Braňo Tichý z Človeka v ohrození: Som zodpovedný za každého dobrovoľníka v teréne, ale aj 70 centový bloček

Na Slovensku je vaša neziskovka známa humanitárnym zameraním. Aké oblasti teda pokrývate?

Dalo by sa povedať, že sa venujeme trom tematickým oblastiam. Prvá smeruje do zahraničia a ide o humanitárnu pomoc po katastrofách, vo vojenských oblastiach, ale aj rozvojová spolupráca, ktorá má podobu dlhodobých projektov v najchudobnejších krajinách sveta. Do tejto oblasti patria aj ľudsko-právne projekty a podpora občianskych spoločností vo svete.

To je celkom široký záber. Máte toho ešte viac?

Druhou oblasťou je pomoc na Slovensku, ktorá sa týka najmä vylúčených komunít na východe Slovenska. Prevádzkujeme komunitné centrá, robíme doučovania a umiestňujeme ľudí na trhu práce.

Treťou oblasťou je globálne vzdelávanie. Pracujeme so slovenskými školami a učiteľmi zväčša na stredných a vysokých školách, ale napríklad aj s novinármi. Snažíme sa témy, ktorým sa venujeme prinášať do verejného diskurzu. V rámci tohto balíka organizujeme aj festival Jeden svet.

Spomenuli ste, že vaša pozícia je momentálne viac biznisová. Ako si to máme vysvetliť?

Momentálne sme organizácia so 70 zamestnancami a takmer trojmiliónovým rozpočtom. V klasickej kategorizácii by sme sa zaradili medzi stredne veľké firmy. Práca manažmentu je u nás veľmi podobná tomu v podnikoch.

Takže máte diár plný rovnako ako bežní podnikatelia?

Znamená to viac práce v oblasti nastavovania procesov, či HR ale aj dodržiavanie všetkým kľúčových princípov, aj tých etických. To, čo nás od biznisu odlišuje je, že naším primárnym cieľom je misia organizácie a nie generovanie zisku. Všetky finančné prostriedky sú využité na plnenie našich vízií a zámerov. Pomáhame ľuďom a je jedno, či je to na východnom Slovensku alebo vo svete.

Dá sa v neziskovke zbohatnúť?

V tejto nie. Ale je to dobrá otázka… Myslím si, že teoreticky sa dá zneužiť čokoľvek a asi ani ja by som nedal ruku do ohňa za všetky neziskové organizácie na Slovensku. Myslím, že teraz je ich okolo 5 tisíc aktívnych. Ale pracujeme s desiatkami až stovkami organizácií, o ktorých viem 100 % povedať, že to robia, lebo veria konkrétnej téme, ktorú si zvolili.

zdroj: Braňo Tichý v teréne/ CVO

Uvedomte si, že zamestnávame 70 profesionálov, ktorí sú špičkami vo svojich témach. Sú to ľudia, ktorí majú rodiny, hypotéky a tie musia platiť. Je teda normálne, že za prácu, ktorú odvádzajú dostávajú plat. Môžem vás, ale ubezpečiť, že zbohatnúť sa u nás nedá.

Až 5000 neziskových organizácií je aktívnych len na Slovensku. Nie je to veľa?

Nie je. Myslím si, že keď sa vedie diskusia o neziskovkách a mimovládnych organizáciách na Slovensku, tak absolútna väčšina ľudí si neuvedomuje, šírku ich pôsobenia.

Kto všetko teda spadá pod neziskové organizácie a mimovládky?

Čokoľvek od krúžku štrikovania s dvoma dobrovoľníkmi, cez organizácie ako sme my, až po prevádzkovateľov hospicov a domovov dôchodcov. Tá škála je tak obrovská, že to zďaleka nie je enormné množstvo.

Kde podľa vás dochádza k nedorozumeniam a problémom v kontexte verejnej diskusie?

Problémom je slabá informovanosť a absencia dát. Nemáme čísla, ktoré by hovorili o tom, kto sú jednotlivé mimovládky a akú pridanú hodnotu spoločnosti prinášajú.

Veľmi sa teším, že Úrad splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti momentálne robí prieskum, z ktorého budú dáta voľne dostupné. Bude sa dať zistiť, koľko neziskoviek je skutočne aktívnych.

