Blog, ktorý si zamiluješ: Študentka kybernetiky, Dominika, ťa zoberie na svoje cesty

  • Koľkokrát denne prelistuješ všetky novinky na facebooku, no poriadne sa pri ničom nezastavíš, nič ťa nezaujme? Blog, ktorý ti predstavíme dnes, budeš chcieť navštevovať každý deň.
 srcset
facebook.com/TheDominica
  • Koľkokrát denne prelistuješ všetky novinky na facebooku, no poriadne sa pri ničom nezastavíš, nič ťa nezaujme? Blog, ktorý ti predstavíme dnes, budeš chcieť navštevovať každý deň.

Jej poznávacou črtou je ryšavá hriva, potmehútsky úsmev, sarkastiký komentár a krásne fotky. Dominika Čupková na svojom blogu thedominica.sk ponúka čitateľom nevšedný náhľad do vlastnej hlavy a hoci vedia mať často vážny podtón, ja sa pri jej slovných zvratoch vždy nasmejem až až. So svojím blogom začala už v roku 2010 a ako pravidelný sledovateľ môžem povedať, že hoci zmysel pre humor zostal, Dominika prešla obrovskou zmenou a stala sa z nej veľká cestovateľka.

Dominika má dnes 24 rokov a za sebou niekoľko pôsobivých cestovateľských zážitkov. Naposledy precestovala Portugalsko, niekoľko mesiacov strávila v mrazivom Fínsku (ktoré podľa vlastných slov miluje), Filipíny a navštívila tiež klasiku, ako Viedeň, Budapešť, Taliansko či Paríž, a vlastne všetko, čo si kedy chcel vidieť aj ty. Okrem cestovania je to však tvor zaujímavý a pracuje napríklad na ilustráciách pre značku Pure Impure studio (ich instagram nájdeš TU), má neuveriteľný zmysel pre módu, učí sa po fínsky, japonsky aj portugalsky spája sa ZOOTom, študuje kybernetiku a popritom fidliká na husle.

A prečo by si nemal tento blog vôbec prehliadať? Nuž preto, že okrem cestovateľských tipov od výmyslu sveta, krásnych fotografií (ktoré má vo veľkej miere na svedomí umelec s menom Cibiscuit) a fashion inšpirácie, tu nájdeš množstvo nápadov na dobré knihy, nechýba nejaký ten foodporn a sľubovaný sarkazmus. Takže nezabúdaj sledovať thedominica.sk, facebook či instargram.

Čerešničkou na torte by mala byť odpoveď na otravnú otázku typu povedz nám niečo o sebe: „Mám rada mäkké ceruzky a tvrdé papiere. Tenké svetre a hrubé knihy. Veľké oči a malé radosti. Biele mačky a čiernych psov. Farebné filmy a čiernobiele fotky. Niekedy sa zas neviem rozhodnúť. Raz si pred spaním odtiahnem v noci žalúzie a inokedy si dávam klapky na oči. Chcem krátke vlasy, ale nechcem si ošmykať svoje kadere. Raz protestujem proti osudu a inokedy som s ním zmierená.  Raz milujem, potom nenávidím,“ príjemné čítanie.

Najnovšie video