Architekti navrhli pod jedným z bratislavských kostolov priestor, ktorý má poriadne moderný nádych

Podľa článku od autora Martina Ťažká, Archinfo.sk, autori projektu: Ing. arch. Borislav Benedek, Ing. arch. Michal Lang

Základný kameň kostola Trnávke bol položený v roku 1937. Plány oratória a kostola spracoval významný domáci staviteľ Ing. Gabriel Schreiber. Don Šimončič, ako organizátor a prvý direktor tunajšieho saleziánskeho diela, pripravili investičný zámer. Kostol mal byť trojloďový, zároveň však účelný a moderný.

Súčasťou stavby je sála pod kostolom, kde sa už pred vojnou pravidelne konali divadelné predstavenia, prednášky a premietali filmy. Oratórium tak okrem oživenia náboženského života prispievalo aj k šíreniu vzdelania a kultúry a v tejto podobe predstavovalo vskutku „kultúrny dom“, ktorý fungoval aj v ťažkých rokoch vojny. Výrazné zastúpenie mala aj podpora športovej činnosti.

Koncom šesťdesiatych rokov bol kostol južným smerom predĺžený o poldruha modulu (9 m) a ukončený presklenou predsieňou a krytou terasou. V predĺžení kostola bol v celej šírke hlavnej lode postavený masívny chór, na hlavnej fasáde pribudla sgrafitová výzdoba. Funkcionalistický základ stavby sa postupne dostal do úzadia.

Komunitný život v novom

Architekti Lang a Benedek vstupovali do živého priestoru. Po návrate saleziánov do Trnávky v roku 1989 bol opäť obnovený komunitný život. V starej sále pod kostolom sa organizovali stretnutia, hry, futbal… Dokonca tu bola aj lezecká stena. V sále sa zišlo niekedy až tristo ľudí. Interiér bol výrazne opotrebovaný.

Investor sa na architektov obrátil s požiadavkou na inštaláciu vzduchotechniky, ktorá by zabezpečila efektívnu výmenu vzduchu v podzemnom priestore. Zadanie sa však značne rozšírilo. Multifunkčný priestor prešiel komplexnou rekonštrukciou, ktorá mala zlepšiť vnútorné prostredie a zebezpečiť nenáročnú prevádzku a údržbu interiéru.

V otvorenom priestore je jasne čitateľná veľkorozponová železobetónová nosná konštrukcia stavby. Steny, strop a nosné prvky sú zjednotené bielym náterom, ktorý spolu s lamelami zavesenými pod stropom napomáha k rovnomernej distribúcii svetla v interiéri. Mäkké horné osvetlenie zabezpečujú líniové LED svietidlá umiestnené pri styku trámov a stropnej dosky. Od svetlého priestoru multifunkčnej sály (športoviska, komunitného priestoru, hľadiska…) je vizuálne odčlenený tmavý priestor javiska a nový “vložený” prvok schodiska.

Viac podobných článkov nájdeš na Archinfo.sk 

Pribudla nová polyuretánová liata podlaha, ktorá si zachovala pôvodnú farebnosť. Využitiu priestoru plne zodpovedajú aj sokle z HPL (vysokotlakový laminát) platní, ktoré sú odolné a ľahko umývateľné. Sokle elegantne ukrývajú pôvodné neestetické panelové radiátory. V interiéri boli použité akustické panely z netkaných tepelne tvarovaných textilných vlákien s prírodným, mäkko pôsobiacim povrchom, ktorý je zároveň odolný voči mechanickému opotrebeniu.

Pôvodné schodisko v sále architekti odstránili a nahradili novým montovaným blokom, ktorý má zároveň funkciu tabule. Schodisko ústi do spoločnej klubovne. Ramená vedúce z podlažia kostola architekti zachovali a zrekonštruovali. Nechali vyniknúť pôvodné terrazzové stupne a medzipodesty. Zachované ostali zábradlia aj farebnosť soklov. Pekným detailom sú autentické medené dilatácie medzi ramenami schodísk a podestami.

zdroj: Welinna

zdroj: Welinna

zdroj: Welinna

zdroj: Welinna

zdroj: Welinna

zdroj: Welinna

zdroj: Welinna

zdroj: Welinna

zdroj: Welinna

zdroj: Welinna

zdroj: Welinna

zdroj: Welinna

zdroj: Jana Hamšíková

Zdroj: Archinfo.sk

Ďakujeme, že čítaš Startitup. V prípade, že máš postreh alebo si našiel v článku chybu, napíš nám na redakcia@startitup.sk.