ANKETA: Vysokoškoláci skončili online semester. Trápia ich boľavé chrbty a oči, ale aj samotu

  • Prednáškové miestnosti vymenili za postele, laboratórne cvičenia nahradili videonahrávky a z ich izieb sa stali ateliéry
  • Deviati študenti nám prezradili, ako prežívali toto obdobie, čo im to prinieslo, a čo, naopak, vzalo
online
Pexels/Ivan Samkov, Yan
  • Prednáškové miestnosti vymenili za postele, laboratórne cvičenia nahradili videonahrávky a z ich izieb sa stali ateliéry
  • Deviati študenti nám prezradili, ako prežívali toto obdobie, čo im to prinieslo, a čo, naopak, vzalo

Zimný semester tohto roku bol veľkou skúškou ako pre školy, tak pre samotných študentov. Po prvýkrát ho prežili skoro celý čas online, čo sa u niektorých odrazilo na vedomostiach, zhoršujúcom sa zdravotnom stave, ale hlavne nedostatku sociálneho kontaktu či pocite samoty. Napriek ťažkej situácii vedeli nájsť aj pozitíva, ako napríklad ušetrený čas a peniaze, ktoré by inak minuli na cestovanie či ubytovanie.

Medzi vysokoškolákmi sme spravili anketu o tom, ako tento netradičný semester prežili. Tí nám vo svojich výpovediach prezradili odpovede na nasledujúce otázky:

  • Aké boli tvoje prvotné reakcie, keď si sa dozvedel/a, že tvoja škola prechádza na online vyučovanie?
  • Vedela tvoja škola dostatočne efektívne zabezpečiť online vyučovanie?
  • Myslíš si, že by si sa naučil/a viac, keby bolo vyučovanie prezenčne?
  • Vieš si predstaviť, že by si takto fungoval/a aj v budúcnosti?
  • Aké boli najväčšie plusy a mínusy takéhoto štúdia?

Katarína Lacková

Univerzita Komenského v Bratislave

Bola som extrémne sklamaná a znechutená. Po online semestri rok predtým som naozaj verila tomu, že bude vyučovanie prezenčné. Trošku ma potešilo, keď to zo začiatku vyzeralo, že aspoň 2 hodiny za týždeň budem mať v škole, to mi dodalo takú malú nádej, tá sa však vytratila v podstate ihneď, lebo to vydržalo iba dva týždne. Potom sa prešlo na online výučbu na všetkých predmetoch. Časom som to ale začala akceptovať, lebo som pochopila, že keď budem iba znechutená, nič tým nezmením, iba sa budem zbytočne trápiť.

Moja škola určite zabezpečila vyučovanie na 100 %. Problémy boli predovšetkým s realizáciou predmetov, ktoré by sme určite mali mať na mieste, ako napríklad hodiny tlmočenia. Napriek výborným riešeniam mojich profesorov si myslím, že by sme toho prezenčne urobili oveľa viac a moje výkony by boli minimálne o 50 % lepšie. Taktiež bol  problém na začiatku s ovládaním MS Teams u niektorých učiteľov, ale takmer všetci sa s ním naučili do konca semestra bez problémov pracovať.

Mám toho plné zuby. Určite si neviem predstaviť mať iba online vyučovanie. A asi by mi nevyhovovalo ani kombinované štúdium, čiže online aj prezenčne. Som veľmi sociálne založený človek.

Medzi plusy by sa určite dalo zaradiť, že som nemusela vôbec cestovať, pretože v normálnej situácii pendlujem medzi Trnavou a Bratislavou. Ja to však do plusov nepočítam, nakoľko som na dochádzanie zvyknutá, a vôbec mi neprekáža. Medzi plusy by som zaradila, že som oveľa častejšie s rodinou. Tiež som mala oveľa viac času na pohyb a cvičenie.

