Ben Zvi: ”Na Slo­ven­sku núdza o inte­li­gent­ných ľudí naozaj nie je”

Martin Kráľ / 10. augusta 2014 / Lifehacking

Vyspo­ve­da­li sme veľ­vys­lan­ca štá­tu Izra­el, kto­rý nám pood­ha­lil, v čom tkvie eko­no­mic­ký a tech­no­lo­gic­ký úspech tak malej kra­ji­ny. Pre väč­ši­nu Slo­ven­skej star­tu­po­vej komu­ni­ty je Izra­el bench­mar­kom, keď­že počet oby­va­te­ľov je veľ­mi podob­ný a roz­lo­hou je táto blíz­ko-východ­ná kra­ji­na ešte men­šia ako je Slo­ven­sko. V inšpi­ra­tív­nom roz­ho­vo­re s veľ­vys­lan­com Benom Zvi pood­ha­lí­me DNA toh­to úspe­chu.

Pre­čo je Izra­el vo sve­te zná­my ako Star­tup Nati­on?

Je to veľ­mi jed­no­du­ché. Naprí­klad vo sve­to­vom merad­le sa Izra­el nachá­dza na prvom mies­te v počte start-upov na oby­va­te­ľa (v Izra­e­li je cel­ko­vo etab­lo­va­ných viac ako 4 000 start-upov), na prvom mies­te v inves­tí­ciách do výsku­mu a vývo­ja na oby­va­te­ľa, v národ­ných výdav­koch na civil­ný výskum a vývoj (okrem iné­ho per­cen­tu­ál­ny podiel hru­bých domá­cich výdav­kov na výskum a vývoj pred­sta­vu­je viac ako 4% HDP; tie sa nezni­žo­va­li ani počas posled­nej glo­bál­nej hos­po­dár­skej krí­zy), na dru­hom mies­te na sve­te (hneď po Číne) v počte firiem mimo USA kóto­va­ných na NASDAQ-u, sme na tre­ťom mies­te v oblas­ti ino­vač­ných kapa­cít, na šies­tom mies­te v počte paten­tov na oby­va­te­ľa, na ôsmom mies­te v dostup­nos­ti rizi­ko­vé­ho kapi­tá­lu, tri izra­el­ské uni­ver­zi­ty sú medzi 100 naj­lep­ší­mi sve­to­vý­mi uni­ver­zi­ta­mi, atď. Samoz­rej­me ces­ta k tým­to čís­lam nebo­la úpl­ne jed­no­du­chá.

Ako doš­lo k zme­ne agro­kul­túr­ne­ho hos­po­dár­stva zalo­že­né­ho na kib­but­zoch, k tomu tech­no­lo­gic­ké­mu?

Zme­ne pred­chá­dza­lo nie­koľ­ko fak­to­rov a išlo o roz­hod­nu­tie, kto­ré bolo potreb­né pri­jať pre udr­ža­teľ­nosť hos­po­dár­stva. To v prie­be­hu 50. – 70. rokov čeli­lo nie­koľ­kým závaž­ným eko­no­mic­kým výzvam. Postup­ná trasn­for­má­cia pri­chá­dza­la v dru­hej polo­vi­ci 80. rokov až po 90. roky. Naprí­klad potre­ba vzde­lá­va­nia pri­sťa­ho­val­cov, kto­rí priš­li do Izra­e­la v jed­not­li­vých vlnách vied­la k zria­de­niu dnes už celo­sve­to­vo uzná­va­ných uni­ver­zít, ďalej balík refo­riem spo­lu s cie­ľom zní­že­nia roz­poč­to­vé­ho defi­ci­tu, eko­no­mic­ká libe­ra­li­zá­cia a pri­va­ti­zá­cia, aktív­na zahra­nič­ná obchod­ná poli­ti­ka, vytvá­ra­nie kapa­cít pre pra­cov­né mies­ta, vybu­do­va­nie prvých inku­bá­to­rov, odštar­to­va­nie VC inves­tí­cií, úlo­ha štát­nych sti­mu­lov, atď.

