Tusk varuje pred ruskými útokmi na NATO: Spojencov Ukrajiny upozornil na nebezpečný scenár, ktorý môže prísť už na jeseň

Poľský premiér Donald Tusk varuje, že Rusko by v najbližších mesiacoch mohlo podniknúť útoky dronmi alebo raketami proti krajinám NATO podporujúcim Ukrajinu. Moskva by ich podľa neho mohla následne označiť za náhodné incidenty. Cieľom by malo byť otestovanie reakcie Aliancie a oslabenie ochoty jej členov uplatniť princíp kolektívnej obrany.

Tusk svoje varovanie predstavil 17. septembra v poľskom parlamente, uvádza Politico. 

Tusk hovorí o možnom testovaní jednoty NATO

Podľa Tuska vychádza jeho hodnotenie zo spravodajských informácií Poľska, Ukrajiny a NATO. Za pravdepodobný scenár označil ďalšie zintenzívňovanie ruských útokov počas jesene a zimy. Riziko podľa neho existuje najmä na východnom krídle NATO vrátane Poľska a pobaltských štátov.

Poľský premiér upozornil, že ruský dron alebo iný projektil by mohol preniknúť na územie členského štátu a spôsobiť škody. Moskva by následne podľa jeho scenára tvrdila, že išlo o nehodu, čím by sa snažila vyvolať pochybnosti o primeranej reakcii Aliancie. Tusk to spája s možnou snahou oslabiť dôveryhodnosť článku 5 Severoatlantickej zmluvy. Ten stanovuje, že ozbrojený útok proti jednému členovi sa považuje za útok proti všetkým.

Za ďalší problém Tusk označil nové typy ruských bezpilotných lietadiel. Rusko podľa dostupných údajov vo väčšej miere používa drony s prúdovým pohonom, ktoré dokážu lietať rýchlejšie a môžu byť náročnejšie na zachytenie. Poľský premiér zároveň tvrdí, že Rusko sa čoraz viac zameriava na logistické trasy a hraničné priechody, cez ktoré smeruje pomoc na Ukrajinu.

Tusk očakáva náročné obdobie aj priamo na Ukrajine. Podľa neho by sa útoky mohli sústrediť na veľké mestá, železničnú infraštruktúru, sklady a ďalšie logistické zariadenia. Ich poškodenie by mohlo komplikovať zásobovanie aj zahraničnú pomoc. Premiér zároveň vyhlásil, že podľa jeho hodnotenia Rusko v súčasnosti nie je pripravené na mierové rokovania bez zásadných ústupkov Ukrajiny.

Obavy zaznievajú aj z ďalších európskych krajín

Podobné upozornenia prichádzajú aj od predstaviteľov Pobaltia a Francúzska. Lotyšský prezident Edgars Rinkēvičs upozornil, že európske krajiny podľa neho ešte nie sú dostatočne pripravené na rýchly vývoj dronovej a vzdušnej vojny. Za problém označil najmä nedostatok protivzdušných a protiraketových kapacít, uvádza Guardian. 

Francúzsky prezident Emmanuel Macron medzitým vyzval svoju vládu na prípravu opatrení na ochranu kritickej infraštruktúry pred možnými dronovými a kybernetickými útokmi. Rusko podľa neho využíva hybridné nástroje vrátane sabotáží, kybernetických operácií a dezinformácií, aby vytváralo tlak na európske štáty, uvádza SkyNews. 

Tuskovo varovanie tak prichádza v čase, keď viacerí európski predstavitelia hovoria o rastúcom riziku hybridných incidentov a potrebe posilniť protivzdušnú obranu. Samotné tvrdenie, že Rusko pripravuje konkrétne útoky na územie NATO, však zostáva hodnotením poľského premiéra založeným na spravodajských informáciách, ktorých podrobnosti neboli verejne zverejnené.

Pomoc Ukrajine sa mení: Európa preberá väčší diel financovania

Medzinárodná pomoc Ukrajine má tri hlavné podoby: vojenskú, finančnú a humanitárnu. Ukraine Support Tracker Kielského inštitútu sleduje podporu 41 krajín a inštitúcií Európskej únie. Do vojenskej pomoci zahŕňa zbrane, vybavenie a financovanie ich nákupu. Finančná pomoc pozostáva najmä z grantov, pôžičiek a záruk.

Humanitárna zahŕňa zdravotníctvo, potraviny, energetiku či obnovu infraštruktúry.

Najväčšie sumy smerujú na obranu a fungovanie štátu

Štruktúra pomoci sa od roku 2025 výraznejšie presúva smerom k Európe. Do apríla 2025 európske krajiny kumulatívne vyčlenili približne 72 miliárd eur vojenskej pomoci, zatiaľ čo Spojené štáty približne 65 miliárd. Nové americké balíky sa následne zastavili a väčšiu časť nových záväzkov prevzali európski partneri, uvádza Európska komisia. 

V roku 2026 patrí medzi najväčších bilaterálnych vojenských podporovateľov Nemecko. Len v marci a apríli vyčlenilo 4,2 miliardy eur, najmä na protivzdušnú obranu a drony. Spojené kráľovstvo v rovnakom období vyčlenilo 1,3 miliardy a Nórsko 600 miliónov eur. V máji a júni pridalo Nemecko ďalších 700 miliónov, Dánsko 600 miliónov a Holandsko 500 miliónov eur.

Japonsko sa výraznejšie podieľalo na finančnej podpore. V marci a apríli 2026 poskytlo 1,1 miliardy eur prostredníctvom mechanizmu ERA, ktorý využíva výnosy zo zmrazených ruských aktív. Spojené kráľovstvo v máji a júni vyčlenilo približne 1,5 miliardy eur na finančnú a humanitárnu pomoc. Švédsko pridalo 360 miliónov a Nórsko 140 miliónov eur.

EÚ financuje rozpočet aj nákup dronov a rakiet

Čoraz významnejšiu úlohu majú spoločné európske mechanizmy. V máji a júni 2026 inštitúcie EÚ vyčlenili takmer 11 miliárd eur. Z toho 4,3 miliardy smerovali na vojenskú pomoc a 6,7 miliardy na finančnú a humanitárnu podporu.

Samotný Ukraine Support Loan má na roky 2026 a 2027 hodnotu 90 miliárd eur. Z toho 60 miliárd je určených na obranu a 30 miliárd na rozpočtovú podporu. Európska komisia 18. septembra uvoľnila ďalších 3,3 miliardy eur na nákup dronov a rakiet. Od roku 2022 podľa Komisie poskytli EÚ a jej členské štáty Ukrajine celkovo 224,5 miliardy eur podpory.