Medzi negatíva určite zaraďujem neustále sedenie za počítačom. Od rána do večera online vyučovanie, a na každú hodinu vyučovania pripadá ešte vypracovanie zadaní, čítanie literatúry a dodatočné úlohy a príprava. S tým bola spojená aj dosť veľká nechuť potom ešte niečo vypracovávať, nakoľko som všetko musela robiť na počítači. Než som sa odhodlala niečo urobiť, alebo napísať, musela som so sebou bojovať, aby som ten počítač vôbec otvorila.

S neustálym sedením sa u mňa začali zhoršovať bolesti chrbta a hlavy. Taktiež sústredenie sa na online hodiny bolo pre mňa veľmi náročné. Prvý mesiac sa dal zvládnuť, po tom prvom mesiaci hádam všetko na stole hneď zaujalo moju pozornosť. Tiež mi chýba zmena prostredia a kontakt aj s inými ľuďmi ako je moja rodina.

Andrej Hurajt

Univerzita Komenského v Bratislave

Prechody z prezenčnej formy výuky na dištančnú formu som zažil dva, pričom v prípade prvej vlny koronavírusu som to bral ako fakt, niečo také bolo vzhľadom k situácii v zahraničí očakávané. Celkovo vládla v danom období neistota – nakoľko som končil bakalársky stupeň štúdia, viacerí sme sa obávali, či štúdium bude možné dokončiť v riadnom termíne.

Čo sa týka nástupu druhej vlny koronavírusu, tak tam som bol z celej situácie mierne sklamaný – myslím si, že sa to dalo zvládnuť lepšie, chýbal však nejaký konkrétny, systematický a predovšetkým zrozumiteľný plán, ako udržať predovšetkým internáty čo najdlhšie otvorené, a zároveň v mnohých prípadoch absentovala u študentov aspoň štipka zodpovednosti.

Začiatok online výuky bol veľmi rozpačitý. Naplno sa ukázalo, že iba minimum prednášajúcich využíva pomerne široké možnosti univerzitného e-learningu. Približne 2 týždne výuka bežala nazvime to v “minimálnom režime”, prednášajúci museli zvoliť vhodný koncept online výučby a museli si pripraviť do elektronickej formy všetky materiály. Po tomto období sa výuka už naplno rozbehla, samozrejme, dva týždne príprav bolo potrebné dobehnúť, a ako študent som mal čo robiť, aby som to kvantum zadaní stíhal odovzdávať včas.

Veľkým a vcelku nie úplne vyriešeným problémom je absolvovanie laboratórnych cvičení. Dištančné formy takýchto cvičení, či už vo forme nahratých videí experimentov, prípadne vopred predpripravených dát pre spracovanie do protokolu, rozhodne nedokážu nahradiť samostatnú prácu v laboratóriu.

Mám to šťastie, že mojím pracovným nástrojom je počítač, a až tak sa ma netýka momentálne obmedzená práca v laboratóriu. Môžem zodpovedne prehlásiť, že z hľadiska prebraného učiva som nebol o nič ukrátený, a naučil som sa toľko, ako pri bežnej výuke. To, čo sa však študent naučí, je výlučne individuálne – kto sa chce učiť, vždy si vie nájsť spôsob, ako na to.

Priznám sa, že mám už toho trochu dosť, u nás na katedre panuje výborné priateľské prostredie medzi vyučujúcimi a študentmi, tento komunitný aspekt štúdia mi pri online výuke trochu chýba. Na druhej strane, viem si predstaviť, že by som v budúcnosti pracoval z domu, prípadne kombinovane, ak by to povaha mojej práce umožňovala. Pri práci z domu odpadá čas strávený cestovaním, zároveň si človek môže svoju prácu z časového hľadiska organizovať tak, ako mu to vyhovuje, čo dodáva viac slobody a efektivity.

Za mínusy takéhoto typu štúdia považujem citeľne chýbajúci sociálny kontakt, prítomnosť občasných technických problémov, či o čosi pomalšiu odvozu vyučujúcich v prípade potreby vyriešenia akútneho problému. Rovnako je problém i realizácia už vyššie spomenutých laboratórnych cvičení.

