Bibiana Hallová: Začínala pri reprákoch, dnes jej rukami prechádzajú vzácne šperky, ktoré zdobia celebrity

Simona Budinská / 17. mája 2017 / Business

zdroj: Ondrej Bobek

Bibiana Hallová je síce už babičkou, ale tak trošku inou. Očarí vás nielen svojim vzhľadom, ale aj zaujímavým a inšpirujúcim biznis príbehom. Pred viac ako 10 rokmi rozhodla dramaticky zmeniť povolanie a splniť si sen o veciach, ktoré budú ženám robiť radosť. Odvtedy je šperk súčasťou života celej jej rodiny a jej práca zdobí mnohých diplomatov, či celebrity.

Vaša cesta k šperkom nebola priamočiara. Máte vyštudovanú elektronickú priemyslovku, venovali ste sa ozvučovacej technike. Čo stálo za týmto rozhodnutím?

Áno, 13. júna budeme mať výročie 12 rokov. Napriek tomu, že som skončila elektrotechnickú priemyslovku a mala som obchod s ozvučovacou technikou, teda vybavenie pre muzikantov, reproduktory, mixážne pulty, mikrofóny. Venovali sme sa mu 11 rokov, keď mi manžel povedal, že sa v meste objavil zaujímavý priestor a či by sme niečo nevymysleli. Spýtal sa ma, čo by sa mi tu páčilo a mne vtedy napadli šperky. Vždy som ich mala rada, tak som začala rozmýšľať, že by sme mohli turistom ukázať, akých máme šikovných a zručných umelcov-šperkárov. Ja sama som si dávala vyrábať šperky u Dana Brunovského, ktorý mal v ateliéri veľmi šikovné umelkyne. To bolo asi pred 25 rokmi.

Neskôr ste šperky začali dokonca sama vyrábať…

Tým, že som sa stále šperkom venovala a ich krása ma nadchýnala, nakoniec som si povedala, že by ma veľmi bavilo ich aj vyrábať. Začala som najprv chodiť k Dane Tóth na šperkárske kurzy, no cítila som, že chcem ešte viac preniknúť do tohto sveta. Tak som si neskôr, ako mamina dvoch detí, spravila aj odbornú strednú školu zlatník/klenotník a už som len tvorila. Dnes si teda vyrábam šperky už sama. Chodievame aj na odborné výstavy, najviac do Milána, kde vystavujú rodinné firmy a šperkári, od ktorých sem tiež beriem niekoľko kúskov na také spestrenie, aby sme tu mali aj kúsok sveta. Predsa sto ľudí, sto chutí, tak aby si mali z čoho vyberať. Okrem toho pre mňa robí aj jedna kamarátka Danica Černická, ktorá predtým pracovala u Dana Brunovského.

 

foto: Ondrej Bobek

Čo sa potom stalo s vaším biznisom s ozvučením? Nebolo ťažké takto výrazne zmeniť biznis akoby zo dňa na deň?

Bývala som v Bratislave, na Prievozskej, kde som mala aj svoj predajný priestor. Pomáhal mi tam otec, ktorý bol  mojou pravou rukou. Potom som sa presťahovala, objavil sa priestor dnešného môjho obchodíku STYLO. Šperky ma úplne nadchli. Keď je človek mladý, nemá ešte veľmi presnú predstavu o tom, čo chce robiť. Keď som mala 15, bývali sme v Šali a môj otec bol elektrotechnický inžinier. Ja som ani veľmi nechcela študovať elektrotechnickú priemyslovku, ale tak nejako som sa k nej dostala. Odišla som do Bratislavy a už som sa z nej nevrátila.

Zatiaľ čo v starom obchode, AV profi, mi pomáhal otec, tu je moja pravá ruka mama a môj manžel. Oni mi vo všetkom pomáhajú, sú moja záchrana. Ja tu stále nemôžem byť a sú obdobia, keď tvorím a musím byť v dielni. Samozrejme, mám rada aj čas strávený v obchode – vidieť klientov a komunikovať s nimi, môžem im ukázať svoju tvorbu osobne a možno aj trošku inak.

Takže ste vlastne stavili na rodinný biznis a vyzerá to tak, že vám to aj celkom vychádza.

