Dlhovekosť má podľa nového výskumu novú baštu v Európe. Slovensko v tejto oblasti značne zaostáva

Sardínska obec Bolotana sa podľa projektu National Geographic zaradila medzi takzvané modré zóny, teda oblasti s mimoriadne vysokým podielom dlhovekých obyvateľov. V dedine s približne 2 262 obyvateľmi žije desať ľudí vo veku najmenej 100 rokov. Výskumníkov zaujala najmä dlhovekosť miestnych žien.

Ženy, ktoré sa dožijú 70 rokov, majú podľa výskumu približne trojnásobne vyššiu šancu dosiahnuť stovku než ženy v Spojených štátoch.

V Bolotane pripadá na 100-tisíc ľudí mimoriadne veľa storočných

Bolotana leží v horskej oblasti Sardínie a obklopujú ju lesy a prírodné pramene. Na približne 2 262 obyvateľov pripadá desať storočných ľudí. To zodpovedá približne 442 storočným na 100-tisíc obyvateľov.

Podľa National Geographic je tento podiel asi desaťnásobne vyšší než sardínsky priemer a približne jedenásťnásobne vyšší než priemer v Spojených štátoch.

Obec preto zaujala výskumníka dlhovekosti Dana Buettnera, ktorý je známy prácou na koncepte modrých zón. Medzi už skôr identifikované oblasti patria Okinawa v Japonsku, grécky ostrov Ikaria a ďalšie horské oblasti Sardínie.

„Podľa niektorých ukazovateľov je Bolotana najvýnimočnejšou modrou zónou,“ uviedol Buettner. Podľa neho je zaujímavé aj to, že počet storočných ľudí v obci rastie.

Tím, ktorý tvorili aj výskumník Gianni Pes a gerontológ S. Jay Olshansky, overoval vek náhodne vybraných storočných obyvateľov. Vedci porovnávali záznamy o narodeniach a úmrtiach s údajmi o krstoch a sobášoch.

Výsledky výskumu boli publikované v časopise Frontiers in Aging. Osobitnú pozornosť vedci venovali rozdielom medzi mužmi a ženami.

Ženy majú výrazne vyššiu šancu dožiť sa stovky

Výskum ukázal, že pravdepodobnosť prežitia od 70 do 100 rokov dosahovala v Bolotane 4,92 percenta pri mužoch a 13,83 percenta pri ženách.

Práve vysoká dlhovekosť žien odlišuje obec od iných modrých zón. Olshansky upozornil, že ženy sa vo väčšine sveta dožívajú v priemere o tri až päť rokov viac než muži. V Bolotane sa však tento rozdiel javí ešte výraznejší.

Vedci zatiaľ nemajú jednoznačné vysvetlenie. Jednou z možností sú genetické faktory. Úlohu však môže zohrávať aj spôsob života a rozdelenie povinností v domácnosti.

Bolotana má podľa Buettnera poľnohospodársky aj pastiersky charakter. Mnohí muži preto zostávajú blízko domova a vo väčšej miere sa podieľajú na každodenných domácich povinnostiach. To môže podľa výskumníka znižovať dlhodobú záťaž žien.

Rodiny navyše často žijú vo viacgeneračných domácnostiach. Členovia rodiny sa spoločne starajú o deti, domácnosť a ďalšie povinnosti. Výskumníci upozorňujú aj na sociálny a emocionálny význam blízkych rodinných väzieb.

Strava je prevažne rastlinná, pohyb súčasťou bežného dňa

Tradičná strava obyvateľov Bolotany bola podľa historických údajov približne z 90 percent rastlinná. Mäso jedli väčšinu života približne päťkrát mesačne.

Jedálny lístok tvorili najmä fazuľa, cestoviny, zemiaky a potraviny vypestované v domácich záhradách. Súčasťou stravy boli aj olivy, olivový olej, pšenica a syr z ovčieho mlieka.

Významnú úlohu môže mať aj prirodzený pohyb. V obci nie je posilňovňa a obyvatelia podľa výskumníkov cielene necvičia. Kopcovitý terén a tradične nižšie využívanie áut však znamenajú, že sa denne pohybujú pešo po strmých uliciach. Buettner to označuje za stredne intenzívnu aeróbnu aktivitu, ktorú ľudia vykonávajú prirodzene bez toho, aby ju plánovali ako tréning.

Vedci zároveň upozorňujú, že životný štýl obce sa postupne mení. Dovoz spracovaných potravín sa výraznejšie rozšíril po roku 2005, hoci podľa Buettnera v Bolotane stále nie sú prevádzky rýchleho občerstvenia.

Výskumníci preto chcú miestne podmienky skúmať skôr, než sa tradičný spôsob života výraznejšie zmení. Bolotana môže podľa nich priniesť ďalšie poznatky o vzťahu medzi stravou, prirodzeným pohybom, rodinnými väzbami, genetikou a dlhovekosťou.

Pojem „modrá zóna“ pritom nemožno zamieňať s ekologickými „mŕtvymi zónami“. National Geographic týmto označením opisuje oblasti oceánov a jazier s nedostatkom kyslíka, kde väčšina vodných organizmov nedokáže prežiť. Ide teda o úplne odlišný environmentálny jav.

Prípad Bolotany zatiaľ neposkytuje jednoduchý recept na dlhý život. Výsledky však naznačujú, že nezvyčajnú dlhovekosť tam môže podporovať kombinácia prevažne rastlinnej stravy, každodenného prirodzeného pohybu, rodinného zázemia a ďalších faktorov, ktorých význam chcú vedci ďalej skúmať.