Ruské hybridné útoky môžu priniesť mŕtvych: Poľský minister varuje, že NATO nemá jasnú hranicu pre spustenie kolektívnej obrany

Severoatlantická aliancia (NATO) by sa mala pripraviť na možnosť, že ruské hybridné operácie v Európe spôsobia ľudské obete. Upozornil na to poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski v rozhovore pre Financial Times. Podľa neho zatiaľ medzi spojencami neexistuje vopred dohodnutá hranica, pri ktorej by takéto konanie vyhodnotili ako útok vyžadujúci spoločnú odpoveď.

Minister očakáva rastúce riziko v súvislosti so sabotážami a ďalšími incidentmi pripisovanými Moskve. Neuviedol však, akú konkrétnu reakciu by NATO malo zvoliť.

NATO by muselo rozhodnúť, kedy hybridná operácia prekročí hranicu útoku

Sikorski poukázal na rozdiel medzi incidentmi, ktoré spôsobujú škody na majetku, a operáciami s obeťami na životoch. Práve druhý scenár by podľa neho vyvolal potrebu vážnej diskusie medzi členskými štátmi.

„Kedy dospejeme k záveru, že Rusi zašli priďaleko?“ položil minister otázku v rozhovore pre Financial Times. Zdôraznil, že pre takéto posúdenie neexistuje vopred odsúhlasená definícia.

Jeho výhrada sa týka predovšetkým rozhodovania pri útokoch, ktoré nemajú podobu otvorenej vojenskej invázie. Hybridné operácie môžu zahŕňať kybernetické útoky, sabotáže či narušovanie vzdušného priestoru. Poľsko a Estónsko už po narušeniach svojho vzdušného priestoru ruskými dronmi a bojovými lietadlami využili článok 4 Severoatlantickej zmluvy. Ten umožňuje spojencom požiadať o konzultácie v prípade ohrozenia bezpečnosti.

Odlišnú úlohu má článok 5, ktorý upravuje kolektívnu obranu pri ozbrojenom útoku na členský štát. V minulosti bol aktivovaný iba raz, po teroristických útokoch na Spojené štáty 11. septembra 2001, pripomína TN Nova. 

Sikorski nenaznačil, že by každý smrteľný hybridný incident automaticky znamenal použitie tohto ustanovenia. Jeho slová zároveň neznamenajú, že aliancia nemá mechanizmy na konzultácie alebo spoločnú obranu.

Upozornil však na situácie, v ktorých by spojenci museli najskôr posúdiť povahu a následky incidentu. Následne by rozhodovali, či ide o cezhraničný útok a aká spoločná odpoveď je potrebná.

Európske krajiny upozorňujú na sabotáže a útoky pripisované Moskve

Poľsko a jeho susedia čelia podľa Financial Times rastúcemu počtu incidentov, ktoré považujú za súčasť ruskej snahy oslabiť európsku podporu Ukrajine. Ide najmä o kybernetické útoky, narušenia vzdušného priestoru a podozrenia zo sabotáží.

V júli dopadla a explodovala na poli vo východnom Poľsku ruská strela s plochou dráhou letu Ch-101. Nemecké úrady zasa v septembri pripísali Moskve augustový dronový útok na letisko Lipsko/Halle. Výbušné zariadenie, podľa dostupných informácií zrejme namierené proti ukrajinskému nákladnému lietadlu, nevybuchlo.

Predstavitelia piatich európskych spravodajských služieb podľa Financial Times uviedli, že ruskí operatívci sa zameriavajú aj na vedúcich pracovníkov európskych zbrojárskych spoločností. Nemecké spravodajské služby zároveň varovali pred možným prechodom týchto operácií do nebezpečnejšej fázy.

Podobné obavy vyslovil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Európske krajiny vyzval, aby nepodceňovali ani menšie destabilizačné incidenty. Tvrdí, že ukrajinské spravodajské služby majú informácie o pripravovaných ruských hybridných operáciách, uvádza iDnes. 

Poľský premiér Donald Tusk na Varšavskom bezpečnostnom fóre povedal, že jeho krajina sa pripravuje na viaceré scenáre. Zároveň zdôraznil záujem Poľska a Ukrajiny o zmierňovanie napätia. Kremeľ obvinil zo snahy narušiť súčasnú európsku bezpečnostnú architektúru.

Pred možnosťou obmedzeného útoku na členský štát NATO varoval podľa septembrového článku iDNES.cz aj bývalý vysokopostavený predstaviteľ aliancie Rob Bauer. Uvažoval o scenári, v ktorom by Rusko chcelo odkloniť pozornosť spojencov od Ukrajiny.

Podľa Bauera by takýto incident mohol vyvolať diskusiu, či majú členské štáty naďalej posielať zbrane Kyjevu. Alternatívou by podľa neho bolo ponechať ich na vlastnú obranu.