Banka zistila, aké chyby robia mladí Slováci v online bankovníctve. Takto sa im vyhneš

  • Úroveň bankovníctva je na Slovensku mimoriadne vysoká
  • Klienti majú k dispozícii niekoľko pokročilých funkcií, avšak často sa zabúda na bezpečnosť
  • Problémom sú heslá či neznalosť rizík
zdroj: Pixabay
  • Úroveň bankovníctva je na Slovensku mimoriadne vysoká
  • Klienti majú k dispozícii niekoľko pokročilých funkcií, avšak často sa zabúda na bezpečnosť
  • Problémom sú heslá či neznalosť rizík

Bankovníctvo na Slovensku patrí na vysokú úroveň a banky u nás často zavádzajú nové funkcie a technológie medzi prvými na svete. Napriek týmto možnostiam nedávny prieskum, ktorý vytvorila ČSOB medzi mladými študentmi, ukázal, že medzery na Slovensku existujú a objavujú sa najmä v zabezpečení používateľov. Test vyplnilo viac ako 10 000 mladých ľudí po celom Slovensku a prieskum tak ponúkol veľmi detailný pohľad na problémy, ktoré trápia mladšie ročníky.

Ako si nastaviť heslo?

Ukázalo sa, že až 72 % z opýtaných nevie, ako si nastaviť silné heslo pre svoje online účty. Ide o pomerne známu chybu, ktorú aj tak mnohí používatelia ignorujú. Nedávno sme zverejnili zoznam 100 najhorších hesiel, ktoré ľudia používajú v online službách. Mnohé z nich sa určite vyskytujú aj v bankovníctve.

Okrem toho, že ide o jednoduché heslá či známe frázy, ich najväčšou spoločnou slabinou je dĺžka. Totiž aj krátke heslá, ktoré sú síce tvorené kombináciou písmen, číslic či znakov, sú stále relatívne náchylné na takzvané útoky „hrubou silou“.

Lepšie je využívať dlhšie frázy, ktoré budú naďalej ľahko zapamätateľné, ale zároveň unikátne. Príkladom môže byť fráza „RadCitamPottera 4 a POZERAM Priatelov“. Kombinácia medzier (pokiaľ ich je možné použiť), veľkých písmen a čísiel ďalej zvyšuje bezpečnosť použitého hesla. Samozrejmosťou musí byť použitie len na jednej službe. Ďalšou možnosťou sú generátory hesiel so zabezpečeným úložiskom. Známou je napríklad aplikácia Lastpass alebo 1Password.

Phishing je naďalej neznámou

ČSOB ďalej zistila, že viac ako polovica mladých nevie, čo znamená výraz phishing a len tretina ovláda bezpečný postup po prijatí podvodného mailu do schránky. Obe znalosti sú pritom v online bankovníctve veľmi dôležité. Phishing je to totiž forma útoku, pri ktorom klienti dostávajú podsunuté falošné webové stránky alebo podvodné emaily.

Tie sa pritom na prvý pohľad nelíšia od originálnych stránok a správ bánk, no rozdiely sú v detailoch a najmä v URL adrese. Preto je vhodná kontrola zabezpečeného spojenia. V prehliadačoch sa zobrazuje znakom zámky a URL adresa začína v takom prípade označením „https://“.

Znaky podvodného emailu sú často rozpoznateľné už prostredníctvom podozrivej adresy odosielateľa a najlepším postupom je správu vôbec neotvárať, adresu nahlásiť, zablokovať a prijatý mail vymazať. Ak používateľ správu otvorí, je nutné byť veľmi pozorný. Sťahovanie príloh a kliknutie na hypertextové odkazy sú rizikové kroky, ktoré môžu narušiť bezpečnosť citlivých dát. V žiadnom prípade sa cez mail neodosielajú heslá, prihlasovacie meno ani telefónne číslo či iné súkromné údaje. Banky takýto postup nikdy nevyžadujú.

Trend mladých je rizikom

Medzi mladými je čoraz populárnejšie online streamovanie, ktoré však môže byť rizikom aj pre online bankovníctvo. Len 14 % z opýtaných pritom vie, ako sa počas streamovania chrániť. Ide najmä o zverejnenie citlivých osobných údajov, ako sú emailová adresa, telefónne číslo či miesto bydliska. Aj tieto údaje môžu viesť k zneužitiu a treba sa preto vyvarovať ich neuváženému zverejňovaniu.

Edukatívny projekt ČSOB tak ukázal, že ovládanie základných zásad online bezpečnosti nie je medzi mladými na Slovensku stále samozrejmosťou. Pri dodržaní jednoduchých postupov však je možné jednotlivé hrozby eliminovať, prípadne výrazne znížiť ich pravdepodobnosť. Ak by si chcel otestovať svoju schopnosti pri ochrane dát, urobiť tak môžeš na oficiálnej stránke projektu Digitálna inteligencia.