Aktuálne čísla: Slováci sú len „chudobní príbuzní“, s platmi absolútne zaostávame za západnou Európou

  • Slovenskí zamestnanci mali za rok 2019 mzdy na úrovni 41 % priemeru Európskej únie
  • Aj napriek tomu, že stále zaostávame za západnou Európou, za posledných deväť rokov dynamika rastu platov výrazne napredovala, a to dokonca viac ako v iných západoeurópskych krajinách
  • Rozdiely v platoch mnohí z nás aj tak v peňaženkách skutočne cítia
Unsplash/L.Tiger, Pixabay
  • Slovenskí zamestnanci mali za rok 2019 mzdy na úrovni 41 % priemeru Európskej únie
  • Aj napriek tomu, že stále zaostávame za západnou Európou, za posledných deväť rokov dynamika rastu platov výrazne napredovala, a to dokonca viac ako v iných západoeurópskych krajinách
  • Rozdiely v platoch mnohí z nás aj tak v peňaženkách skutočne cítia

Aktuálne je priemerná hrubá mzda na Slovensku na úrovni 1177 eur. Tá sa zvyšovala v súvislosti so zlepšujúcou sa situáciou v ekonomike. Najvyššie hodinové mzdy majú Dáni, kde platy dosahujú úroveň 176 % priemeru únie. V Írsku je to 155 %, v Luxembursku 148 % a vo Švédsku 136 %. 

S dynamikou rastu platov za minulý rok sme na tom podobne ako susedné Maďarsko. Napríklad Česká republika zaznamenala ešte výraznejší rast platov ako u nás, ktorí dosiahol vlani úroveň 43 percent priemeru únie,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne. 

 Medzi krajiny s výrazne vyššími platmi ako vo zvyšku únie sú aj Nemci (118 %), Francúzsko (110 %), Taliansko (94 %) či Španielsko (73 %). Najhoršie sú na tom Bulhari, kde platy dosahujú len pätinu priemeru EÚ. 

zdroj: Unsplesh/Spiske

Najrýchlejšie sa mzdy zvyšovali v krajinách, kde dosahovali v posledných rokoch nízke úrovne. Príkladom je Rumunsku, kde sa hodinová mzda zvýšila z 2,79 eur v roku 2014 na 6,23 eur v roku 2019. Ide o vyše 120 percentný nárast v priebehu piatich rokov. 

„Na Slovensku sa v posledných rokoch výrazne zvyšovala minimálna mzda. Slovensko sa s výškou 580 eur zaradilo tento rok na 15. miesto v rámci únie. Už spomínané Bulharsko má najnižšiu minimálnu mzdu, kde človek za minimálku dostáva 312 eur. Medzi krajiny, ktoré minimálnu mzdu zavedenú nemajú patrí Dánsko, Taliansko, Cyprus, Rakúsko, Fínsko a Švédsko,“ doplnila Buchláková. 

Slováci si nedokážu ušetriť peniaze z výplaty, aj keď vedia, že ide o nutnosť

Z pohľadu prístupu k financiám a ich zhodnocovaniu patria Slováci dlhodobo k tým konzervatívnejším, čo neradi riskujú. Zároveň však nemyslia na horšie časy.V priemere jeden zo šiestich Slovákov nemá vytvorenú žiadnu finančnú rezervu. Vyplýva to zo štúdie LifeStyle 2018 spoločnosti Kantar Slovakia.

Z prieskumu vyplynulo, že 16 % Slovákov nedisponuje žiadnou finančnou rezervou. Ak rezervu majú, najčastejšie (37 %) do výšky troch priemerných mesačných platov, zatiaľ čo 14 % by vedelo bez príjmu vykryť obdobie maximálne od štyroch do deviatich mesiacov. Rezervu v podobe príjmu za jeden rok uviedlo 7 % opýtaných.

Najvyšší podiel ľudí fungujúcich bez akejkoľvek rezervy je v Banskobystrickom kraji (25 %), zatiaľ čo na opačnom konci rebríčka je Nitriansky kraj, kde funguje bez akejkoľvek rezervy zhruba desatina oslovených. 

zdroj: Pexels.com

„Dôležitosť mať finančnú rezervu si však Slováci veľmi dobre uvedomujú. Len jedno percento opýtaných totiž uviedlo, že žiadnu rezervu nepotrebuje,“ vysvetľuje hovorkyňa ČSOB Anna Jamborová.

Pravidelne na mesačnej báze si určitú pevnú čiastku odkladá 58 % opýtaných Slovákov, pričom najnižšie zastúpenie mali mladí od 16 do 24 rokov. Spomedzi nich si nesporí takmer každý druhý (48 %). V tejto skupine sú zahrnutí aj respondenti, ktorí ešte nemajú vlastný príjem, pretože ide o študentov.

„Na strane druhej, s vytváraním rezervy a šetrením odporúčame začať čím skôr, napríklad aj vďaka príjmom z brigád. Ak sa pozrieme na štatistiky, mladí žiadajú o svoju prvú hypotéku v priemere vo veku 29 rokov a ak si chcú zabezpečiť svoje bývanie, musia mať na to našetrené aj vlastné zdroje. Práve toto obdobie by preto mali využiť na tvorbu úspor, hoci aj v minimálnych čiastkach. Vytvoria si tak nielen nevyhnutnú rezervu, ale aj dôležitý návyk odkladať si každý mesiac časť príjmu,“ dodáva Jamborová.

Zdroje: SLSP, ČSOB, Kantar Slovakia

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech