Ako presne vyzerá vakcinačná stratégia Európskej únie? Pozreli sme sa na bezpečnosť vakcín, kde Slovensko zlyháva a koľko to celé EÚ stálo

Hoaxy, dezinformácie a falošné správy sú dnes druhou pandémiou a šíria sa omnoho rýchlejšie než vírus vo vzduchu. Európa sa vo falošných správach priam topí – to by sa však čoskoro mohlo zmeniť. Koncom januára totiž predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen predstavila zámery nastoliť nielen prísne pravidlá, ktorými sa sociálne siete a veľké technologické spoločnosti budú musieť riadiť, no budú tiež stíhané za každé porušenie zákonov (ako nenávistné prejavy či šírenie poplašných správ).

Plány Európskej komisie oddeľovať pravdu od ziskuchtivej lži sú čerstvým vetrom medzi feedy sociálnych sietí zamorených dezinformáciami. Nepravdy spochybňujú médiá, politikov, vládu či Európsku úniu. Dôvera dôležitých inštitúcií tak neustále klesá a najväčší dopad cítime práve v kríze – napríklad, keď sa treba očkovať.

Aktuálne to nevyzerá veľmi dobre. V polovici decembra sa podľa prieskumu Median pre RTVS chcelo dať proti koronavírusu zaočkovať len 37 % Slovákov. V druhej polovici januára 2021 v podobnom prieskume Medianu vyjadrilo vôľu zaočkovať sa 53 % opýtaných ľudí na Slovensku.

Nie je však ešte dôvod na paniku, Slovensko svoju očkovaciu kampaň ešte len rozbieha a doteraz ju suplovali predovšetkým politici a influenceri.

Pozrime sa preto na to, ako presne vyzerá očkovacia stratégia Európskej únie, čo môžeme očakávať a kedy, či je Slovensko pozadu, či sú vakcíny bezpečné, kto ich vyrába a koľko to celé stojí. 

Aký je plán?

Postoj Európskej únie je veľmi jednoduchý – aby sa pandémia koronavírusu ukončila, celý svet musí využívať vakcíny efektívne. To je jediná cesta, ako z tohto von.

Preto sa ešte v júni 2020 vyvinula vakcinačná stratégia Európskej únie. Má štyri ultimátne ciele, podľa ktorých únia následne prispôsobovala každý svoj krok.

• zaistiť maximálnu kvalitu, bezpečnosť a účinnosť vakcín
• zabezpečiť včasný prístup vakcín pre členské štáty a ich obyvateľov, zatiaľ čo bude globálnym lídrom v solidárnych snahách
• zaistiť rovnocenný a finančne dostupný prístup k vakcínam v celej Európskej únii, a to najrýchlejšie, ako sa len dá
• uistiť sa, že každá krajina EÚ sa dostatočne usiluje o čo najrýchlejšiu distribúciu bezpečných a efektívnych vakcín, rieši dopravu a logistické záležitosti a identifikuje prioritné skupiny obyvateľstva

To, čo sa EÚ snaží dosiahnuť, je tak pomerne transparentné a jednoduché. Je veľmi dôležité dodať, že v počiatočných fázach za členské štáty vakcíny vybavovala práve EÚ a bola to práve Európska komisia, ktorá celý rok 2020 hľadala výrobcov vakcín a vybavovala tisícky detailov pre Slovensko a zvyšných 26 členských štátov.

Aj jej sa však podarilo niekoľko prešľapov. Európska komisia však aktuálne čelí obvineniam z netransparentnosti – niektoré zmluvy sú začiernené a Európsky parlament sa snaží dostať k podrobnostiam, ktoré by napríklad mohli pomôcť v boji proti dezinformáciám.

V čase, keď sa orientujeme najmä na rýchlosť dodania, tak europarlament správne pripomína, že ani koronakríza neznamená, že kľúčové dokumenty, ktoré ovplyvňujú život 450 miliónov obyvateľov EÚ, majú zostať nezverejnené.

Aby sme vakcíny mali čo najskôr, Európska komisia sa pre istotu záväzne dohodla rovno so šiestimi veľkými farmaceutickými firmami a s ďalšími dvomi sa dohodli na potenciálnej spolupráci. Potom je to už v rukách Slovenska a ostatných členských štátov – objednávať presné počty, vakcíny distribuovať a určiť skupiny obyvateľov, ktoré majú prednosť.