Ako pozitívum vnímam skutočnosť, že pracovníci univerzity boli prinútení začať vo väčšej miere využívať e-learningový portál a naučili sa poskytovať študentom všetky dostupné materiály, ktoré majú k dispozícii. Používanie elektronických vzdelávacích prostriedkov totiž v 21. storočí určite patrí na moderné univerzity.

Kristína Jánošková

Ekonomická univerzita v Bratislave

Na zmenu z prezenčnej na dištančnú formu vzdelania som sa sprvu nesústredila. Ako prvé prišli obavy o zdravie mňa aj rodiny, o situáciu, ktorej sme mali čeliť. Neskôr po zverejnení vyhlásenia rektorom Ekonomickej univerzity som začala riešiť ubytovanie, ktoré som mala v Bratislave zaplatené, odsťahovanie sa naspäť k rodičom, ale aj prácu, do ktorej som čerstvo nastúpila. Ďalšou reakciou boli obavy z dokončenia bakalárskeho stupňa štúdia, nakoľko konzultácie ohľadom bakalárskej práce sme absolvovali na univerzitnej pôde, čo mohlo skomplikovať posledný semester.

Myslím si, že vyučovanie od marca 2020, kedy sme boli danou situáciou obmedzení, sa realizovalo naozaj s veľkými ťažkosťami. Nikto nebol na toto obmedzenie pripravený, a všetkých nás to rovnako zaskočilo. Vyučujúci sa snažili pripraviť podklady, ktoré by nám aspoň sčasti nahradili výučbu danej látky. Treba však podotknúť, že nie každý je (a bol) dostatočne technicky zdatný na odprednášanie online prednášky, resp. cvičenia. S tým sa zároveň sťažili podmienky na prípravu na štátnice, ako aj písanie samotnej bakalárskej práce.

Ak si však porovnám zimný semester oproti letnému, kedy sa online výučba začala realizovať, s istotou môžem povedať, že vidím zmeny a veľkú snahu zo strany pedagógov. Napriek obojstrannej snahe pri dištančnej forme výuky budeme aj naďalej čeliť technickým problémom či výpadku siete, čo sú situácie, ktorým zväčša nevieme predísť.

Porovnávať získané vedomosti priamoúmerne s online výučbou naozaj neviem. Podľa môjho názoru to závisí osobitne od každého študenta, ako aj od prístupu pedagógov. Musím poznamenať, že nám nechýbajú materiály k štúdiu, čo nám umožňuje si danú látku zopakovať bez väčších komplikácií, a zároveň aj zvládnuť skúškové obdobie.

Mne osobne táto forma vyučovania neprekáža, pretože mojou výbavou je pripojenie na internet, počítač, pero a papier. Aktuálna situácia pre mňa znamená okrem iného aj viac času na priateľa či ďalšie vzdelávanie sa popri štúdiu, čiže mne dištančný spôsob výuky zatiaľ neprekáža. Viem však pochopiť aj študentov, ktorým, naopak, daná forma výučby nevyhovuje – najmä tým, ktorí potrebujú pracovať so zariadením na univerzite či v laboratóriu.

Začnem výhodami online vyučovania. Myslím si, že pre mnohých študentov je táto forma vzdelávania oveľa pohodlnejšia ako prezenčná výuka. Nemusíme absolvovať ranné dochádzanie do školy v zápche, stačí nám zapnúť počítač a napojiť sa na konkrétnu prednášku s ranným čajom alebo kávou v ruke. Okrem vyššieho komfortu cítim aj nižšiu stresovú záťaž napríklad pri odpovedi alebo prezentovaní seminárnej práce, čo spôsobuje domáce prostredie. Samozrejme berme do úvahy fakt, že sme študenti, ktorí bežne hradia výdavky na ubytovanie, stravu, cestovanie či kultúru. Tým, ktorí ostali bývať u rodičov, tieto výdavky klesli aj o stovky eur, čo považujem za ďalšie pozitívum.

