Pilot Marián Markovič: Aké je to lietať pre jednu z najlepších leteckých spoločností na svete?

Simona Hanzelová / 21. mája 2017 / Rozhovory

zdroj: archív Marián Markovič

Stať sa pi­lo­tom je snom mno­hých chlap­cov a mu­žov. Slo­vák Ma­rián Mar­ko­vič však ta­kýto sen žije už 12 ro­kov – je pro­fe­si­onálny pi­lot a na­lie­tal viac ako 7 000 ho­dín. Za­čí­nal v Čes­kých aero­lí­niách, ne­skôr pra­co­val pre Viet­nam Air­li­nes a v sú­čas­nosti lieta pre jednu z naj­lep­ších le­tec­kých spo­loč­ností na svete – Qa­tar Air­ways. Zá­ro­veň sa môže po­chvá­liť tým, že bol prvý Slo­vák, ktorý lie­tal na Bo­eingu 787 – Dre­am­li­ner. Pre­zra­dil nám, či je pre pi­lota ná­roč­nej­šie vzliet­nuť alebo pri­stáť, čo to zna­mená „pre­pnúť na au­to­pi­lota“, ako aj to, či má z lie­ta­nia nie­kedy strach.

Tvoj otec a starý otec boli tiež pi­loti. Spo­mí­naš si na to, kedy si sa pr­vý­krát roz­ho­dol, že bu­deš po­kra­čo­vať v ich šľa­pa­jách?

Mu­sím po­ve­dať, že som sa nad tým ni­kdy ne­jako ne­za­mýš­ľal, asi preto, že mi to prišlo pri­ro­dzené a keď na­stal ten čas, kedy sa bolo treba roz­hod­núť čo ďa­lej, tak to bolo veľmi jed­no­du­ché.

Ak by som sa chcela stať pro­fe­si­onál­nym pi­lo­tom, aké pred­po­klady mu­sím spĺňať a čo všetko mu­sím ab­sol­vo­vať, kým bu­dem môcť s lie­tad­lom pr­vý­krát od­le­tieť?

Pred­tým, ako za­čne člo­vek čo­koľ­vek ro­biť, je ur­čite po­trebná le­kár­ska pre­hliadka, po­tom tr­pez­li­vosť, od­hod­la­nie a v ne­po­sled­nom rade aj pe­niaze na celý vý­cvik.

zdroj: ar­chív Ma­riána Mar­ko­viča

Koľko pri­bližne stojí taký vý­cvik?

Presne už ne­viem, ale čo som po­čul, tak 25-30 000 Eur, prí­padne viac. Zá­leží na tom, kde a v akej škole sa robí.

Pa­mä­táš si na svoj úplne prvý let? Aké to bolo?

Skôr by som po­ve­dal, že ani nie prvý let, pre­tože ten je vždy s in­štruk­to­rom, ale prvý sa­mos­tatný let. Je to ur­čite vzru­šu­júce, ale člo­vek má aj ur­čité obavy, pre­tože tam bude pr­vý­krát sám a môže sa spo­ľa­hnúť len a len na seba. Ale bol to krásny po­cit a ur­čite zá­ži­tok na celý ži­vot.

Je pre pi­lota ná­roč­nej­šie vzliet­nuť alebo pri­stáť?

Ur­čite pri­stáť. Sú ur­čité li­mity, kedy sa dá pri­stáť a kedy už nie. Li­mity pla­tia aj na štart, ale na pri­stá­tie sú viac ob­me­dzu­júce. na zemi sa dá vždy za­sta­viť, vo vzdu­chu to už ale nejde.

zdroj: ar­chív Ma­riána Mar­ko­viča

Čo to zna­mená pre­pnúť na au­to­pi­lota? Veľa ľudí si myslí, že pi­loti vtedy iba se­dia so za­lo­že­nými ru­kami…

Haha,tro­chu ma tie za­lo­žené ruky ro­zo­smiali. „Pre­pnúť“, teda za­pnúť au­to­pi­lota zna­mená zjed­no­du­šene to, že všetko po­trené pre let pi­loti už na­prog­ra­mo­vali do po­čí­tača, a au­to­pi­lot vlastne letí po trati, ktorú pi­loti za­dali. To sa­moz­rejme ne­zna­mená, že tam už nič ne­ro­bíme. Toho au­to­pi­lota musí aj nie­kto kon­tro­lo­vať, ak sú ne­jaké zmeny v trase alebo v le­to­vej hla­dine, tak to au­to­pi­lot sám ne­zmení. A sa­moz­rejme, ko­mu­ni­ká­cia s ria­de­ním le­to­vej pre­vádzky je tiež na pi­lo­toch.

Veľa ľudí má z lie­ta­nia strach, res­pek­tíve akúsi ner­vo­zitu, či všetko dobre do­padne. Za­ží­vajú nie­kedy niečo po­dobné aj pi­loti?

Strach asi ani nie, i ked i to je sub­jek­tívne.Možno skôr stres a možno i kú­sok ner­vo­zity, ak je na­prí­klad veľmi zlé po­ča­sie a máme nie­kde pri­stá­vať. Ale zas na dru­hej strane, máme veľmi dobrý vý­cvik,čiže ono sa to nie­kde samo vy­kom­pen­zuje.

zdroj: ar­chív Ma­riána Mar­ko­viča

Ab­sol­vo­val si už ne­jaký let, ktorý ne­šiel cel­kom podľa tvo­jich pred­stáv?

Pri­stáli sme pár­krát na inom le­tisku, ako sme plá­no­vali, keďže bolo ex­trémne zlé po­ča­sie a pri­stáť sa ne­dalo, ale inak to väč­ši­nou ide podľa plánu. :-D

Ako pi­lot si za­čí­nal v ČSA, ne­skôr si pra­co­val pre Viet­nam Air­li­nes. Prečo si sa ne­skôr roz­ho­dol práve pre le­teckú spo­loč­nosť Qa­tar Air­ways?

Hľa­dal som ne­jakú novú vý­zvu, ka­ri­érny rast, a práve to mi po­núklo Qa­tar Air­ways. Lie­tať na naj­mo­der­nej­ších a naj­nov­ších lie­tad­lách, byť sú­čas­ťou jed­nej z naj­lep­ších le­tec­kých spo­loč­ností na svete.

V čom je podľa teba naj­lep­šia?

Qa­tar Air­ways je päť­hviez­dič­ková le­tecká spo­loč­nosť. Ta­kých je na svete len pár. Máme naj­mo­der­nej­šie lie­tadlá na svete a po­sky­tu­jeme je­den z naj­lep­ších ser­vi­sov pre ces­tu­jú­cich. S tým sú­visí aj to, že sú kla­dené vy­soké ná­roky na za­mest­nan­cov.

Ako to vy­zerá na trhu práce v prí­pade pi­lo­tov? Je pre vy­štu­do­va­ného pi­lota ťažké nájsť si prácu?

Pre ľudí, ktorí za­čí­najú bez skú­se­ností, je to ur­čite o niečo ťaž­šie, ale v dneš­nej dobe nie­ktoré spo­loč­nosti po­nú­kajú za ur­čitú sumu aj tro­cha tých „skú­se­ností“, ak to takto mô­žem na­zvať. Čiže vy im pla­títe za to, že si tie skú­se­nosti u nich od­lie­tate. As­poň teda to mi­ni­mum. Tí skú­se­nejší pi­loti v dneš­nej dobe, teda as­poň podľa môjho ná­zoru, ne­majú prob­lém nájsť si prácu kde­koľ­vek.

Mo­men­tálne lie­taš na Bo­eing 787 – Dre­am­li­ner. S akým ty­pom lie­tadla sa ti po­čas tvo­jej do­te­raj­šej ka­ri­éry naj­lep­šie lie­tadlo a prečo? A na­opak, s kto­rým lie­tad­lom sa ti lie­talo naj­kom­pli­ko­va­nej­šie?

Za­čí­nal som na type ATR, čo je vr­tu­ľové lie­tadlo, po­tom som pre­šiel na Air­bus 320 a mo­men­tálne je to Bo­eing 787. ATR nie je až tak au­to­ma­ti­zo­vaný ako Air­bus alebo Bo­eing, ale tento typ mi dal veľa skú­se­ností na za­čiatku ka­ri­éry, za čo som vďačný. A naj­kom­pli­ko­va­nej­šie alebo naj­ľah­šie? To je už uhoľ po­hľadu. Podľa mňa, keď to člo­vek ovláda a vie, čo má ro­biť v kto­rej si­tu­ácií, či už je lie­tadlo väč­šie alebo men­šie, tak je to všetko vlastne jed­no­du­ché.

zdroj: ar­chív Ma­riána Mar­ko­viča

Ako vy­zerá tvoj ty­pický deň?

Takže, buď sa zo­bu­dím skoro ráno alebo o pol­noci, haha. Stret­nem sa s ko­le­gom, s kto­rým mám le­tieť, prej­deme si príp­ravu leto, čiže aké je po­ča­sie, či sú nie­kde ne­jaké ob­me­dze­nia, aký je tech­nický stav lie­tadla. Roz­hod­neme sa, koľko pa­liva si vez­meme na daný let a po­dobne. Po­tom ideme do lie­tadla, kde sa stret­neme so ste­war­dami a pri­pra­víme si pi­lotnú ka­bínu na daný let. Po pri­státí nás čaká väč­ši­nou au­to­bus, ktorý nás od­ve­zie na ho­tel.

zdroj: ar­chív Ma­riána Mar­ko­viča

Čo je podľa teba naj­lep­šia a čo naj­hor­šia vec na tvo­jej pro­fe­sii?

Naj­hor­šie sú ur­čite pre­bdené noci. A naj­lep­šie? Že má člo­vek prácu ako ko­ní­ček.

Máš me­dzi jed­not­li­vými letmi do­sta­tok voľ­ného času na spoz­ná­va­nie da­ných des­ti­ná­cií?

Zá­leží na tom kam a na ako dlho le­tíme, ale väč­ši­nou je to tých 24, nie­kedy i 48 ho­dín, takže vždy sa dá niečo sti­hnúť.

Ako pi­lot si ur­čite pre­ces­to­val veľa kra­jín. Ktorá ťa naj­viac chy­tila za srdce a prečo?

Naj­viac ur­čite Ja­pon­sko. Je to kra­jina akoby z iného sveta, nedá sa po­rov­nať so žiad­nou inou, čo som do­po­siaľ nav­ští­vil. Kul­túra, men­ta­lita ľudí, zvyky, tech­no­ló­gie, or­ga­ni­zo­va­nosť, ale aj jedlo je úplne iné, ako vo zvyšku sveta. Vždy sa tam rád vra­ciam. Ur­čite to treba vi­dieť a za­žiť.

zdroj: ar­chív Ma­riána Mar­ko­viča

Ktoré le­tisko je podľa teba naj­lep­šie na svete?

Le­tisko v Dohe sa­moz­rejme. :-D

Mo­men­tálne ži­ješ v Ka­tare. Ako by si opí­sal ta­mojší ži­vot? Cí­tiš sa tam ako doma?

V Ka­tare som už vyše 5 ro­kov a cí­time sa tu vcelku prí­jemne, i keď doma je doma. Ži­vot je tu cel­kom upo­náh­ľaný, ale zá­leží na kaž­dom, ako sa tým tem­pom ne­chá ovplyv­niť. Je tu veľa mož­ností, či už na kul­túrne alebo špor­tové vy­ži­tie.

Čo by si po­ra­dil všet­kým tým, ktorí sní­vajú o ka­ri­ére pi­lota?

Ur­čite tr­pez­li­vosť, vy­trva­losť a ísť si za svo­jím snom, pre­tože to stojí za to!

Pridať komentár (0)