Slováci robia pri vitamíne D častú chybu. Lekárka búra zaužívané pravidlo o jeho dopĺňaní

Od októbra si koža na Slovensku vitamín D takmer nevyrobí. Nedostatok má 40 % Európanov. Nové odporúčania však prekvapia.

Slováci robia pri vitamíne D častú chybu. Lekárka búra zaužívané pravidlo o jeho dopĺňaní

S koncom septembra sa pre tvoje telo končí jedna sezóna. Slnko je nízko nad obzorom, jeho UVB lúče sú slabé a koža si z nich prestáva vyrábať vitamín D. V lekárňach sa zároveň objavujú regály plné „déčka“ s ponukou dávok, ktoré sa od seba líšia aj desaťnásobne.

Prihlás sa na odber notifikácií a najnovšie info dostaneš medzi prvými.

Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Startitup, odkaz sa otvorí v novom okne

Koľko ho teda naozaj potrebuješ, treba si ho dať zmerať a čo ukázali najnovšie štúdie? Odpovede sa za posledné dva roky výrazne posunuli a v niečom idú proti tomu, čo roky počúvame.

Prečo ti od októbra klesá vitamín D

Vitamín D je vlastne hormón, ktorý si telo vie vyrobiť samo. Keď na kožu dopadne UVB žiarenie, zmení sa v nej látka podobná cholesterolu na vitamín D3. Pečeň ho potom premení na formu, ktorú lekári merajú v krvi, a obličky na aktívny hormón. Ten pomáha vstrebávať vápnik do kostí a ovplyvňuje aj bunky imunitného systému.

Problém je v uhle slnka. Na zemepisnej šírke Slovenska je od októbra do marca UVB žiarenie príliš slabé na to, aby koža vyrobila dostatok vitamínu D. Obdobie od októbra do marca preto vedci pri výskume označujú ako predĺženú zimu. Pomôcť nevie ani slnko cez okno, pretože sklo UVB lúče zachytí. Zo stravy ho pritom veľa nezískaš, prirodzene ho obsahujú najmä tučné ryby, vaječné žĺtky a niektoré huby.

Čo si myslíš o dopĺňaní vitamínu D počas jesene a zimy?

Koľko ľudí v Európe má nedostatok vitamínu D

Najrozsiahlejšiu európsku analýzu publikoval tím vedcov v časopise American Journal of Clinical Nutrition. Spracoval údaje od 55 844 ľudí z viacerých krajín EÚ. Hladinu pod 50 nmol/l, ktorú mnohé odborné spoločnosti považujú za nedostatok, malo 40,4 % z nich. Vážny nedostatok pod 30 nmol/l malo 13 %.

Rozhodovalo aj ročné obdobie. V zimných mesiacoch, teda od októbra do marca, mal vážny nedostatok 17,7 % ľudí, kým v letnom období to bolo 8,3 %. Autori štúdie označili nedostatok vitamínu D v Európe za problém, ktorý si vyžaduje riešenie na úrovni verejného zdravia.

Kto má vitamín D užívať podľa nových odporúčaní

Tu prichádza prekvapenie. Americká Endocrine Society, jedna z najvplyvnejších odborných spoločností v oblasti hormónov, vydala v roku 2024 nové smernice publikované v časopise Journal of Clinical Endocrinology & Metabolism. Panel expertov v nich po preskúmaní randomizovaných klinických štúdií odporučil vyššie dávky vitamínu D len pre štyri skupiny ľudí.

Ide o deti a dospievajúcich od 1 do 18 rokov, pri ktorých vitamín D predchádza krivici a môže znížiť riziko infekcií dýchacích ciest. Ďalej o ľudí nad 75 rokov, pri ktorých môže znížiť riziko úmrtia. Treťou skupinou sú tehotné ženy, pri ktorých môže znížiť riziko preeklampsie či predčasného pôrodu. A napokon ľudia s vysoko rizikovým prediabetom, u ktorých môže spomaliť prechod do cukrovky.