A pre kra­ji­nu, kto­rá je roz­lo­hou o polo­vi­cu men­šia ako Slo­ven­sko, má obme­dze­nú roz­lo­hu ornej pôdy, nemá, ale­bo nema­la k dis­po­zí­cii tak­mer žiad­ne prí­rod­né zdro­je, má limi­to­va­né zdro­je pit­nej vody, aj naďa­lej závi­sí od dodá­vok zdro­jov ener­gie, nachá­dza sa v kom­pli­ko­va­nej geopo­li­tic­kej situ­ácii, nebo­lo iné­ho výcho­dis­ka ako nasto­liť trans­for­má­ciu, nie­len zo socia­lis­tic­ky orien­to­va­nej eko­no­mi­ky na trho­vú expor­tne orien­to­va­nú, ale muse­li sme začať využí­vať to jedi­né čo sme mali k dis­po­zí­cii – ľudí, ich vzde­la­nie a moz­gy. To sa nako­niec sta­lo našim naj­výz­nam­nej­ším zdro­jom, kto­rých pod­po­ra bola roz­ho­du­jú­ca.

Pre­čo sa posled­nú dobu hovo­rí menej o Izra­e­li ako Star­tup Nati­on a viac ako o Inno­va­ti­on Nati­on?

Pre izra­el­skú eko­no­mi­ku sú dôle­ži­té oba aspek­ty. Je prav­da, že sme zná­mi svo­jou výraz­nou pod­po­rou a vytvá­ra­ním čo najv­hod­nej­ších pod­mie­nok pre roz­voj domá­cich ale aj zahra­nič­ných start-upov, pre nové a nové nápa­dy. Je však dôle­ži­té neza­bú­dať aj na potre­bu ino­vá­cií – toho čo už máme k dis­po­zí­cii. Ino­vo­vať nie­len v zmys­le kon­štant­né­ho zvy­šo­va­nia pri­da­nej hod­no­ty pro­duk­tov a slu­žieb, ale aj náš­ho prí­stu­pu k pod­ni­ka­niu, ria­de­niu. Prá­ve ten­to aspekt sa sna­ží­me pre­sa­dzo­vať. Je to nevy­hnut­né pre udr­ža­teľ­nosť a napre­do­va­nie.

O Izra­e­li je zná­me, že neús­pech, hlav­ne ten pod­ni­ka­teľ­ský je bra­ný, ako pri­ro­dze­ná vec a ženie ľudí začí­nať ďal­šie nové projekty/startupy. Na Slo­ven­sku je to spo­loč­nos­ťou bra­né pres­ne naopak. Ako to vní­ma­te? A čo by mali Slo­vá­ci robiť inak?

Áno, je prav­da, že hes­lo „nič nie je nemož­né“ a z neús­pe­chu netre­ba hneď vešať hla­vu, sa sku­toč­ne sta­lo obra­zom náš­ho kaž­do­den­né­ho živo­ta. A prá­ve ten­to prí­stup by si Slo­vá­ci moh­li viac oslo­viť. Na stra­ne dru­hej za posled­né šty­ri roky počas kto­rých pôso­bím na Slo­ven­sku vidím osob­ne výraz­ný posun vpred, pre­dov­šet­kým medzi mla­dý­mi ľuď­mi. Sú ove­ľa viac odváž­nej­ší, je tu čoraz väč­šia sna­ha nie­čo zmys­lu­pl­né spo­loč­ne vytvo­riť aj na Slo­ven­sku. Zme­na však nemô­že prí­sť jedi­ne zdo­la, ale musí byť celo­ploš­ná.

Kto­ré mes­to je srd­com Star­tup Nati­on. Tel Aviv, či Jeru­za­lem?

Na túto otáz­ku nie je také jed­no­du­ché odpo­ve­dať ako­by sa zda­lo. Pove­dal by som, že je to Tel Aviv a jeho oko­lie (ako naprí­klad mes­tá Petah Tik­va či Herz­li­ya). Avšak! Nemô­že­me zabud­núť ani na Jeru­za­lem, kde je tak­tiež veľ­mi živá star­tu­po­vá komu­ni­ta a síd­lia tam význam­né VC plat­for­my či inku­bá­to­ry. Ale­bo Hai­fa, kto­rá je pova­žo­va­ná za izra­el­ský Sili­con Val­ley (samot­ný Izra­el sa ozna­ču­je ako Sili­con Wadi)! Pove­dal by som ale, že star­tu­py, ino­vá­cie, sna­ha vytvá­rať stá­le nie­čo nové, skú­šať, pri­chá­dzať stá­le s nový­mi nápad­mi, vyná­lez­mi sú súčas­ťou kaž­dej komu­ni­ty v Izra­e­li.

V čom sa teda skrý­va­jú kľú­čo­vé aspek­ty úspe­chu? Vychá­dza to z armá­dy, rodi­ny, vzde­la­nia?