Vy asi už teraz viete odhadnúť ako prieskum dopadne…

Môžem vás ubezpečiť, že prevažná väčšina sú združenia rodičov pri školách a škôlkach, či krúžky lukostreľby. Organizácií, ktoré majú svoje sídla, zamestnancov a podobne je absolútna menšina.

Akým spôsobom ste financovaní?

Je to kombinácia zdrojov. Absolútne kľúčová je pre nás transparentnosť vo financovaní, nakoľko veríme, že verejnosť má právo vidieť odkiaľ a od koho prichádzajú peniaze a ako ich používame. V našich výročných správach sú jasné čísla, ktoré hovoria, čo je zdroj a ako sa tie peniaze použili. Tieto správy sa nachádzajú na našom webe a každý človek si ich môže pozrieť.

Z čoho sa skladá spomínaná kombinácia zdrojov?

Predstavte si, že naše zdroje vytvoria koláč. Ak ho rozdelím na tretiny, tak štátne a verejné zdroje tvoria jednu tretinu. Napríklad prácu v zahraničí robíme najmä vďaka podpore Ministerstva zahraničných vecí a aktivity vo vylúčených komunitách na Slovensku robíme vďaka Úradu splnomocnenca pre rómske menšiny či Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny. Druhá tretina sú peniaze z európskych zdrojov, ktoré ale netreba chápať, ako eurofondy, nakoľko tie sú v úplne inej kategórii. Práve financie z Európskej únie sú pre nás veľmi vzácne, pretože sa o ne uchádzame spolu s ďalšími mimovládkami z celého sveta, priamo pred Európskou komisiou v Bruseli. Poslednú tretinu tvoria súkromné nadácie a darcovia.

Ako získavate darcov?

Dlhodobo budujeme databázu pravidelných prispievateľov, pričom dnes ich je takmer tisíc. To hovoríme o darcoch, ktorí prispievajú pravidelne, teda na mesačnej báze, drobnými príspevkami ktoré sa pohybujú od 10 do 15 eur. Práve tieto dary sú pre nás veľmi dôležité nakoľko nám to umožňujú kompletne sa v rámci projektov „odstrihnúť“ od predstáv donora. Dôležitou súčasťou sú aj verejné kampane, ktoré verejnosť aktívne zapájajú do reálnej pomoci.

Máme to chápať tak, že donori si povedia, na čo chcú, aby ich peniaze išli?

Áno, môže sa to stať.

V čom spočíva humanitárna pomoc ktorú poskytujete?

Humanitárna pomoc má rôzne tematické oblasti. Napríklad v roku 2015 bolo zemetrasenie v Nepále. Na tomto mieste  boli zrazu 10-tisíce ľudí, ktorí potrebovali najrôznejšie formy pomoci. My sa venujeme dvom oblastiam – poskytovaniu bývania a vzdelávaniu.

Priblížte nám, čo to presne znamená?

Pomáhame ľuďom nájsť si dočasné ubytovanie a následne pomáhame s rekonštrukciou pôvodných budov. Rekord sme priniesli zo Srí Lanky, kde sme po tsunami postavili 130 domov, čo je kompletná rybárska dedina. V oblasti vzdelávania sa venujeme obnove a rekonštrukcii škôl.

zdroj: Braňo Tichý/ CVO

Posielate svojich zamestnancov na nebezpečné miesta. Stalo sa vám niekedy, že sa niekto z misie nevrátil?

Našťastie nie. Som zodpovedný za každého človeka, ktorý sa nachádza v teréne a je jedno či je to na Slovensku, alebo v zahraničí. Žiadny z našich zamestnancov však nejde na misiu len tak. Predchádzajú tomu mesiace príprav.

Ale keď nejaká katastrofa zarezonuje svetom, neprichádzajú aj takí „akční“ dobrovoľníci?

Nájdu sa ľudia, ktorí prídu, že chcú ísť pomáhať kamkoľvek a kľudne aj zajtra. Tých otáčame rovno medzi dverami, pretože majú najväčšie tendencie vrhať sa do situácií, ktoré ich môžu ohroziť na živote. Dobrovoľník nemôže ísť do terénu nepripravený.