„Zdravé skupiny, ktorým môžu prospieť vyššie dávky vitamínu D, sú ľudia nad 75 rokov, tehotné ženy, dospelí s prediabetom a deti a dospievajúci do 18 rokov,“ uviedla predsedníčka panelu Marie Demay z Harvard Medical School a Massachusetts General Hospital. Zdravým dospelým do 75 rokov smernice odporúčajú držať sa bežnej odporúčanej dennej dávky, teda 600 medzinárodných jednotiek (15 mikrogramov), a nie brať viac.

Dôležitý detail sa pritom často vynecháva. Odporúčaná dávka 600 jednotiek je nastavená tak, aby pokryla potrebu aj pri minimálnom pobyte na slnku. Zo stravy ju však mnohí nedosiahnu, preto ju v zime môže pomôcť doplniť bežná nízka dávka. Smernice teda nehovoria, že vitamín D netreba, ale že zdraví dospelí nepotrebujú vysoké dávky.

Treba si dať zmerať vitamín D v krvi?

Aj tu smernice idú proti bežnej praxi. Plošné meranie hladiny vitamínu D u zdravých ľudí neodporúčajú v žiadnej z preskúmaných skupín. Podľa panelu totiž neexistujú klinické štúdie, ktoré by preukázali prínos takéhoto skríningu, ani jasne stanovená hladina, ktorú treba dosiahnuť na prevenciu chorôb.

To sa netýka ľudí, ktorí majú na testovanie lekársky dôvod, napríklad pri osteoporóze, ochoreniach čriev zhoršujúcich vstrebávanie, ochoreniach obličiek či pečene alebo pri užívaní niektorých liekov. O vyšetrení by mal rozhodnúť lekár.

Čo ukázala najväčšia štúdia VITAL

Veľa z toho, čo dnes o vitamíne D vieme, pochádza z americkej štúdie VITAL. Takmer 26-tisíc ľudí nad 50 rokov v nej päť rokov užívalo 2 000 medzinárodných jednotiek vitamínu D3 denne alebo placebo. Hlavné výsledky, publikované v roku 2019 v časopise New England Journal of Medicine, sklamali tých, ktorí od vitamínu D čakali zázrak. Neznížil výskyt rakoviny ani vážnych srdcovo-cievnych príhod.

Ďalšie analýzy však priniesli zaujímavé zistenia. Podľa štúdie v časopise BMJ z roku 2022 mali ľudia, ktorí užívali vitamín D, o 22 % nižší výskyt autoimunitných ochorení, ako je reumatoidná artritída či psoriáza. Štúdiu financovali americké Národné inštitúty zdravia, samotné doplnky do nej poskytli ich výrobcovia.

Vitamín D a biologické starnutie: štúdia o teloméroch

Najnovšie zistenie z tej istej štúdie vyšlo v roku 2025 v časopise American Journal of Clinical Nutrition. Vedci z Mass General Brigham a Medical College of Georgia sledovali u 1 054 účastníkov teloméry, teda ochranné koncovky chromozómov, ktoré sa s vekom skracujú. Ľudia, ktorí užívali vitamín D3, mali počas štyroch rokov výrazne menšie skracovanie telomér než skupina s placebom. Podľa autorov to zodpovedá spomaleniu približne o tri roky biologického starnutia.

„VITAL je prvá rozsiahla a dlhodobá randomizovaná štúdia, ktorá ukázala, že doplnky vitamínu D chránia teloméry a zachovávajú ich dĺžku,“ uviedla spoluautorka štúdie JoAnn Manson z Brigham and Women’s Hospital a Harvard Medical School. Treba však dodať, že dĺžka telomér je len nepriamy ukazovateľ. Či sa to premietne aj do menšieho výskytu chorôb súvisiacich s vekom, zatiaľ nie je dokázané.