Jedným z najväčších záporov takéhoto štúdia je absencia priameho kontaktu s vyučujúcimi, a v neposlednom rade aj so spolužiakmi. Socializácia je podľa môjho názoru naozaj veľmi dôležitá, hlavne na školách a univerzitách, kde si študenti vzájomne pomáhajú a udržujú blízke kontakty. Neznamená to však, že sme ako spolužiaci na seba vzájomne zanevreli. Denne si voláme aj niekoľko hodín, snažíme sa odľahčiť situáciu a spoločne hľadáme riešenia aj na tie bežné problémy študenta.

Simona Šimovcová

Trnavská univerzita

Očakávala som, že nadíde takáto situácia, keďže som sledovala aktuálne dianie ohľadom pandémie v našej krajine. Takže ma neprekvapilo, že výučba prešla na dištančnú formu. Môžem povedať, že som bola skôr sklamaná než prekvapená.

Myslím si, že univerzita dostatočne a pohotovo vedela zabezpečiť online vyučovanie, čo sa týka technickej stránky. Vytkla by som iba nedostatočnú informovanosť pre študentov ohľadom postupu online vyučovania, čo spôsobilo menší zmätok. Zároveň chápem takýto postup, keďže sa pandemická situácia neustále vyvíjala.

Myslím si, že moje vedomosti by boli pri prezenčnej forme výučby kvalitnejšie. Učenie by bolo efektívnejšie, koncentrácia pri počúvaní prednášok by bola viac zameraná na učebný výklad, bez akýchkoľvek vonkajších rušivých elementov, ktorým som často venovala pozornosť, a moja koncentrácia bola rozpoltená.

Majsterka Slovenska v šachu Anna: Keď som porazila mužov, červení vstali od stola, ani ruku mi nepodali (ROZHOVOR)

Preferujem prezenčnú formu vyučovania a teším sa, keď sa situácia upokojí, výučba začne opäť prezenčne, a ja budem mať príležitosť spoznať osobne svojich spolužiakov a učiteľov. Do budúcna si viem možno predstaviť, že by niektoré prednášky prebiehali online formou. Ale online vyučovaniu počas celého semestra by som sa do budúcna najradšej vyhla.

Za najväčšie plus vnímam hospodárenie s časom, ktorého som mala dostatok, pretože som nemusela vstávať zavčasu a cestovať do školy. Za negatívum považujem ukrátenie fyzického kontaktu na vyučovaní – učiteľ a žiak, taktiež mi chýba socializácia a osobný kontakt so spolužiakmi, s ktorými sa vlastne vôbec nepoznám, keďže som v prvom ročníku, a naša komunikácia prebieha iba prostredníctvom sociálnych sietí.

 

Erika Cibulková

Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre

Keď moja škola prechádzala na systém online vyučovania, bola som rada, pretože to znamenalo ušetrené peniaze za každodenné cestovanie do iného mesta. Taktiež to bol ušetrený čas, ktorý som mohla venovať aj iným aktivitám, ako napríklad práci. Najskôr som si myslela, že online výučba bude chabá alternatíva za prezenčnú, najmä v prípade cvičení, ktoré bolo treba absolvovať v labákoch. Nakoniec som bola veľmi milo prekvapená, ako bola škola schopná zabezpečiť kvalitný systém výučby online formou. Zlepšili hlavne systém meet.ukf, ktorý bol dostatočne rýchly a spoľahlivý, aby udržal pripojenie všetkých študentov súčasne. Vyučujúci našli veľmi efektívne náhrady, ako nám odprezentovať dokonca aj praktické cvičenie.

Problémy boli možno len zo začiatku, keď občas vypadlo spojenie. Ale bolo to len zriedka.

Myslím, že nevnímam žiadny rozdiel. Rovnako som absolvovala prednášky, cvičenia, robila protokoly, seminárne práce, prezentácie, skúšky. Dokonca mám pocit, že skúšky online formou sú prísnejšie.

Určite si to viem predstaviť aj v budúcnosti. Každopádne si myslím, že v niektorých prípadoch by bola nutná kombinácia prezenčného a dištančného vzdelávania, najmä v prípade praktických cvičení v laboratóriách a podobne.