Prečo je to dôležité: Na svete existuje takmer 200 štátov, ktoré navzájom súperia o čo najrýchlejšie dodanie vakcín – mimoriadne nedostatkového tovaru. Je pravdepodobné, že by malé 5,5-miliónové Slovensko nemalo tú najsilnejšiu vyjednávaciu pozíciu. Pri dohodách nás však zastupovala rešpektovaná Európska únia so 450 miliónmi obyvateľov. Pozícia Slovenska je tak násobne lepšia a vakcíny sme mali k dispozícii medzi prvými.

zdroj: FB – Príkladom v očkovaní išla aj europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová.

Problémy s komunikáciou

Európska komisia akoby zabúdala, že okrem pandémie v uliciach máme aj ďalšiu na internete. Dezinformácie, hoaxy a falošné správy sa šíria rýchlejšie než akýkoľvek vírus a každá nejasnosť či pochybenie v komunikácii len dáva muníciu dezinformátorom a šíriteľom klamstiev.

Práve vyššia transparentnosť Európskej komisie je jedným z hlavných cieľov aj slovenských nominantov v Európskom parlamente. Slováci aj Európa majú právo vedieť všetky podrobnosti, ku ktorým sa farmaceutické firmy zaväzujú Európe.

Aj napriek množstvu chýb sa však Európskej únii jedna vec uprieť nedá – systematická snaha s jasne nastaveným cieľom. Zatiaľ čo sa slovenské opatrenia menia zo dňa na deň a Slováci sa viac ako pandémie boja premiérových statusov na Facebooku, Európska únia robí v oblasti vakcín neustály progres. Je osviežujúce vidieť, že ak sa EÚ niečo nepáči, nemá problém zahodiť diplomatické reči a začať si s vinníkom dravo „vybavovať účty“– ako keď mala podozrenie, že AstraZeneca pred EÚ uprednostňuje radšej iné štáty za účelom vyššieho zisku.

Akými vakcínami sa Európa bude očkovať?

Schvaľovanie vakcín používaných na Slovensku majú na starosti dva orgány – Európska agentúra pre lieky (EMA) a slovenský Štátny úrad pre kontrolu liečiv (ŠÚKL). Ide tak o dvojitý schvaľovací proces na európskej aj štátnej úrovni.

BioNTech-Pfizer

Prvou schválenou a najznámejšou vakcínou je Comirnaty od BioNTech-Pfizer – častokrát konšpirátormi chybne označovaná za „americkú vakcínu“ – aj napriek tomu, že vakcína bola vyvinutá tureckými vedcami v Nemecku, v meste Meinz, a ide tým pádom o európsky produkt. Podmienečne bola schválená 21. decembra 2020 a predchádzali tomu rozsiahle a rigorózne štúdie.

EÚ najprv objednala 200 miliónov týchto vakcín s možnosťou kúpy ďalších 100 miliónov. Tieto dvierka následne takmer okamžite využila a teraz k aktuálnym 300 miliónom dokonca pre istotu navrhuje prikúpiť ďalších 200 miliónov, s možnosťou na dokúpenie ďalších 100 miliónov. Objednaných je tak 300 miliónov dávok, výhľadovo 500 alebo 600 miliónov.

Moderna

Druhou schválenou je vakcína od americkej Moderny, ktorej EÚ udelila podmienečné schválenie 7. januára. Európska únia mala v tom čase objednaných 80 miliónov dávok, o mesiac na to prikúpila ďalších 80 miliónov. Objednaných je tak 160 miliónov dávok.

AstraZeneca

Treťou schválenou je vakcína od britskej AstraZeneca, známa aj ako Oxfordská vakcína. Tá je najlacnejšia aj najskladnejšia – netreba ju skladovať pri takých nízkych teplotách ako ostatné vakcíny. Na vakcínu sa však vynorilo množstvo kritiky, čo sa týka efektivity pri najstaršej vzorke populácie. Vedci z Európskej agentúry pre lieky sú preto radšej opatrní a aj na Slovensku sa ňou nebudú očkovať ľudia starší ako 55 rokov.

Britská AstraZeneca je však pre Európsku úniu náročným partnerom. Ešte v januári firma začala hovoriť, že kontrakty s EÚ, podľa ktorých mala dodať 300 miliónov dávok, pravdepodobne nedodrží. Nahnevaná EÚ v reakcii okamžite vyzvala na reguláciu exportu vakcín, keďže má vážne podozrenie, že AstraZeneca má úmysel vakcínu vyvážať do zahraničia za účelom vyššieho zisku. AstraZeneca sa po pár dňoch stiahla a oznámila, že 300 miliónov dávok je tak či tak nereálnych a čakať máme len 80 miliónov dávok. Zdá sa tak, že šikovný krok EÚ z minulosti nakúpiť tak veľa vakcín, ako je len možné, bol dobrým rozhodnutím.

