Jedlá, ktoré Slováci jedia denne, vedci spájajú s vyšším rizikom chorôb. Stačí zjesť už o 100 gramov viac

Vyššia konzumácia ultraspracovaných potravín súvisí so zvýšeným rizikom viacerých chronických ochorení aj úmrtia z akejkoľvek príčiny. Vyplýva to z rozsiahlej metaanalýzy, ktorá spojila výsledky 51 prospektívnych kohortových štúdií s takmer 8,82 milióna dospelých. Výskumníci zároveň sledovali, ako sa riziko mení s rastúcim množstvom týchto potravín.

Výsledok bol výrazný najmä pri kardiovaskulárnych ochoreniach. Každých ďalších 100 gramov ultraspracovaných potravín denne bolo spojených so 14-percentným zvýšením rizika kardiovaskulárnych príhod. Pri rakovine išlo o štyri percentá, pri úmrtnosti zo všetkých príčin o tri percentá a pri metabolickom syndróme alebo diabete o dve percentá.

Ide však o pozorované súvislosti. Štúdia sama osebe nedokazuje, že ultraspracované potraviny tieto ochorenia priamo spôsobujú, uvádza štúdia Family Medicine and Community Health. 

Analýza zahŕňala takmer deväť miliónov ľudí

Výskum bol publikovaný v časopise Family Medicine and Community Health. Autori prehľadali dostupné štúdie publikované do konca apríla 2026.

Do konečnej analýzy zaradili 51 prospektívnych kohortových štúdií z Ameriky, Európy, Ázie a Oceánie. Spolu zahŕňali 8 819 894 ľudí. Priemerný vek účastníkov v jednotlivých štúdiách sa pohyboval od 23 do 77 rokov a sledovanie trvalo dva až 32 rokov.

Spotreba ultraspracovaných potravín sa zisťovala pomocou dotazníkov, 24-hodinových záznamov alebo stravovacej anamnézy.

Vedci porovnávali aj ľudí s vysokou a nízkou konzumáciou. Vyšší príjem bol spojený s o 24 percent vyšším rizikom kardiovaskulárnych príhod a rovnako o 24 percent vyšším rizikom metabolického syndrómu alebo diabetu.

Pri obezite alebo nadváhe bolo riziko vyššie o 23 percent. Napríklad pri depresii alebo úzkosti o 27 percent a pri ochoreniach tráviaceho systému o 31 percent, uvádza Medical Express. 

Pri rakovine bol rozdiel 12 percent, pri vysokom krvnom tlaku 11 percent a pri úmrtí z akejkoľvek príčiny 18 percent. Práve analýza závislosti od dávky však patrí medzi dôležité časti práce. Ukazuje, že pozorované riziká sa zvyšovali spolu s rastúcou spotrebou.

Čo sa považuje za ultraspracované potraviny

Autori vychádzali z klasifikácie NOVA, ktorá rozdeľuje potraviny podľa rozsahu a účelu priemyselného spracovania. Ultraspracované výrobky sú spravidla pripravené na okamžitú konzumáciu alebo jednoduché ohriatie. Často obsahujú viacero prídavných látok a majú dlhšiu trvanlivosť.

Do tejto kategórie môžu patriť napríklad balené sladkosti a pochutiny či ďalšie priemyselne vyrábané hotové produkty. Podľa autorov bývajú tieto potraviny energeticky bohaté, majú vyšší obsah cukru a soli a zároveň menej vlákniny, bielkovín, vitamínov a minerálov.

Výskumníci upozorňujú, že ich spotreba v niektorých krajinách tvorí významnú časť celkového energetického príjmu.

Výsledky majú aj obmedzenia

Autori novej metaanalýzy upozorňujú, že zahrnuté štúdie sa spoliehali na údaje o strave, ktoré poskytovali samotní účastníci. Takéto informácie nemusia byť úplne presné.

Problémom je aj to, že ľudia s vysokou spotrebou ultraspracovaných potravín môžu mať ďalšie životné návyky ovplyvňujúce zdravotné riziko. Ani štatistické úpravy nedokážu všetky rozdiely medzi skupinami odstrániť.

Dôkazy preto autori hodnotia ako nízke až stredne silné.

Výsledky napriek tomu ukazujú konzistentný vzorec: s vyššou konzumáciou ultraspracovaných potravín sa vo viacerých sledovaných oblastiach zvyšovalo aj zdravotné riziko. Autori preto uvádzajú, že obmedzenie ich príjmu a nahrádzanie minimálne spracovanými potravinami môže mať význam pri prevencii chronických ochorení.

Tento článok neslúži ako medicínska informácia či odporúčanie. O konkrétnom postupe sa vždy poraď so svojím lekárom.