Plusy boli jednoznačne ušetrené peniaze a čas, menej hektický spôsob života, možnosť zúčastniť sa výučby aj v prípade choroby alebo iných komplikácií.

Ako mínus vnímam len to, že sme niektoré vedomosti nemohli aplikovať prakticky.

Sofia Kochanská

Prešovská univerzita

 Nakoľko som na externom štúdiu, ktoré máme riešené blokovo, tak v našom prípade veľká zmena nenastala.

Online vyučovanie prebiehalo bez problémov zväčša v aplikácii MS TEAMS. Vyskytli sa jedine drobné technické problémy, ktoré však boli skôr zo strany študentov, keďže mnohí nemali s podobnou aplikáciou žiadne skúsenosti.

Keďže aj v online výučbe je realizovateľné audiovizuálne vyučovanie, čo je z môjho pohľadu najefektívnejšie, myslím si, že sa k nám dostalo rovnaké množstvo informácií. Čo sa týka samoštúdia, je to rovnaké.

Viem si predstaviť vyučovanie na online platforme aj mimo pandemickych opatrení.

Medzi najväčšie plusy by som zaradila určite dochádzanie, ušetrený čas aj peniaze.

Avšak obrovské mínus tejto situácie a online výučby je to, že jeho praktická časť je nerealizovateľná, a pokiaľ sa to nepodarí nahradiť, určite nám bude chýbať.

Barbora Jurčová

Akadémia umení v Banskej Bystrici

Vôbec ma to neprekvapilo, lebo už sa o tom hovorilo skôr. Totiž naša škola bola prvé tri týždne otvorená, teoretické predmety boli online, ale praktické sa vykonávali v priestoroch školy. Bolo to hlavne preto, aby sme sa stretli a naplánovali si ďalší semester, plus aby sme stihli niečo spraviť aj v škole, nakoľko tam k tomu máme všetku techniku.

Na rozdiel od jarného online vyučovania sme komunikovali cez MS TEAMS, a tam sme aj nahrávali svoje práce. Komunikácia s učiteľmi bola úplne v pohode, pomohli nám a posielali rôzne videá na inšpiráciu. Nemali sme žiadne výraznejšie problémy.

Neviem to veľmi zhodnotiť, kde by som bola, keby nebolo online vyučovanie, ale viem povedať, že sa zlepšujem každý semester v niečom praktickom. Ale aj tak si myslím, že som sa naučila viac, lebo som mala viac času. Keď som v zhone, tak sa neviem poriadne koncentrovať, takže sa skôr bojím, že ako všetky tieto veci stihnem, keď sa už dáme do bežného režimu.

Teoretické predmety by pokojne mohli zostať online.

Nastúpil ako absolvent a o 7 rokov šéfuje Amazonu na Slovensku

Myslím, že už každý má toho dosť, a chcel by sa vrátiť do „normálnejšieho“ režimu. Chodiť do školy, byť medzi ľuďmi, komunikovať s učiteľmi a spolužiakmi o prácach, tvoriť spolu v dielni a podobne. Toto je u nás veľká časť tvorivého procesu. Normálne zostávame spolu v škole do noci a pracujeme na zadaniach. Ono ten vplyv je väčší, keď sa človek nachádza medzi podobnými ľuďmi, ako keď je zavretý sám doma. V škole má väčšiu chuť ísť tvoriť.

Plusy sú relatívny pokoj, viac času a to, že sme sa naučili komunikovať všetci spolu online a zbierať naše dáta na jednom mieste.

Najväčším mínusom je samota, až taká nepríjemná.  Ďalej zdržiavanie sa na tom istom mieste – doma. Keďže potrebujem pracovať a musím to robiť doma, tak mám konštantný dva a pol mesačný neporiadok, úplne narušený spiaci režim, extrémne obrátený biorytmus, k čomu sa viaže aj zmätok v tom, kde sa končia hranice práce a kde začína domáce prostredie a priestor na voľný čas.

