Až 70 % žien tvrdí, že zviditeľniť sa je pre ne oveľa ťažšie ako pre mužov. Nový prieskum odhalil, čo ich najviac brzdí

Prieskum o viditeľnosti žien vo verejnom priestore potvrdil, že ženy pred sebou potrebujú vidieť stotožniteľné ženské vzory na to, aby mohli naplno uveriť vlastným schopnostiam a rozvíjať potenciál. Najsilnejšie pritom ovplyvňujú sebahodnotu iných žien a ich odvahu presadiť sa príbehy tých žien, ktoré otvorene hovoria o úspechoch aj prekážkach.

Vnímanie viditeľnosti žien

Za prieskumom stojí spoluzakladateľka združenia Trust Women a organizátorka konferencie I SEE ME Eva Vaľovská. Cieľom prieskumu bolo pochopiť, aké prekážky vnímajú ženy pri svojej viditeľnosti a čo im reálne pomáha cítiť sa kompetentne a sebavedomo.

Prieskum vykonávala agentúra 2muse. Kvantitatívna časť prieskumu na vzorke tisíc respondentov sledovala, ako ženy a muži vnímajú viditeľnosť žien vo verejnom priestore. Kvalitatívna časť pracovala s hĺbkovými rozhovormi so ženami na vedúcich pozíciách.

Výsledky prieskumu ukázali, že presne polovica opýtaných žien a 59 percent mužov si myslí, že viditeľnosť žien vo verejnom priestore sa na Slovensku zlepšuje. S výrokom, či by sa mala viditeľnosť žien ešte zlepšiť, súhlasilo 68 percent žien a 50 percent mužov.

To, že je pre ženy náročnejšie sa zviditeľniť ako pre mužov, si myslí 70 percent žien. Tretina žien súčasne považuje presadenie sa vo verejnom priestore za výrazne náročnejšie. Spomedzi mužov si len 43 percent myslí, že to majú ženy v tomto smere náročnejšie.

Bariéry a motivácia

Hana Reingraberová z agentúry 2muse výsledky prieskumu interpretuje tak, že mužom často chýba vhľad do prežívania žien. „Hoci podporujú ich väčšiu viditeľnosť, nevedia sa vždy vcítiť do toho, aké náročné to pre ženy v realite je,“ podotkla.

Prieskum sa zároveň zameral aj na identifikáciu bariér, ktoré ženy na vedúcich pozíciách navnímali počas ceste k väčšej viditeľnosti. Patrí k nim najmä obava zo zlyhania, tlak na externú validáciu, vysoké osobné nároky, pocit nedostatočnej kompetencie, strach z negatívnej spätnej väzby či časová vyťaženosť. Zároveň tu svoju roli zohrávajú aj spoločenské očakávania, či už je to predstava o tom, čo je dostatočne ženské alebo tlak spojený s rodinnými rolami.

Výsledky ďalej ukázali, že ženy majú silnú motiváciu tvoriť hodnotu, posúvať sa a byť profesionálne. Proaktívna potreba byť viditeľná však často absentuje, často aj pre časové preťaženie. Viditeľnosť sa tak prirodzene ocitá až na nižších priečkach priorít. Prieskum priniesol aj zaujímavé zistenie.

Kým mnohé ženy samy seba nepovažujú za vzor, v druhých ženách tento dojem však vyvolávajú. Opätovne sa tak podľa Vaľovskej potvrdzuje dôležitosť toho, aby sa ženské príbehy objavovali na miestach, kde môžu byť inšpiratívne pre ďalšie ženy.

Potreba autenticity a systémovej podpory

Na konferencii I SEE ME vystúpila aj psychologička Pavla Elischerová, podľa ktorej nestačí len hovoriť o úspechu. Kľúčová je podľa nej otvorenosť a autentickosť. „Žena by mala hovoriť o svojej ceste, o pádoch a o tom, čo ju formovalo. Len tak sa môžu iné ženy s jej príbehom naozaj stotožniť,“ myslí si psychologička.

Z prieskumu tak vyplynulo, že na posilnenie viditeľnosti žien je treba kombináciu individuálnej odvahy a systémovej podpory. Systémové riešenia, ako napríklad flexibilnejšia rodičovská politika, vzdelávanie posilňujúce sebahodnotu od detstva či zmena kultúrnych naratívov o tom, čo a aké by ženy mali byť, zohrávajú významnú úlohu.

Významnú rolu preto zohrávajú systémové riešenia, ako sú flexibilnejšia rodičovská politika, vzdelávanie posilňujúce sebahodnotu od detstva či zmena kultúrnych naratívov o tom, čo a aké „by ženy mali byť“. Dôležité je podľa Reingraberovej aj to, aby boli ženy do verejného priestoru prizývané opakovane a s trpezlivosťou.

Prieskum zároveň ukázal, že väčší dôraz si zaslúži aj podpora stotožniteľných ženských vzorov, ktoré môžu žene ukázať, že sa to dá, hoci každá si môže nájsť vlastnú cestu.