Obľúbená „ajurvédska superpotravina“ môže obsahovať neurotoxín. V špajze ju majú mnohí Slováci
Časť kurkumy z južnej Ázie bývala prifarbovaná chrómanom olovnatým. Olovo pritom podľa WHO nemá bezpečnú dávku. Experti radia, ako riziko znížiť.
Kurkuma patrí medzi najobľúbenejšie koreniny Slovákov a dlhodobo sa o nej píše ako o superpotravine. Málokto však vie, že časť kurkumy predávanej vo svete bola v minulosti úmyselne prifarbovaná chrómanom olovnatým, teda zlúčeninou obsahujúcou olovo.
Upozornili na to výskumníci zo Stanfordovej univerzity a problém potvrdili aj kontroly potravín. Pozreli sme sa na to, čo presne zistili vedci, odkiaľ pochádza často citované číslo o miliónoch obetí a ako riziko pri nákupe reálne znížiť.
Čo je chróman olovnatý a prečo sa pridával do kurkumy
Chróman olovnatý je jasne žltý priemyselný pigment, ktorý sa bežne používa vo farbách a náteroch, nie v potravinách. Obsahuje dve problematické látky naraz, olovo a šesťmocný chróm, a práve jeho výrazná farba je dôvodom, prečo sa dostal aj do koreninového biznisu.
Motivácia je čisto obchodná. Spotrebitelia aj predajcovia očakávajú od kurkumy sýto žltú farbu a lacný pigment ju dokáže rýchlo dodať aj menej kvalitnej alebo zle vysušenej surovine. Výsledkom je korenina, ktorá vyzerá atraktívnejšie, no môže obsahovať toxický kov.
Čo zistila štúdia zo Stanfordu o kurkume v Bangladéši
Kľúčový výskum vedený Jennou Forsythovou zo Stanfordovej univerzity vyšiel v roku 2019 v časopisoch Environmental Research a Environmental Science & Technology. Vedci robili rozhovory s farmármi a spracovateľmi korenia vo viacerých okresoch Bangladéša, ktoré spolu produkujú takmer polovicu kurkumy v krajine, a pomocou izotopov olova prepojili olovo v krvi ľudí priamo s prifarbenou kurkumou.
Podľa štúdie sa prifarbovanie chrómanom olovnatým začalo v 80. rokoch, keď po veľkej povodni zostala úroda kurkumy mokrá a vyblednutá a spracovatelia začali farbu dodávať pigmentom. Výskumníci dospeli k záveru, že kurkuma bola pravdepodobne hlavným zdrojom zvýšenej hladiny olova v krvi u sledovaných ľudí. Skoršie meranie, ktoré sa začalo v roku 2014, pritom ukázalo, že viac než 30 % tehotných žien v sledovanej populácii malo zvýšenú hladinu olova v krvi.
Odkiaľ pochádza číslo 1,4 milióna úmrtí
Práve pri tejto téme treba byť presný, lebo sa často zamieňa. Číslo v miliónoch obetí sa nevzťahuje konkrétne na kurkumu ani na chróman olovnatý, ale na olovo ako také zo všetkých zdrojov dokopy, teda z farieb, batérií, kozmetiky, pôdy aj kontaminovaných potravín.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa expozícia olovu spája približne s 1,5 milióna úmrtí ročne, prevažne na kardiovaskulárne choroby. Prifarbovaná kurkuma je teda jedným z viacerých zdrojov, ktorý prispieva k celkovej záťaži olovom, nie príčinou všetkých týchto úmrtí. Toto rozlíšenie je dôležité, aby sa z reálneho problému nestal mýtus.
Prečo je olovo v potravinách také nebezpečné
Olovo je silný neurotoxín a podľa WHO preň neexistuje bezpečná dávka. Hromadí sa v tele a aj nízke dlhodobé dávky dokážu spôsobiť škody, ktoré sa nemusia prejaviť okamžite.
Najzraniteľnejšie sú deti a plod. Olovo u detí narúša vývoj mozgu, znižuje IQ a spája sa s poruchami učenia a správania, u dospelých zvyšuje riziko ochorení srdca a ciev. Autori stanfordskej štúdie to zhrnuli jednoznačne. „Na rozdiel od iných kovov pri olove neexistuje bezpečný limit konzumácie, je to neurotoxín vo svojej podstate,“ uviedol spoluautor Stephen Luby. Chróman olovnatý má navyše aj druhú stránku, obsahuje šesťmocný chróm, ktorý Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) radí medzi preukázané ľudské karcinogény.
Platí riziko aj pre kurkumu predávanú na Slovensku
Toto je otázka, ktorá Slovákov zaujíma najviac. Dôležité je, že vedci nenašli priamy dôkaz o prifarbovanej kurkume mimo Bangladéša a kurkuma predávaná v Európskej únii podlieha prísnym limitom. Podľa nariadenia (EÚ) 2023/915 je maximálny obsah olova v koreninách z koreňov a podzemkov, kam patrí aj sušená kurkuma, stanovený na 1,5 miligramu na kilogram.
To však neznamená, že problém sa Európy netýka vôbec. Dovážané korenie vrátane kurkumy z južnej Ázie opakovane rieši európsky systém rýchleho varovania pre potraviny a krmivá (RASFF). V roku 2026 napríklad Rakúsko cez RASFF nahlásilo kurkumu z Indie pre nadlimitné rezíduá pesticídu chlórpyrifos, čo ukazuje, že hraničné a trhové kontroly reálne fungujú a zachytávajú rizikové zásielky. Najväčšie riziko preto nepredstavuje kurkuma z overeného maloobchodu v EÚ, ale produkty kúpené mimo kontrolovaného trhu, napríklad priamo z juhoázijských trhovísk alebo z neznámych internetových zdrojov.
Ako znížiť riziko pri nákupe kurkumy
Namiesto pochybných domácich testov s koncentrovanou kyselinou, aké kolujú internetom a ktoré sú doma nebezpečné, sa oplatí držať sa jednoduchých a overiteľných pravidiel:
- Kupuj kurkumu z overeného maloobchodu v EÚ, ktorá podlieha európskym limitom na obsah ťažkých kovov.
- Uprednostni značky, ktoré uvádzajú kontrolu kvality alebo testovanie na ťažké kovy.
- Zváž nákup celého koreňa kurkumy namiesto mletej, pri mletej je zámena či prifarbenie ťažšie odhaliteľné.
- Buď opatrný pri kurkume kúpenej mimo bežného trhu, teda na dovolenke na ázijských trhoviskách alebo z neznámych e-shopov.
- Ak chceš mať istotu pri väčšom množstve, existujú akreditované laboratóriá, ktoré obsah olova zmerajú.
Má kurkuma napriek tomu zdravotné benefity
Záver nie je, že kurkuma je nebezpečná. Problémom nie je samotná korenina, ale jej prípadné zámerné znečistenie, a to je riešiteľné výberom dôveryhodného zdroja.
Kurkuma a jej účinná látka kurkumín sa dlhodobo skúmajú pre protizápalové účinky a práve protizápalovému pôsobeniu kurkumy sme sa venovali už skôr. Ak chceš z nej vyťažiť maximum, dôležitý je aj spôsob užívania, o ktorom radia odborníci. Pri kvalitnej a overenej kurkume tak prevažujú benefity, kľúčové je len vedieť, odkiaľ pochádza.