človek pustí vlastnú hudbu do slúchadiel počas nakupovania potravín. Výsledky štúdie tak nehovoria, že určitá skladba automaticky prinúti človeka kúpiť si zdravé jedlo. Ukazujú však, že aj nenápadný prvok prostredia, akým je tempo a charakter hudby, môže súvisieť s tým, po čom nakoniec siahneš.