Vitamín D po infarkte: sľubné, no zatiaľ nerecenzované výsledky

V novembri 2025 predstavili vedci z Intermountain Health na kongrese American Heart Association štúdiu TARGET-D. Zahŕňala 630 ľudí, ktorí nedávno prekonali infarkt. Časti z nich lekári dávkovali vitamín D individuálne podľa krvných testov tak, aby udržali hladinu nad 40 ng/ml. Táto skupina mala podľa American Heart Association o 52 % nižšie riziko opakovaného infarktu.

Výsledky sú zaujímavé, no zatiaľ neprešli recenzným konaním v odbornom časopise a týkajú sa úzkej skupiny pacientov po infarkte pod lekárskym dohľadom. Nemožno ich preto zovšeobecňovať na zdravých ľudí.

Koľko vitamínu D denne a kedy je ho priveľa

Bežná odporúčaná dávka pre dospelých je 600 medzinárodných jednotiek (15 mikrogramov) denne, pre ľudí nad 70 rokov 800 jednotiek. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín EFSA v roku 2023 potvrdil bezpečnú hornú hranicu pre dospelých na úrovni 100 mikrogramov, teda 4 000 jednotiek denne. Mnohé doplnky v obchodoch však obsahujú oveľa viac.

Vitamín D je rozpustný v tukoch, preto sa v tele hromadí. Dlhodobé predávkovanie môže spôsobiť nadbytok vápnika v krvi, ktorý sa prejavuje nevoľnosťou, smädom či slabosťou a vo vážnych prípadoch poškodzuje obličky a srdce. Ako sme písali, pri vitamínoch rozpustných v tukoch neplatí, že viac je lepšie.

Ako užívať vitamín D, aby sa vstrebal

Keďže je vitamín D rozpustný v tukoch, vstrebe sa lepšie, ak ho užiješ spolu s jedlom, ktoré obsahuje tuk. Väčšina doplnkov obsahuje formu D3, teda tú istú, ktorú si vyrába koža.

Endocrine Society navyše pri ľuďoch nad 50 rokov, ktorí vitamín D potrebujú, odporúča užívať nižšie dávky denne namiesto občasných vysokých „nárazových“ dávok, napríklad raz za mesiac. Pri tých sa v niektorých štúdiách neukázal rovnaký prínos. Ak si nie si istý, akú dávku zvoliť, a najmä ak užívaš lieky, poraď sa s lekárom alebo lekárnikom. Ako sme upozorňovali, aj pri obľúbených doplnkoch rozhoduje dávka a to, či ich naozaj potrebuješ.

Vedci sa stále nezhodnú, aká hladina vitamínu D v krvi je optimálna. Niektoré spoločnosti považujú za dostatočných 50 nmol/l, iné odporúčajú vyššie hodnoty. Veľké štúdie zároveň robili najmä na ľuďoch, ktorí nedostatok vitamínu D nemali, čo mohlo zakryť prínos u tých, ktorým chýba. A mnohé sľubné výsledky, napríklad pri teloméroch či srdci, sú zatiaľ prvé a čakajú na potvrdenie ďalším výskumom.

Isté je jedno. Vitamín D nie je všeliek, no pre deti, seniorov, tehotné ženy a ľudí s prediabetom má doplnenie počas našej zimy oporu vo vede.

Tento článok má informačný charakter a nenahrádza lekárske vyšetrenie. Pred užívaním vyšších dávok vitamínu D, najmä pri ochoreniach obličiek, pečene alebo pri užívaní liekov, sa poraď s lekárom.

Čítaj viac: Zaujímavosti, Wellbeing
Zdroje: Endocrine Society, American Journal of Clinical Nutrition, BMJ, American Journal of Clinical Nutrition 2025, EFSA

Viac z: Wellbeing

Najnovšie videá

Viac z: Wellbeing

Trendové videá