„Patrioti“ nerozoznajú jeden národ od druhého. Bitku pri Viedni zneužívajú súčasní politici, prekrúcajú však dejiny
Dokážeš si predstaviť, že by niekde v Afrike, Ázii či v Latinskej Amerike po tebe hádzali kamene, lebo ich Briti či Španieli kolonizovali? Stačilo by, že si biely kresťan. Je jedno, že ako Slovák z 21. storočia nemáš s tým absolútne nič spoločné. Zdá sa, že nerozoznávať národy majú veľký problém aj niektorí národne prezentujúci sa politici. Radi poukazujú na históriu, ako v týchto dňoch na hrdinskú obranu Viedne, kde netrafili ani to, kto Viedeň obliehal. Na čo ešte dôležité pri tejto bitke, ktorú radi využívajú na svoju propagandu, zabúdajú?
Súčasný poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Milan Mazurek sa v začiatkoch svojej politickej kariéry nezabudnuteľne preslávil „odvážnym“ hulákaním po arabskej rodine s deťmi.
Tá k nám prišla na promócie svojho syna, ktorý u nás úspešne ukončil štúdium medicíny. Okrem hučania od budúceho poslanca sa im v rámci slovenského privítania ušlo aj zopár lietajúcich kameňov a fliaš.
Mazurek im vyčítal napríklad storočia trvajúcu okupáciu Slovenska „tureckou armádou.“ Pripomíname ešte raz, že išlo pritom o arabskú rodinu zo Saudskej Arábie.
Nielen že samotné vyčítanie historických vecí niekomu súčasnému je celkom scestné – akoby sme mladému Nemcovi nadávali a bili ho za Hitlera – ale keď už sa tak nutne musel vykričať, súčasný poslanec mohol aspoň trafiť správny národ, ktorému tieto konkrétne výčitky smerovať.
Aj samotní Arabi patrili pod Osmanskú ríšu, kým úspešne i za pomoci Európanov proti Turkom nepovstali, aby sa ich zo svojich území zbavili. Písali sme o tom v tomto článku.
To, čo predviedol Mazurek a ľudia okolo neho, by sa dalo prirovnať k tomu, ako by teba niekto v Afrike, v Ázii alebo dakde v Latinskej Amerike napadol za to, že ich tam kolonizovali Briti či Španieli.
Podobný guľáš a nerozlišovanie jednotlivých národov predviedol teraz aj ďalší politik, ktorý si chcel poukazovaním na prekrútenú a neúplnú históriu zrejme nahrať politické body.
Nielen že vynechal dosť podstatné detaily, ktoré by jeho pohľad na známu bitku pri Viedni 1683 rozmazali a tým narušili aj jeho dnešný politický odkaz, ktorý chcel prostredníctvom bitky povedať, ale netrafil ani len to, kto Viedeň vlastne obliehal.

Spomenieme si aj kresťanských, uhorských šľachticov – ako Imricha Tököliho z Kežmarku či Jána Zápoľského predtým – ktorí sa dobrovoľne pridali na stranu sultána. V armáde brániacej Viedeň zas nájdeme tisíce moslimov.
A pripomenieme si aj, prečo niektoré kresťanské mocnosti mali lepšie vzťahy so sultánom a naopak, niektoré moslimské, s Habsburgovcami.
Celkovo nám tieto fakty tak búrajú dojem, že v bitke pri Viedni (ale aj vo viacerých iných bitkách) bolo skutočným dôvodom vojny náboženstvo a náboženská otázka, ako sa dnes táto bitka „kresťanstva vs. islamu“ stále tak rada prezentuje.
V článku sa po odomknutí dozvieš
- Kto vlastne bojoval proti komu v bitke pri Viedni a čo napokon rozhodlo o porážke Osmanov
- Nešlo o vojnu moslimov s kresťanmi, ako sa mnohí mylne domnievajú
- Ako súčasní politici zneužívajú symboliku tejto bitky na vlastné politické ciele a v čom sa mýlia
- Prečo sa uhorská šľachta dobrovoľne pridávala na stranu Turkov
- O bitke, o ktorej sa nehovorí všetko sa dočítaš po odomknutí článku.
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- Exkluzívne benefity