Je to urči­te kom­bi­ná­cia tých­to fak­to­rov. Je to však aj v cha­rak­te­re ľudí, v pod­mien­kach a regi­ó­ne v kto­rých žije­me, v našej dis­cip­lí­ne, ale aj schop­nos­ti byť otvo­re­ní novým myš­lien­kam. Kre­a­tív­ny, ino­va­tív­ny duch je u nás hlbo­ko zako­re­ne­ný. Nie­ke­dy sta­čí malý nápad, čokoľ­vek čo nebo­lo ešte pred­tým vymys­le­né a spra­viť ten prvý krok sme­rom k jeho rie­še­niu. Ako pove­dal aj sám náš býva­lý pre­zi­dent Šimon Peres – „Vrcho­lom roz­hod­nu­tia je odvá­žiť sa“. A ino­vá­cie sa sku­toč­ne sta­li zdro­jom eko­no­mic­ké­ho ras­tu.

Je to však bez­pod­mie­neč­ne dané aj pod­mien­ka­mi nasto­le­ný­mi na trhu. Pod­po­ra, kto­rá je veno­va­ná hi-techu, ino­vá­ciám, či výsku­mu a vývo­ju, tak zo stra­ny vlá­dy ako aj súkrom­nej sfé­ry. Či ide o výdav­ky v roz­poč­te na spo­mí­na­ný výskum a vývoj, pod­po­ra do škols­tva (dru­há naj­väč­šia roz­poč­to­vá kapi­to­la, sil­ný dôraz naj­mä na vyso­koš­kol­ské vzde­la­nie), legis­la­tív­na pod­po­ra a sti­mu­ly, gran­to­vé sché­my, výraz­ný podiel rizi­ko­vé­ho kapi­tá­lu (v Izra­e­li pôso­bí pri­bliž­ne 70 aktív­nych fon­dov rizi­ko­vé­ho kapi­tá­lu, kto­ré vkla­da­jú svo­ju dôve­ru do nových ino­va­tív­nych pro­jek­tov aj napriek často­krát veľ­ké­mu rizi­ku a aj prí­pad­ným neús­pe­chom, kto­ré samoz­rej­me boli a budú), význam­ná čin­nosť inku­bá­to­rov (v Izra­e­li je ich pri­bliž­ne 26), či inten­zív­ne pre­po­je­nie pod­ni­ka­teľ­skej komu­ni­ty a aka­de­mic­kej pôdy, atď. Z pohľa­du štá­tu je dôle­ži­té, že pod­po­ra, kto­rú posky­tu­je súkrom­nej sfé­re sa mu do istej mie­ry vra­cia aj späť, a je tak mož­né pod­po­ro­vať ďal­šie nové pro­jek­ty.

Ces­ta k úspe­chu bola dlhá a urči­te musí­me neus­tá­le pra­co­vať na jeho udr­ža­teľ­nos­ti, ale pri­nie­sol nám vymo­že­nos­ti bez kto­rých si už nikto nevie pred­sta­viť svoj den­no­den­ný život – usb klúč, prvý mobil­ný tele­fón, prvú kame­ro­vú apli­ká­ciu v mobil­nom tele­fó­ne, pro­ce­so­ry do počí­ta­čov, kolek­to­ry na ohrie­va­nie vody, atď. Vašim čita­te­ľom by som odpo­ru­čil pre­čí­tať si zná­mu a veľ­mi zau­jí­ma­vú kni­hu „Start-up národ: Prí­beh izra­el­ské­ho eko­no­mic­ké­ho zázra­ku“.

Ako armá­da ovplyv­ňu­je mla­dých Izra­el­ča­nov? 

Zais­te pri­ná­ša svo­je obme­dze­nia, ale aj pozi­tí­va. Obme­dze­nia sú naj­mä časo­vé, nakoľ­ko na vyso­kú ško­lu nastu­pu­jú až po ukon­če­ní povin­nej vojen­skej služ­by (pre chlap­cov sú to 3 roky, pre diev­ča­tá 2 roky). Na stra­ne dru­hej sa v armá­de vytvá­ra sil­ný zmy­sel pre zod­po­ved­nosť, komu­ni­tu, a je to samoz­rej­me aj výbor­ný zdroj kon­tak­tov v nasle­du­jú­cich rokoch.

Je zná­me, že Izra­el má jed­nu z naj­lep­ších cyber­se­cu­ri­ty unit na celom sve­te, volá sa 8200. Koľ­ko ľudí z nej zalo­ži­lo svo­je úspeš­né pod­ni­ka­nie?