Dalibor Adamec

Slovenská technická univerzita v Bratislave

Bol som sklamaný a trošku nahnevaný. Keďže som pracujúci študent, ktorý mal blízko prácu a školu, mohol som si odbehnúť na cvičenie a potom sa vrátiť späť do roboty. Toto už nebolo možné, nakoľko nepovinné prednášky sa zrazu stali povinné, a tým pádom som mal menej odrobených hodín a menší príjem v zamestnaní, čo mi spôsobovalo problémy s mesačnými výdavkami.

Na konci letného semestra, ako k nám prichádzal vírus, to bolo strašne zmätočné. Nikto nevedel, čo bude, a namiesto vyučovania bolo „voľno“, čo neskôr spôsobilo to, že sme museli robiť veľa vecí na všetky predmety v krátkom čase. Po mesiaci sa to zlepšilo. Výučba bola dostačujúca, a od septembra sa moja škola rozhodla začať prvé štyri týždne dištančne. Na túto alternatívu už boli všetci dostatočne pripravení.

Rozhodne som sa naučil menej. Chýbal mi kolektív, zmena prostredia, osobný kontakt, vysvetľovanie „face-to-face“. Celkovo to bolo o dosť horšie. Mne viac vyhovuje prezenčná forma výučby. Viac sa naučím a učivo lepšie pochopím. Teraz som si musel záznam z prednášky alebo cvičenia pozrieť spätne, aby som bol v obraze.

Tak ja verím, že tento rok je môj posledný, aj keď mám obavy z online skúšok, lebo budú náročnejšie, ako keby som ich absolvoval v škole. Rozhodne nevidím perspektívu v takejto forme štúdia.

Plusy tu zatiaľ nevidím žiadne, no mínusov je veľa. Všetko je nutné dennodenne riešiť cez počítač. Je dosť obtiažne sústrediť sa na prednášky a cvičenia čumením na monitor. Následne ešte robiť rozsiahle a náročné zadania, znovu s použitím počítača. Čo myslíte, má to alebo nemá negatívny vplyv na moje zdravie, časté bolesti hlavy, očí alebo bolesti chrbta z neustáleho sedenia na stoličke? A k tomu ešte treba pridať moju prácu, ktorú taktiež vykonávam na počítači.

Eliška Bartošová

Slovenská technická univerzita v Bratislave

Tešila som sa, že nemusím dochádzať, ale pri niektorých predmetoch som si nevedela predstaviť, ako to online zvládnem. Pri niečom proste osobný kontakt nenahradíš.

Myslím si, že škola spravila, čo mohla – učiteľom zabezpečili potrebné pomôcky, ale niektorí, hlavne starší učitelia, nevedia tieto veci používať – napríklad prezentovať cez počítač. Jeden učiteľ nám spravil to, že zapol projektor a prezentoval, akoby sme sedeli v triede. Potom to samozrejme nebolo dobre vidieť.

Kto sa ale chce učiť, naučí sa. Z osnov sme nevynechali nič, a ja osobne som sa asi naučila rovnako .

Mám však už toho dosť a chcem ísť do školy, aj keď pomaly som si už zvykla aj na distančné štúdium.

Mínusom bolo, že keď nás učia zahraniční pedagógovia, ktorí nie úplne dobre ovládajú slovenčinu, tak pochopiť, čo odo mňa chcú, keď vysvetľujú nejaké zadania, nebolo úplne jednoduché. Ďalej na predmetoch, kde sme používali rôzne programy, sa veľmi dobre nedá vysvetliť učiteľom, čo mi vlastne nefunguje, keďže to sami nevidia, a potom sa zbytočne zdržuje.

Plusom pre mňa bolo neskoršie ranné vstávanie. Mohla som byť na prednáškach aj v pyžame, takže by som povedala, že väčšie pohodlie, ale rovnako som sa menej stresovala pred skúškou, keďže som už som mala aj nejaké predtermíny.

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech