Bratislavská mestská časť má problém s „kolóniou bezdomovcov“. Stúpla v nej kriminalita

Na periférii bratislavskej mestskej časti Ružinov nedávno vznikla nová lokalita obývaná desiatkami ľudí bez domova, ktorí žijú v nevyhovujúcich podmienkach. Výrazný prílev nových obyvateľov, ktorí sa sem prisťahovali z neďalekej mestskej časti známej ako Pentagon, predstavuje zvýšený výskyt problémov spojených s kriminalitou a drogovou závislosťou. O situácii informuje RTVS.

Starosta mestskej časti Ružinov Martin Chren vysvetlil, že mnohí z nových obyvateľov kolónie, prichádzajúcej zo susedného Pentagonu, hľadali pokojnejšie útočisko po zvýšenom počte zásahov policajného zboru a náraste kriminality v tejto oblasti.

V kolónii žije približne päťdesiat ľudí vrátane ženy vo vysokom štádiu tehotenstva a viacerých jednotlivcov s drogovou závislosťou. Policajti v tejto lokalite vykonali niekoľko akcií, pri ktorých boli u viacerých obyvateľov objavené a zaistené omamné látky. Priestupky sa v kolónii často tiež týkajú znečisťovania životného prostredia.

Problém posunú niekomu inému

Vzhľadom na vzniknutú situáciu plánuje mestská časť vykonať sériu opatrení vrátane vyčistenia oblasti, orezávania stromov a kríkov a odstraňovania nelegálnych stavieb a záhradných búd.

Niektorí obyvatelia majú záujem s orgánmi spolupracovať aj v súčasnosti a snažia sa miesto opustiť. Po zavedení opatrení sa však očakáva, že sa budú snažiť nájsť si nové miesta na bývanie všetci bezdomovci, čím sa problém prenesie na inú mestskú časť a iného starostu.

zdroj: TASR/Roman Hanc

Sociálni pracovníci však plánované kroky kritizujú a upozorňujú na dôležitosť poskytovania adekvátnych sociálnych služieb, ako sú útulky, nocľahárne a denné centrá, kde môžu ľudia zmysluplne stráviť čas. Riaditeľka občianskeho združenia Vagus Alexandra Kárová poukazuje na možnosť nájomného bývania.

Do úvahy pripadá aj snaha o navrátenie ľudí do bežného života prostredníctvom práce mestského terénneho tímu a získavania potrebných osobných dokumentov a pracovných príležitostí. Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy prostredníctvom svojho hovorcu Petra Bublu potvrdzuje podporu takýchto opatrení, ktoré majú pomôcť zaintegrovať týchto ľudí späť do spoločnosti.

Majú zamestnanie aj vysoké školy

Mnoho ľudí bez domova má pritom zamestnanie alebo brigády, viacerí majú dokonca vysokoškolské vzdelanie. Ukázali to dáta z posledného sčítania obyvateľov. Taktiež odhalili, že na ulici sa ocitajú aj deti. Najväčší počet ľudí bez domova je v Banskobystrickom a Košickom kraji. Tie pre TASR potvrdili, že zvýšili kapacity svojich útulkov a prispievajú aj neverejným poskytovateľom.

Podľa údajov zo sčítania je zamestnaných 20 percent ľudí bez domova. To, že majú záujem pracovať, potvrdzujú skúsenosti občianskeho združenia Vagus.

„Väčšina našich klientov a klientok má zamestnanie. Niektorí z nich pracujú na čierno bez zmluvy. Mnohí majú jednorazové brigády, čo sa im podarí zohnať, ale stretávame sa s tým, že o zamestnanie je veľký záujem,“ ozrejmila pre TASR výkonná riaditeľka združenia.

Je mnoho faktorov, prečo sa ľudia dostanú do nepriaznivej situácie. „Môže sa stať, že je to nejaká náhla krízová situácia, ale stáva sa aj to, že je to nejaký dlhodobý jav. Stretávame sa aj s ľuďmi, ktorí zažívajú generačnú chudobu a nemajú možnosť sa z toho vymaniť,“ podotkla riaditeľka Vagusu.

Priblížila, že ich klientmi sa stali aj ľudia, ktorí mali malé firmy alebo živnosti. Podotkla, že sa stretávajú v praxi aj s takými, ktorí vyštudovali vysokú školu. Sčítanie odhalilo, že diplom má asi 1 700 ľudí bez domova a najviac ich je v Bratislavskom kraji.