Päť ďalších vakcín

Potom sú tu tri zatiaľ neschválené vakcíny od farmaceutických firiem CureVac z Nemecka, francúzskeho Sanofi-GSK a amerického Johnson & Johnson.

Svoje vakcíny finišujú ešte ďalšie dve firmy – americký Novavax a francúzska Valneva. S prvou EÚ predbežne dohodla možnosť kúpiť 100 miliónov vakcín s možnosťou na ďalších 100 miliónov, s druhou 30 miliónov + možnosť na ďalších 30 miliónov.

Ako vakcíny fungujú?

Zjednodušene povedané, ak do tela príde nový vírus, náš imunitný systém ho skúša poraziť všetkým, čo má k dispozícii. Kým však nájde správnu zbraň, infekcia sa môže rozšíriť a spôsobiť vážne symptómy. Po infekcii si špeciálne bunky v našom tele (B memory cells) vírus na nejaký čas zapamätajú a druhýkrát preto priebeh bude omnoho ľahší.

Vakcíny nám tento „návod na porazenie vírusu“ dávajú dopredu. Keď vírus príde, budeme imúnni. Dostať informáciu do tela je však veľmi komplikované a rôzne vakcíny to robia rôznymi spôsobmi.

Je veľmi dôležité podotknúť, že ani jedna z týchto vakcín človeka ani neinfikuje, ani doňho nevnáša koronavírus. Telo obdrží len informáciu o tom, ako sa dá postaviť jedna z jeho mnohých častí – bielkovinový výbežok známy ako spike protein. Ten si bunky postavia, imunitný systém ho zničí a zapamätá si ho. Potom voči nemu dokážeme efektívnejšie bojovať.

Je prirodzené, že sa niektorí Slováci pýtajú na možnosť výberu konkrétnej vakcíny, no je dôležité si uvedomiť, že každá z vakcín prechádza dvojitým schvaľovacím procesom na európskej a slovenskej úrovni. Faktom navyše zostáva, že by pri výbere mali zavážiť najmä vedecké dôkazy, nie sympatie k jednotlivej firme či krajine pôvodu, podľa ktorých by sa väčšina Slovákov pravdepodobne rozhodovala.

Koľko toto celé stojí?

Predbežne je na všetko vyčlenených 2,7 miliardy eur pre celú Európsku úniu. Peniaze tečú z takzvaného Emergency Support Instrument, akejsi predĺženej ruky pokladníkov Európskej únie, ktorá má na starosti spravovanie financií v boji proti pandémii.

Keďže prvý kontakt s farmaceutickými firmami miesto štátov riešila Európska komisia, EÚ zaplatila aj značnú časť prvých úhrad za vakcíny. Zvyšok je na členských štátoch, ktoré môžu vakcíny mimoriadne rýchlo financovať cez Európsku investičnú banku.

Financovanie vakcín je pomerne komplikovaný mechanizmus, ktorý Európska komisia na jednohlasnú výzvu Európskeho parlamentu zverejnila tu. Výsledkom je však natoľko efektívny systém, že farmaceutickým firmám umožňuje naplno sa sústrediť na produkciu čo najväčšieho množstva vakcín bez toho, aby museli manažovať finančný risk.

Slovensko je v strede medzinárodného diania

Slovensko má navyše tú výhodu, že Európska únia pri zabezpečovaní vakcín spolupracuje s celým svetom. Nepochybne najdôležitejšou inštitúciou je celosvetový orgán COVAX, ktorý združuje všetky štúdie, testy a informácie, pričom zabezpečuje spravodlivý prístup k vakcínam pre každú krajinu vrátane Slovenska. V COVAX-e sú zapojené aj desiatky apolitických organizácií ako Svetová zdravotnícka organizácia či Svetová banka.

EÚ navyše do Covaxu poslalo až 500 miliónov eur – čím sa stalo najväčším celosvetovým lídrom v boji proti pandémii. A aj Slovensko je toho živou súčasťou.

Najväčšie výhrady sú proti tempu očkovaniu na Slovensku samotnom – faktom však je, že toto je len a len naša vina. Akonáhle EÚ objedná vakcíny, v rukách to majú jednotlivé členské štáty. Distribúciu, chod celej operácie či prioritné očkovanie má u nás v rukách Ministerstvo zdravotníctva.