Bratislava sa roky prispôsobovala autám. Pozri sa, koľko priestoru sme im venovali

Marek študoval v Belgicku v meste Gent. Ide o mesto, ktoré si dokázalo včas uvedomiť, že ak tu bude pribúdať stále viac áut, situácia sa stane neúnosnou. Mesto preto začalo konať.

„Historické úzke ulice Gentu nemajú priestor na pridávanie ďalších jazdných pruhov, takže sa šlo cestou motivovania ľudí presedlať na iné druhy transportu. Dnes je celé Flámsko (severná časť Belgicka) pretkané sieťou cyklotrás, v mestách aj mimo miest. Ulica má na každej strane chodník, cyklopruh, a v strede relatívne úzky pruh / pruhy pre autá – vďaka čomu tam autá nejazdia rýchlo, lebo nemajú toľko priestoru,” vyjadril sa pre Startitup Marek.

zdroj: pixabay.com

Keď je v meste radosť bicyklovať

Marek spomína aj rôzne obmedzenia v rámci mesta ako sú jednosmerky, parkovacia politika, či slepé ulice, ktoré urobili pohyb v meste zložitejší pre autá a naopak príjemnejší pre ľudí. 

„Na krátke vzdialenosti (do 5 minút chôdze) si to ľudia prekráčajú, lebo to je najrýchlejšie a ako chodci nie sú na ulici utláčanou skupinou. V uliciach je viac ľudí a menej áut. Bicykel sa stal praktickým dopravným prostriedkom na stredne dlhé vzdialenosti – paradoxne aj napriek belgickému počasiu, ktoré by sme mohli porovnať s anglickým. Prší tu snáď stále. A vtedy vidíte dámy vo večerných šatách s opätkami šľapať na starom bicykli do divadla s jednou rukou držiacou riadidlá a druhou dáždnik,” opisuje.

Ľudia sa tak stretávajú na uliciach, zdravia sa a mesto pôsobí pokojnejšie. Upozorňuje však, že toto všetko sa nestalo len tak zázrakom ale uvedomením si, komu chceme venovať akú časť priestoru. Či chcú mať mesto pre autá, alebo mesto pre ľudí. Práve spomínané vizualizácie SAV-ka a Štefánikovej ulice zvýrazňujú tento zaujímavý pomer v priestore, ktorí sme si mnohí predtým zrejme ani neuvedomili.

zdroj: Marek Zahradník/Cyklokoalícia, idea Karl Jilg

Všetko sme obetovali autám

Podľa Cyklokoalície sa v Bratislave dlhé roky až desaťročia všetko prispôsobovalo automobilom, a aj preto je tu čo naprávať. Podľa aktivistov by bolo optimálne, keby sa viac začalo uvažovať aj o satelitných obciach v okolí Bratislavy, ktoré sú s mestom úzko späté a v súčasnom stave, kedy sa stali len nocľahárňami, prinášajú aj veľké množstvo dopravy.

„Mestá vo Flámsku, Holandsku či Dánsku sú mnoho rokov pred nami, na druhej strane strávil som teraz dva týždne bicyklovaním po Balkáne a tam som mal pocit, že kultúra automobilizmu je ešte intenzívnejšia, ako u nás. Hovorím najmä o Macedónsku, Kosove. Akoby v tých chudobnejších krajoch auto stále znamenalo demonštráciu sociálneho statusu,” hovorí Marek.

Ľudia ocenia zmeny až časom

Podľa Mareka by malo mesto aktívne pracovať na opatreniach, ktoré povedú k udržateľnej mobilite a najmä sa nebáť ich realizácie. „Aj keď sa niektoré zdajú na prvý pohľad politicky nevýhodné, z dlhodobého hľadiska sa ukážu ako správne.”

Veľa rýchlych riešení sa už zrealizovalo, odborník vyzdvihuje napríklad nafarbenie BUS pruhov, alebo semafory reagujúce na pohyb MHD, aby sa hromadná doprava stala v meste rýchlejšou. Stále tu však podľa neho čakajú väčšie výzvy.

„Budem veľmi rád, keď ulíc vhodných na takéto vizualácie bude stále menej – podariť sa to môže napríklad pri poctivej prestavbe Košickej, na ktorej pribudne električka, no je potrebné myslieť aj na zeleň, chodcov a cyklistov,” konštatuje.

Možnosťou je aj spomalenie dopravy

Tím Cyklokoalície považuje za jeden z kľučových faktorov aj celkové spomalenie dopravy. „Pri kvalitne navrhnutých zónach 30 v obytných štvrtiach často ani nie je nutné riešiť cyklopruhy či dokonca priechody pre chodcov, ulice sú vtedy bezpečné pre pohyb chodcov aj cyklistov. Užšie pruhy pre autá prirodzene spomalia premávku a zvyškový priestor môže byť doplnený do chodníka či zelene.“

Čo však môže urobiť  jednotlivec pre „bike friendly“ mesto? „Ako jednotlivec sa snažím chodiť čo najviac na bicykli, prípadne MHD, aby som ja sám nezahlcoval mesto – ísť na bicykli je však stále na mnohých miestach nebezpečné. Takže tam je dôležitý spoločenský tlak na politikov, aby cítili podporu v riešení ekologickej mobility v meste,” hovorí. 

Čo s fanúšikmi áut? 

Podľa odborníkov je dobré prehovoriť aj na zanietených vodičov. Tým je potrebné vysvetliť , že udržateľné mesto je koniec koncov príjemnejšie pre všetkých, aj pre nich. Stačí sa zamyslieť, či radšej trávia čas na Šancovej, alebo na pešej zóne v meste. 

zdroj: unsplash.com

Inšpiruje sa Bratislava Nórskom? 

Cyklokoalícia momentálne pripravuje aj návštevu expertov z Nórska, ktorí prídu koncom januára do Bratislavy zdieľať svoje skúsenosti s plánovaním miest. „Väčšinu vecí totiž nemusíme vymýšlať nanovo – stačí sa len inšpirovať mestami, kde sú ľudia vďaka okolitému prostrediu zdravší a šťastnejší,” dodáva Marek.

Ak máš aj ty chuť urobiť niečo pre rozvoj cyklodopravy na Slovensku, Cyklokoalíciu môžeš podporiť tu.