Ide o ľudí, kto­rí pre­šli tou­to jed­not­kou a majú tech­no­lo­gic­ké záze­mie. Ak by som mal hovo­riť v čís­lach, tak nie­koľ­ko sto­viek.

Čo je to Chutz­pah?

Samot­né slo­vo má pôvod v heb­rej­či­ne. Cha­rak­te­ri­zu­je nie­ko­ho kto je dosta­toč­ne húžev­na­tý, aser­tív­ny, má dosta­toč­nú guráž, žalú­dok pus­tiť sa do akej­koľ­vek akti­vi­ty, schop­nosť obra­cať sa. Pro­ti­vá­ha pasi­vi­ty. Cha­rak­te­ris­tic­ká črta, kto­rá je bez­po­chy­by súčas­ťou DNA Izra­el­ča­nov, ale zais­te nevys­ti­hu­je len ich. V našom prí­pa­de vychá­dza aj z našej his­tó­rie, pod­mie­nok v kto­rých žije­me, v kto­rých nie je vždy jed­no­du­ché exis­to­vať. Pove­dal by som, že si vie­me vážiť kaž­dý deň, kto­rý nám je daný. Nie­ko­mu by sa prá­ve táto črta zda­la ako agre­sív­na, drzá či aro­gant­ná, Izra­el­ča­nia však nema­jú vo zvy­ku cho­diť oko­lo horú­cej kaše, je to pre nich zby­toč­ná stra­ta času. Ide o váže­nie si mož­nos­tí, kto­ré sú nám dané a ich využi­tie do maxi­mál­nej mož­nej mie­ry. 

Pre­čo majú Izra­el­ča­nia ten­den­ciu pre­dá­vať svo­je star­tu­py skôr, než sa sta­nú sku­toč­ne veľ­ký­mi?

Ak sa na to poze­rá­me rea­lis­tic­ky, jed­ným z dôvo­dov je samoz­rej­me vytvá­rať zisk. Okrem toho je však ďal­ším roz­ho­du­jú­cim cie­ľom ten­to zisk využí­vať k ďal­šie­mu finan­co­va­niu nových a nových nápa­dov. Záro­veň by som túto odpo­veď dopl­nil o tvr­de­nie odbor­ní­kov, pod­ľa kto­rých aj na izra­el­skom trhu exis­tu­je stá­le pries­tor na zís­ka­va­nie skú­se­nos­tí v oblas­ti roz­vo­ja a manaž­men­tu veľ­kých spo­loč­nos­tí.

Slo­ven­sko je v súčas­nos­ti výrob­nou lin­kou pre Euró­pu. Ako to zme­niť a spra­viť z nej eko­no­mi­ku zalo­že­nú na tech­no­ló­giách a ino­vá­cii?

Osob­ne si mys­lím, že je dôle­ži­té pre­stať sa spo­lie­hať na sku­toč­nosť, že táto aktu­ál­na ces­ta bude done­ko­neč­na udr­ža­teľ­ná. Je nevy­hnut­né vidieť aj za dlh­ší hori­zont. Pre­orien­to­vať pre­to pozor­nosť z manu­ál­nej prá­ce a vsa­diť na moz­gy, na ľudí. Dať im šan­cu, aby uká­za­li čo v nich v sku­toč­nos­ti je, pre­to­že na Slo­ven­sku núdza o inte­li­gent­ných ľudí naozaj nie je. Pod­po­ro­vať ich kva­lit­ným vzde­lá­va­ním, pod­po­ro­vať ich v zís­ka­va­ní pra­xe, vo vlast­nom pod­ni­ka­ní, samoz­rej­me legis­la­tív­ne, finanč­ne, ale aj a efek­tív­nou koor­di­ná­ci­ou. A čo je tak­tiež dôle­ži­té zatrak­tív­niť spo­je­nie aka­de­mic­kej a pod­ni­ka­teľ­skej sfé­ry ako sa nám to poda­ri­lo v Izra­e­li. Ide o to roz­hý­bať hos­po­dár­stvo, vrá­ta­ne aj spo­mí­na­nej manu­ál­nej prá­ce, a to je mož­né s nový­mi nápad­mi, kto­ré môžu pri­niesť len ľudia.

Zau­jí­ma­jú sa Slo­ven­skí poli­ti­ci o tech­no­lo­gic­ké know-how Izra­e­la a mož­nos­tiach jeho imple­men­tá­cie na Slo­ven­sku? Nie len čo sa týka vojen­skej tech­ni­ky :).

