Americkí vedci vyvinuli nádejnú vakcínu proti Alzheimerovej chorobe: Čoskoro spustia testy na ľuďoch

Vedci zo Zdravotníckych vied Univerzity v Novom Mexiku sa pripravujú na spustenie klinických testov vakcíny, ktorá by mohla zabrániť hromadeniu patologického tau proteínu v mozgu – bielkoviny úzko spojenej s Alzheimerovou demenciou. Ak sa ti zdá, že veda sa k liečbe tejto zákernej choroby približuje len pomaly, najnovšie výsledky prinášajú skutočnú nádej.

Výskumný tím vedený profesorom Kiranom Bhaskarom z Katedry molekulárnej genetiky a mikrobiológie Lekárskej fakulty UNM dokázal, že experimentálna vakcína vyvolala silnú imunitnú reakciu nielen u myší, ale aj u primátov. Tento úspech nadväzuje na ich predchádzajúci výskum a posúva ho výrazne vpred.

„Keďže sme preukázali účinnosť vakcíny aj u primátov, naznačuje to, že sme omnoho bližšie ku klinickým testom na ľuďoch,“ povedal Bhaskar. Dodal, že so svojimi kolegami aktuálne hľadajú financovanie od rizikových investorov a Asociácie pre Alzheimerovu chorobu na spustenie prvej fázy klinických testov.

Informuje o tom portál Science Daily. Štúdia bola uverejnená v The Journal of the Alzheimer’s Association.

Prečo je tau proteín taký dôležitý

Tau je prirodzene sa vyskytujúci proteín, ktorý pomáha stabilizovať neuróny. Keď však prejde procesom nazývaným fosforylácia, deformuje sa a neuróny ho vylúčia do medzibunkového priestoru. Tam vytvára charakteristické „klbká“, ktoré vidíme pri Alzheimerovej chorobe a iných neurodegeneratívnych ochoreniach.

FDA už schválila niekoľko nových liekov, ktoré znižujú hladiny amyloidu beta, ďalšieho proteínu spojeného s Alzheimerovou chorobou. Tieto lieky však majú len mierny vplyv na postup ochorenia. Preto sa mnohí vedci pýtajú, či by zameranie sa na tau proteín nemohlo priniesť lepšie výsledky.

Ako funguje nová vakcína

Aktívna imunoterapia vyvinutá na UNM vytvára protilátky, ktoré sa viažu na pT181 – oblasť zmeneného tau proteínu, ktorá bola identifikovaná ako biomarker Alzheimerovej choroby.

V štúdii publikovanej v roku 2019 v časopise NPJ Vaccines Bhaskar a jeho kolegovia zistili, že keď vakcínu podali myšiam vyšľachteným na expresiu patologického tau, tieto zvieratá vytvorili protilátky, znížil sa rozsah „klbiek“ v kľúčových štruktúrach mozgu a zlepšili sa im výsledky v testoch, ktoré merali ich kognitívne schopnosti.

Nová štúdia tieto zistenia rozširuje. Vakcína vyvolala silnú imunitnú reakciu u dvoch ďalších kmeňov myší vyšľachtených na rozvoj ochorenia súvisiaceho s tau proteínom – pričom jeden z týchto kmeňov mal do svojho genómu vložený ľudský tau gén.

V spolupráci s Kalifornskou univerzitou v Davise a Kalifornským národným výskumným centrom pre primáty podali vakcínu aj makakom – primátom, ktorých imunitný systém a mozog sú bližšie k ľudským. Aj tie preukázali silnú a trvalú imunitnú reakciu.

Prísľub pre ľudských pacientov

Výskumníci tiež testovali protilátky zo séra imunizovaných opíc na vzorkách krvnej plazmy odobratej od ľudí s miernym kognitívnym poškodením, ktoré je často predzvesťou plne rozvinutej Alzheimerovej demencie. Rovnako testovali séra na mozgovom tkanive ľudí, ktorí zomreli na Alzheimerovu chorobu. Zistili, že protilátky sa naviazali na ľudskú verziu tau proteínu.

Vakcínu vytvorili pomocou platformy vírusu podobných častíc (VLP). Vyvinuli ju Bryce Chackerian a David Peabody, kolegovia Bhaskara z Katedry molekulárnej genetiky a mikrobiológie. VLP sú v podstate vírusy, ktorým odstránili DNA, čím sa stali neškodnými. Na ich povrch možno pripevniť úseky proteínov – v tomto prípade pT181 – čím sa stanú viditeľnými pre imunitné bunky, ktoré hľadajú votrelcov.

Bhaskar vysvetľuje, že vakcíny založené na VLP vytvárajú trvalú imunitu už po jednej prvotnej injekcii a dvoch posilňovacích dávkach. Nevyžadujú adjuvanty – látky (ako napríklad hliník), ktoré sa podávajú spolu s vakcínou na posilnenie imunitnej reakcie. A čo je najdôležitejšie, už sa preukázalo, že sú pre ľudí bezpečné.

Nicole Maphis, postdoktorandská výskumníčka na Katedre neurovied UNM, bola hlavnou autorkou oboch štúdií o vakcíne. Zdôraznila, že spolupráca s UC Davis bola pre overenie účinnosti vakcíny kľúčová. „Bolo to dôležité, pretože rozširuje náš výskum na zvieracom modeli, ktorý je podobnejší ľuďom,“ povedala. „Myši nemajú ľudskú imunitnú odpoveď, ale títo primáti majú imunitnú odpoveď oveľa podobnejšiu ľuďom.“

Pri získaní financovania a úspechu klinických testov by táto vakcína mohla priniesť prevrat v liečbe Alzheimerovej choroby. Zacielenie na tau proteín sľubuje väčší pokrok než súčasné lieky s obmedzeným účinkom. Mohlo by to zásadne pomôcť miliónom pacientov a ich rodinám po celom svete.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti