Bibiana Hallová: Začínala pri reprákoch, dnes jej rukami prechádzajú vzácne šperky, ktoré zdobia celebrity

Simona Budinská / 17. mája 2017 / Biznis

zdroj: Ondrej Bobek

Bi­biana Hal­lová je síce už ba­bič­kou, ale tak trošku inou. Očarí vás nie­len svo­jim vzhľa­dom, ale aj zau­jí­ma­vým a in­špi­ru­jú­cim biz­nis prí­be­hom. Pred viac ako 10 rokmi roz­hodla dra­ma­ticky zme­niť po­vo­la­nie a spl­niť si sen o ve­ciach, ktoré budú že­nám ro­biť ra­dosť. Od­vtedy je šperk sú­čas­ťou ži­vota ce­lej jej ro­diny a jej práca zdobí mno­hých dip­lo­ma­tov, či ce­leb­rity.

Vaša cesta k šper­kom ne­bola pria­mo­čiara. Máte vy­štu­do­vanú elek­tro­nickú prie­my­slovku, ve­no­vali ste sa ozvu­čo­va­cej tech­nike. Čo stálo za týmto roz­hod­nu­tím?

Áno, 13. júna bu­deme mať vý­ro­čie 12 ro­kov. Na­priek tomu, že som skon­čila elek­tro­tech­nickú prie­my­slovku a mala som ob­chod s ozvu­čo­va­cou tech­ni­kou, teda vy­ba­ve­nie pre mu­zi­kan­tov, re­pro­duk­tory, mi­xážne pulty, mik­ro­fóny. Ve­no­vali sme sa mu 11 ro­kov, keď mi man­žel po­ve­dal, že sa v meste ob­ja­vil zau­jí­mavý pries­tor a či by sme niečo ne­vy­mys­leli. Spý­tal sa ma, čo by sa mi tu pá­čilo a mne vtedy na­padli šperky. Vždy som ich mala rada, tak som za­čala roz­mýš­ľať, že by sme mohli tu­ris­tom uká­zať, akých máme ši­kov­ných a zruč­ných umel­cov-šper­ká­rov. Ja sama som si dá­vala vy­rá­bať šperky u Dana Bru­nov­ského, ktorý mal v ate­li­éri veľmi ši­kovné umel­kyne. To bolo asi pred 25 rokmi.

Ne­skôr ste šperky za­čali do­konca sama vy­rá­bať…

Tým, že som sa stále šper­kom ve­no­vala a ich krása ma nad­chý­nala, na­ko­niec som si po­ve­dala, že by ma veľmi ba­vilo ich aj vy­rá­bať. Za­čala som najprv cho­diť k Dane Tóth na šper­kár­ske kurzy, no cí­tila som, že chcem ešte viac pre­nik­núť do tohto sveta. Tak som si ne­skôr, ako ma­mina dvoch detí, spra­vila aj od­bornú strednú školu zlat­ník/kle­not­ník a už som len tvo­rila. Dnes si teda vy­rá­bam šperky už sama. Cho­die­vame aj na od­borné vý­stavy, naj­viac do Mi­lána, kde vy­sta­vujú ro­dinné firmy a šper­kári, od kto­rých sem tiež be­riem nie­koľko kús­kov na také spes­tre­nie, aby sme tu mali aj kú­sok sveta. Predsa sto ľudí, sto chutí, tak aby si mali z čoho vy­be­rať. Ok­rem toho pre mňa robí aj jedna ka­ma­rátka Da­nica Čer­nická, ktorá pred­tým pra­co­vala u Dana Bru­nov­ského.

 

foto: On­drej Bo­bek

Čo sa po­tom stalo s va­ším biz­ni­som s ozvu­če­ním? Ne­bolo ťažké takto vý­razne zme­niť biz­nis akoby zo dňa na deň?

Bý­vala som v Bra­ti­slave, na Prie­voz­skej, kde som mala aj svoj pre­dajný pries­tor. Po­má­hal mi tam otec, ktorý bol  mo­jou pra­vou ru­kou. Po­tom som sa pre­sťa­ho­vala, ob­ja­vil sa pries­tor dneš­ného môjho ob­cho­díku STYLO. Šperky ma úplne nadchli. Keď je člo­vek mladý, nemá ešte veľmi presnú pred­stavu o tom, čo chce ro­biť. Keď som mala 15, bý­vali sme v Šali a môj otec bol elek­tro­tech­nický in­ži­nier. Ja som ani veľmi nech­cela štu­do­vať elek­tro­tech­nickú prie­my­slovku, ale tak ne­jako som sa k nej do­stala. Od­išla som do Bra­ti­slavy a už som sa z nej ne­vrá­tila.

Za­tiaľ čo v sta­rom ob­chode, AV profi, mi po­má­hal otec, tu je moja pravá ruka mama a môj man­žel. Oni mi vo všet­kom po­má­hajú, sú moja zá­chrana. Ja tu stále ne­mô­žem byť a sú ob­do­bia, keď tvo­rím a mu­sím byť v dielni. Sa­moz­rejme, mám rada aj čas strá­vený v ob­chode – vi­dieť kli­en­tov a ko­mu­ni­ko­vať s nimi, mô­žem im uká­zať svoju tvorbu osobne a možno aj trošku inak.

Takže ste vlastne sta­vili na ro­dinný biz­nis a vy­zerá to tak, že vám to aj cel­kom vy­chá­dza.

Mi­lu­jem ro­dinu a biz­nis s ro­di­nou. Keď máte v ob­chode cu­dzích ľudí, ni­kdy to nie je ono, lebo to ne­cí­tia tak ako my, keď s tým ži­jeme 24 ho­dín denne. Je to náš druhý do­mov, ve­nu­jeme tomu veľmi veľa času, už sme s tým takí vžití, šperky k nám už jed­no­du­cho pat­ria. Celá ro­dina sa vždy teší, najmä diev­čatá, keď odo mňa na svia­tok do­stanú niečo pekné. Predsa je to taký osobný dar­ček, keď to vy­ro­bím špe­ciálne len pre ňu, aj sa to po­tom inak nosí. Je to pre ne cel­kom je­di­nečné. Šperk patrí k žene a do­káže úplne zme­niť out­fit.

foto: On­drej Bo­bek

Máte deti a do­konca aj vnú­čatko. Po­má­hajú vám v ob­cho­díku a pri tvorbe?

Áno, mám dve deti, aj keď obe sú už „veľké“. Syn má 30 ro­kov, má aj syn­čeka, takže som už som do­konca aj „babi Bibi“. Moja dcéra má 20 ro­kov, skon­čila kon­zer­va­tó­rium a ve­nuje sa najmä hudbe a tancu. Ona mi po­máha najmä tak, že nosí moje šperky a robí mi skvelú re­klamu. Moje deti sú pre mňa naj­väčší dar. Veľmi si na­vzá­jom po­má­hame a máme me­dzi se­bou úžasné puto.

Šperky vás zlá­kali až po­merne ne­skoro v ži­vote. Je to tak, že do nie­kto­rých z naj­lep­ších ná­pa­dov musí člo­vek nie­kedy do­zrieť a nájdu si vás v tom správ­nom čase?

Áno, ja si to mys­lím. Keď ne­máte na­sme­ro­va­nie od ro­di­čov, asi to mu­síte nájsť sami a tak to má byť. Keby sme ne­ob­ja­vili tento pries­tor na ob­chod so šper­kami, kto­vie či by mi to nie­kedy v ži­vote na­padlo. Všetko zá­visí od okol­ností. Ale osud je asi taký, že čo sa má stať sa stane. A vek pri­tom vô­bec ne­roz­ho­duje. Ja sa z toho te­ším, lebo som mohla spo­jiť svoju zá­ľubu s po­vo­la­ním, je to úžasné. Aj keď tomu ve­nu­jem vše­tok voľný čas.

foto: On­drej Bo­bek

Baví vás to ešte stále po toľ­kých ro­koch?

Áno. Stále mô­žem tvo­riť niečo nové. Dr­žím sa zá­sady, že každý šperk vy­tvo­rím len raz, každý z nich je teda je­di­nečný. Spo­lu­pra­cu­jem aj s Lý­diou Eck­hardt a veľmi sa z toho te­ším, lebo sa z nás stali aj pria­teľky. Lydka ma do­bíja ener­giou a ob­di­vu­jem jej presný od­had a prí­stup k práci. Tvo­rím šperky k jej mo­de­lom na módne pre­hliadky, čo je ne­smierne in­špi­ru­júce v mo­jej tvorbe. Vždy ma správne na­ve­die na to, čo bude trendy a čo sa bude pre­dá­vať. A keď ro­bím šperky k jej mo­de­lom, je to veľmi osobné. Spoz­nala som sa aj s jej kli­ent­kami, viem od­had­núť, čo sa im asi páči.

Ro­bila som už veľa šper­kov aj na­šim he­reč­kám – Milke Vá­ša­ry­o­vej, Olinke Be­le­šo­vej, Zdenke Stu­den­ko­vej a aj mo­de­rá­tor­ským iko­nám, ako na­prí­klad Soňke Mül­le­ro­vej. Ob­čas príde aj do­pyt z dip­lo­ma­tic­kých kru­hov – na­po­sledy som ro­bila 50 brošní pre dámy z kon­fe­ren­cie pred­se­dov par­la­men­tov kra­jín EÚ.

Z akých ma­te­riá­lov naj­rad­šej tvo­ríte a aký typ šperku je váš ob­ľú­bený?

Naj­rad­šej a naj­viac ro­bím asi ná­hr­del­níky. Často kom­bi­nu­jem rôzne ma­te­riály, na­prí­klad striebro, po­zlá­tené striebro, perly a ka­mene. To je môj zá­kladný ma­te­riál. Škála ka­me­ňov a pe­rál je dnes ne­smierne ši­roká. Perly sú však moja vá­šeň. Ne­majú už len ten kla­sický tvar, sú rôzne druhy a tvary, ktoré sa umelo pes­tujú v las­tú­rach. Gu­ľaté perly sú už dnes prí­liš se­ri­ózne a tro­chu nudné. Ro­bím aj veľa väč­ších ná­hr­del­ní­kov, kde je za­kom­po­no­vané striebro, kde sa tro­cha po­hrám s ma­te­riá­lom. Nie je to len na­vlie­ka­nie ka­mien­kov. Je úplne su­per, keď nie­kto príde ob­le­čený v ne­zvy­čaj­nej farbe a máme tu presne k nemu ná­hr­del­ník, to je úplne do­ko­nalé. Nie­kedy z nie­čoho jed­no­du­chého vznikne niečo úplne vý­ni­močné.

 

foto: On­drej Bo­bek

Pridať komentár (0)