Jed­no­znač­ne áno. Okrem výme­ny infor­má­cii, sme dopo­siaľ mali nie­koľ­ko úspeš­ných dele­gá­cii do Izra­e­la, počas kto­rých mali zástup­co­via slo­ven­skej verej­nej a súkrom­nej sfé­ry mož­nosť pria­mo nahliad­nuť do “tajov izra­el­ské­ho zázra­ku”, čo sto­jí za jeho úspe­chom, ale aj ako jed­not­li­vé kro­ky a roz­hod­nu­tia boli imple­men­to­va­né v Izra­e­li a čo je apli­ko­va­teľ­né z tých­to pro­ce­sov v slo­ven­ských pod­mien­kach. A boli to prá­ve oblas­ti, kto­ré sa netý­ka­li vojen­skej tech­ni­ky, ale rôz­no­ro­dé oblas­ti od poľ­no­hos­po­dár­stva až po infor­mač­né a komu­ni­kač­né tech­no­ló­gie. Neod­mys­li­teľ­nou súčas­ťou našej prá­ce je aj tzv. match­ma­king, kde medzi slo­ven­ský­mi a izra­el­ský­mi spo­loč­nos­ťa­mi bez­po­chy­by tak­tiež pri­chá­dza k výme­ne skú­se­nos­ti z Izra­e­la, náš­ho know-how, tzv. best prac­ti­ces. Tie sa sna­žím pre­zen­to­vať, spro­stred­ko­vá­vať aj ja sám aspoň na dial­ku tu na Slo­ven­sku, či ide o komu­ni­ká­ciu s verej­ným ale­bo súkrom­ným sek­to­rom. Čo nás teší je, že veľ­ká ini­cia­tí­va pri­chá­dza aj na indi­vi­du­ál­nej úrov­ni. Samoz­rej­me roz­hod­nu­tie či tie­to skú­se­nos­ti aj imple­men­tu­jú zostá­va na nich.

Pri­pra­vu­jú sa nia­ke  spo­loč­né bila­te­rál­ne pro­jek­ty?

Našu pozor­nosť v bila­te­rál­nej spo­lu­prá­ci (kto­rej dlho­roč­ne jed­not­vár­nu štruk­tú­ru sa sna­ží­me diver­zi­fi­ko­vať) už dlh­šie orien­tu­je­me prá­ve na oblasť ino­vá­cii, hi-tech prie­mys­lu, tech­no­lo­gic­ké­ho trans­fe­ru, tak spo­loč­nos­tí etab­lo­va­ných už na trhu, ale je aj samot­ných start-upov, kto­ré pova­žu­je­me za neod­mys­li­teľ­nú súčasť štruk­tú­ry. Ako iste vie­te, minu­lý rok sa nám úspeš­ne poda­ri­lo pod­pí­sať rám­co­vú medzi­vlád­nu doho­du medzi SR a Izra­e­lom o spo­lu­prá­ci v oblas­ti prie­my­sel­né­ho výsku­mu a vývo­ja, kto­rej cie­ľom je pod­po­ra spo­loč­ných pro­jek­tov izra­el­ských a slo­ven­ských sub­jek­tov, kto­ré vedú k vytvo­re­niu kon­krét­ne­ho pro­duk­tu komerč­ne uplat­ni­teľ­né­ho na trhu. Spo­lu­prá­ca samoz­rej­me môže pre­bie­hať aj mimo spo­mí­na­nej doho­dy (v prí­pa­de kto­rej obe stra­ny pra­cu­jú na príp­ra­ve jej imple­men­tá­cie), verí­me však, že bude pred­sta­vo­vať význam­ný krok k zvý­še­niu dyna­mi­ky spo­lu­prá­ce.

Čo by ste odká­za­li mla­dým pod­ni­ka­vým Slo­vá­kom?

Aby sa nikdy nevzdá­va­li svo­jich nápa­dov, svoj­ho kre­a­tív­ne­ho ducha a aby si vždy išli za svo­jim cie­ľom. Pre­to­že aj z tej naj­me­nej nápad­nej myš­lien­ky môže vznik­núť nie­čo zmys­lu­pl­né. A aj keď k nim nebu­dú pod­mien­ky vždy priaz­ni­vé, jeden neús­pech urči­te nezna­me­ná zly­ha­nie. Je dôle­ži­té sa z neho pou­čiť a skú­siť to zno­va. 

Ďaku­jem za roz­ho­vor.

Pridať komentár (0)