Milujem rodinu a biznis s rodinou. Keď máte v obchode cudzích ľudí, nikdy to nie je ono, lebo to necítia tak ako my, keď s tým žijeme 24 hodín denne. Je to náš druhý domov, venujeme tomu veľmi veľa času, už sme s tým takí vžití, šperky k nám už jednoducho patria. Celá rodina sa vždy teší, najmä dievčatá, keď odo mňa na sviatok dostanú niečo pekné. Predsa je to taký osobný darček, keď to vyrobím špeciálne len pre ňu, aj sa to potom inak nosí. Je to pre ne celkom jedinečné. Šperk patrí k žene a dokáže úplne zmeniť outfit.

foto: Ondrej Bobek

Máte deti a dokonca aj vnúčatko. Pomáhajú vám v obchodíku a pri tvorbe?

Áno, mám dve deti, aj keď obe sú už „veľké“. Syn má 30 rokov, má aj synčeka, takže som už som dokonca aj „babi Bibi“. Moja dcéra má 20 rokov, skončila konzervatórium a venuje sa najmä hudbe a tancu. Ona mi pomáha najmä tak, že nosí moje šperky a robí mi skvelú reklamu. Moje deti sú pre mňa najväčší dar. Veľmi si navzájom pomáhame a máme medzi sebou úžasné puto.

Šperky vás zlákali až pomerne neskoro v živote. Je to tak, že do niektorých z najlepších nápadov musí človek niekedy dozrieť a nájdu si vás v tom správnom čase?

Áno, ja si to myslím. Keď nemáte nasmerovanie od rodičov, asi to musíte nájsť sami a tak to má byť. Keby sme neobjavili tento priestor na obchod so šperkami, ktovie či by mi to niekedy v živote napadlo. Všetko závisí od okolností. Ale osud je asi taký, že čo sa má stať sa stane. A vek pritom vôbec nerozhoduje. Ja sa z toho teším, lebo som mohla spojiť svoju záľubu s povolaním, je to úžasné. Aj keď tomu venujem všetok voľný čas.

foto: Ondrej Bobek

Baví vás to ešte stále po toľkých rokoch?

Áno. Stále môžem tvoriť niečo nové. Držím sa zásady, že každý šperk vytvorím len raz, každý z nich je teda jedinečný. Spolupracujem aj s Lýdiou Eckhardt a veľmi sa z toho teším, lebo sa z nás stali aj priateľky. Lydka ma dobíja energiou a obdivujem jej presný odhad a prístup k práci. Tvorím šperky k jej modelom na módne prehliadky, čo je nesmierne inšpirujúce v mojej tvorbe. Vždy ma správne navedie na to, čo bude trendy a čo sa bude predávať. A keď robím šperky k jej modelom, je to veľmi osobné. Spoznala som sa aj s jej klientkami, viem odhadnúť, čo sa im asi páči.

Robila som už veľa šperkov aj našim herečkám – Milke Vášaryovej, Olinke Belešovej, Zdenke Studenkovej a aj moderátorským ikonám, ako napríklad Soňke Müllerovej. Občas príde aj dopyt z diplomatických kruhov – naposledy som robila 50 brošní pre dámy z konferencie predsedov parlamentov krajín EÚ.

Z akých materiálov najradšej tvoríte a aký typ šperku je váš obľúbený?

Najradšej a najviac robím asi náhrdelníky. Často kombinujem rôzne materiály, napríklad striebro, pozlátené striebro, perly a kamene. To je môj základný materiál. Škála kameňov a perál je dnes nesmierne široká. Perly sú však moja vášeň. Nemajú už len ten klasický tvar, sú rôzne druhy a tvary, ktoré sa umelo pestujú v lastúrach. Guľaté perly sú už dnes príliš seriózne a trochu nudné. Robím aj veľa väčších náhrdelníkov, kde je zakomponované striebro, kde sa trocha pohrám s materiálom. Nie je to len navliekanie kamienkov. Je úplne super, keď niekto príde oblečený v nezvyčajnej farbe a máme tu presne k nemu náhrdelník, to je úplne dokonalé. Niekedy z niečoho jednoduchého vznikne niečo úplne výnimočné.

 

foto: Ondrej Bobek

Pridať komentár (0)