Stáva sa vám, že pobyt v teréne niekto nezvládne?

To nie, skôr sa stáva, že sa ľudia vracajú vyhorení. Deje sa to napriek tomu, že sú trénovaní v tom, ako sa od určitých situácií odosobniť a v tom, že vedia, že sa nedá pomôcť každému.

Vedeli by ste to vysvetliť bližšie?

Tak napríklad pomáhate jednej dedine, ale ďalšej už nemáte ako. Dôležité je si uvedomiť, že pomocnú ruku môžeme podať až v prípade, kedy vieme, že si tá krajina s tým problémom nemá ako poradiť sama. Hovoríme teda o katastrofách a vojnových konfliktov veľkého rozsahu.

Zaujíma ma ešte vaša kampaň „Skutočný darček“. Akým spôsobom tieto kampane organizujete?

Kľúčový je pre nás online priestor a sociálne siete. Je to spôsobené tým, že nemáme prostriedky na televíziu, alebo bilbordy. Pravda je tá, že aj keby sme tie financie mali, tak ich použijeme inak. Preto sme závislí od influence marketingu. Spolupracovali sme s youtubermi, stránkou Zomri, ale našej kampane sa zúčastnil aj teraz už bývalý prezident Andrej Kiska.

zdroj: Braňo Tichý a Andrej Kiska/ CVO

Ľudia sa často čudujú, že sa neorganizujú verejné materiálne zbierky. Vedeli by ste vysvetliť prečo?

Verejné materiálne zbierky sa ukázali ako veľmi nákladné a nepraktické. Mimoriadne nákladná bola napríklad letecká preprava, ale aj uskladňovanie vyzbieranej materiálnej pomoci. Kúpiť kozu priamo na mieste je pre nás jednoduchšie a zároveň ekonomicky pomáhame konkrétnej krajine. Snažíme sa riešiť problémy daného miesta praktickejšie a s dlhodobým efektom. Rovnako pristupujeme aj ku komunitnej práci, kde deti, ktoré mali problém vyštudovať základnú školu, majú teraz maturitu a niektoré študujú aj na vysokej škole. Ľudia, ktorí nepracovali sú teraz zamestnaní. Výsledky vidíme, len je to dlhšia cesta.

Kampane teda šírite za pomoci influence marketingu – sú pre vás influenceri na Slovensku dostačujúci?

S prihliadnutím na cieľovú skupinu, ktorú sa snažíme osloviť, áno. Zároveň musím povedať, že som bol ich prístupom a obrovskou ochotou veľmi pozitívne prekvapený. Väčšina z nich chápe, prečo je práca ktorú robíme užitočná. Na začiatku som mal možno skreslenú predstavu o tom, ako sa orientujú v globálnych problémoch, ale vďaka spoluprácam som si upravil názor.

Ako vyzerá váš deň?

Pracujem väčšinou 12 hodín a deň mám rozdelený na tri časti. Veľká časť dňa je venovaná manažmentu zamestnancov, stretnutiam s vedúcimi rôznych sekcií a diskusiou s kolegami, napríklad aj z HR. Ako štatutár som zodpovedný za všetko od bločku za 70 centov, cez smernicu o bezpečnosti práce a tak ma každý deň na stole čaká slušná kopa papierov, ktorú treba prečítať a podpísať. Treťou časťou je komunikácia s vonkajším svetom, čo znamená, že mám pravidelne tri až štyri stretnutia s donormi a partnermi, kde komunikujem o projektoch. Je to veľmi dôležitá časť dňa.

Máte rodinu?

Áno mám partnerku a dve deti.

Ako sa vyrovnávajú s takýmto pracovným nasadením?

Ja sa s tým vyrovnávam ťažko. Na druhej strane so mnou rodina precestovala kus sveta a v zahraničí sme žili vo veľmi náročných podmienkach. Sú zvyknutí na všeličo. Zároveň to vnímajú tak, že každý z nás by mal prispievať k spoločnému dobru. Niektorí to robia prostredníctvom darov, alebo tým, že si na Vianoce kúpia kozu a naša rodina prispieva tým, že ja som doma menej než by tomu bolo pri klasickej práci.