Briti dobyli Everest bez prípravy. V zóne smrti riskovali životy, varujú experti

Mount Everest, s nadmorskou výškou 8 849 metrov, je najvyšším vrchom sveta a zároveň symbolom ľudskej vytrvalosti, odvahy a extrémnej fyzickej výzvy. Každý rok láka stovky horolezcov, ktorí musia pred samotným výstupom absolvovať náročnú aklimatizáciu trvajúcu niekoľko týždňov.

V zóne smrti, kde je len tretina kyslíka v porovnaní s morskou hladinou, môže každý nesprávny krok znamenať vážne zdravotné riziko. Práve preto prekvapila verejnosť najnovšia správa o rýchlej expedícii britského tímu, ktorý sa na vrchol dostal za menej než päť dní – bez tradičnej aklimatizácie.

Štyria bývalí príslušníci britských špeciálnych síl totiž prekonali nový rekord: vystúpili na Mount Everest za necelých päť dní bez tradičnej aklimatizácie v Himalájach. Rýchlu expedíciu umožnila príprava pomocou kontroverzného plynu xenón, ktorého účinky vo vysokohorskom prostredí sú predmetom sporov, píše portál BBC.

Tím, v ktorom sa nachádzal aj britský minister pre veteránov Alastair Carns, stál na najvyššom bode Zeme v stredu skoro ráno. Výstup, ktorý bežne zaberie niekoľko týždňov, im trval len štyri dni a osemnásť hodín.

 

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa ThruDark® (@thrudark)

Príprava v stane, nie na horách

Tradične sa horolezci na Everest pripravujú niekoľko týždňov, pohybujúc sa medzi základným táborom a vyššími tábormi, aby si telo zvyklo na znížený prísun kyslíka. Výška nad 8 000 metrov je známa ako „zóna smrti“, kde je dostupný len tretinový objem kyslíka oproti morskej hladine.

Britský tím však žiadnu horskú aklimatizáciu neabsolvoval. „Tím absolvoval trojmesačný program simulovanej aklimatizácie, počas ktorého spali v hypoxických stanoch s regulovaným prísunom kyslíka,“ vysvetlil organizátor expedície Lukas Furtenbach. Tieto stany simulovali vysokohorské podmienky tým, že z nich bol odsávaný kyslík.

Dva týždne pred expedíciou sa navyše všetci účastníci podrobili inhalácii xenónu v nemeckej klinike. „Xenón pomáha chrániť telo pred výškovou chorobou,“ tvrdí Furtenbach.

Spory o účinnosť xenónu

Použitie xenónového plynu ako prípravy na extrémnu nadmorskú výšku vyvolalo v horolezeckej komunite rozporuplné reakcie. Podľa niektorých odborníkov môže xenón zvyšovať tvorbu proteínu erytropoetín (EPO), ktorý zvyšuje počet červených krviniek a zlepšuje prenos kyslíka v tele. Účinnosť tohto postupu však zatiaľ nie je vedecky jednoznačne preukázaná.

„Podľa aktuálnej literatúry neexistuje dôkaz, že inhalácia xenónu zlepšuje výkon v horách, a jeho nesprávne použitie môže byť nebezpečné,“ uviedla Medzinárodná horolezecká federácia v stanovisku z januára tohto roka. Upozorňuje, že aklimatizácia je zložitý fyziologický proces, ktorý zasahuje viaceré telesné systémy a nie je možné ju úplne nahradiť jednorazovým zásahom.

Aj skúsení horolezeckí lídri sú opatrní. „Ak niekto propaguje xenón ako výkonnostné vylepšenie, ale zároveň neotvára otázku férovosti a integrity, je to problém,“ povedal horolezec Adrian Ballinger. „Ľudia hľadajú skratky namiesto toho, aby si poctivo prešli aklimatizačným procesom.“

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Furtenbach Adventures (@furtenbachadventures)

Budúcnosť horolezectva alebo riziko pre bezpečnosť?

Zatiaľ čo pre britský tím bol rýchly výstup historickým úspechom, niektorí odborníci upozorňujú, že podobné metódy môžu zmeniť pravidlá hry. „Ak sa tento prístup rozšíri, môže to mať priamy negatívny dopad na turizmus – horolezci by totiž zostávali na horách kratšie,“ varuje Damber Parajuli, prezident Nepálskej asociácie expedícií.

Okrem ekonomických dopadov je tu aj etická stránka. „Aklimatizácia v horách je základné pravidlo horolezectva. Ak sa vynechá, certifikáty o výstupe by nemali byť udeľované,“ dodal.

Nepálske úrady o rýchlom výstupe britského tímu bez aklimatizácie v čase expedície nevedeli. „Teraz, keď o tom vieme, budeme sa tejto otázke venovať a rozhodneme o ďalšom postupe,“ uviedol Narayan Regmi z tamojšieho turistického úradu.

Organizátori však tvrdia, že takýto spôsob výstupu môže mať aj pozitíva. „Krátka expedícia má nižšiu uhlíkovú stopu a menší ekologický dopad. Horolezci sú kratší čas vystavení nebezpečenstvu a môžu sa vrátiť v dobrom zdravotnom stave,“ dodal Furtenbach.

Rekord stále drží niekto iný

Hoci táto expedícia britských vojakov predstavuje rekordný výstup na Everest bez aklimatizácie v Himalájach, nie je to najrýchlejší čas výstupu na Everest, píše ČTK.

Tento rekord stále drží nepálsky šerpa Lakpa Gelu, ktorý v roku 2003 vystúpil zo základného tábora na vrchol za 10 hodín a 56 minút – to sa mu však podarilo až po aklimatizácii na hore, dodáva BBC News.

Čítajte viac z kategórie: Zo sveta