Cena zlata prvýkrát prekročila hranicu 4 000 dolárov. Kto na ňom zarába a kto najviac trpí jeho ťažbou?

  • Cena zlata opakovane láme cenové rekordy
  • Od začiatku tohto roka stúpla o 51 %
  • Ktoré faktory tlačia jeho cenu nahor
  • Odhaľ aj jeho skrytú temnú stránku
Cena zlata naďalej stúpa
Cena zlata naďalej stúpa Unsplash.com/kazuend/Scottsdale Mint
  • Cena zlata opakovane láme cenové rekordy
  • Od začiatku tohto roka stúpla o 51 %
  • Ktoré faktory tlačia jeho cenu nahor
  • Odhaľ aj jeho skrytú temnú stránku
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Cena zlata dosiahla ďalší historický míľnik, keď po prvý raz prekročila hranicu 4 000 dolárov za trojskú uncu (31,1 gramu). Tento prudký nárast predstavuje pokračovanie rastúceho záujmu o zlato ako o bezpečný prístav a aktívum, ktoré dokáže ochrániť hodnotu v čase makroekonomickej neistoty.

Od začiatku roka sa hodnota zlata zvýšila už o približne 51 %. To je výrazný rast, ktorý spôsobila kombinácia geopolitických a ekonomických faktorov, uvádza Sme. 

Cena zlata naďalej rastie

Medzi hlavné dôvody prudkého nárastu patrí očakávanie, že americká centrálna banka – Federálny rezervný systém (Fed) ešte koncom tohto mesiaca opäť zníži svoje kľúčové úrokové sadzby, čo historicky podporuje záujem investorov o drahé kovy.

Okrem toho stále je prítomná pretrvávajúca rozpočtová neistota v USA, vyvolaná pozastavením financovania federálnych inštitúcií a programov – tzv. shutdown. Práve ten vstúpil dnes do svojho ôsmeho dňa. Takýmto spôsobom ešte viac posilňuje atraktivitu zlata ako investičného aktíva. Ceny termínovaných kontraktov na zlato s dodávkou v decembri 2025 sa pohybujú na úrovni okolo 3 998,50 dolára za uncu, pričom krátkodobo dosiahli aj rekordnú úroveň 4 009 dolárov.

Investori a analytici zároveň upozorňujú, že geopolitické riziká, vrátane pokračujúcej vojny na Ukrajine, podporujú záujem o aktíva považované za bezpečné, čo prispieva k rastu cien zlata. Prognózy odborníkov naznačujú, že cena za uncu môže do konca roku 2025 dosiahnuť 4 200 USD, pričom do roku 2026 je možné prekročenie hranice 5 000 USD.

 

Faktory ovplyvňujúce cenu zlata

Cenu zlata ovplyvňuje kombinácia makroekonomických, geopolitických a finančných faktorov, ktoré dohromady určujú jeho hodnotu na globálnom trhu. Jedným z hlavných faktorov je úroková politika centrálnych bánk, najmä Federálneho rezervného systému USA. Pri nízkych úrokových sadzbách klesá atraktivita dlhopisov a hotovosti, čo zvyšuje dopyt po zlate ako bezpečnom úložisku hodnoty. Naopak, rastúce úroky znižujú jeho príťažlivosť, pretože investorom sa viac oplatí držať výnosné cenné papiere.

Kľúčovú úlohu zohrávajú aj stále prítomná zvýšená inflácia a menová politika krajiny. Pri rastúcej inflácii zlato tradične slúži ako ochrana proti znehodnoteniu meny, keďže jeho ponuka je obmedzená. Geopolitické napätie, vojny alebo obchodné konflikty, ako napríklad napätie medzi USA a Čínou, zvyšujú neistotu a podporujú dopyt po drahom kove. 

Vývoj na finančných trhoch, najmä pohyb dolára, má priamy vplyv: oslabený dolár robí zlato lacnejším pre zahraničných investorov, čo zvyšuje jeho cenu. Ďalším faktorom je fyzický dopyt po zlate v šperkárstve, priemysle či centrálnej banke, ktorá môže nakupovať zlato ako rezervu.

Nakoniec, krátkodobo ale dramaticky môžu ovplyvniť ceny aj špekulatívne a inštitucionálne nákupy cez ETF, futures a iné deriváty. Kombinácia týchto faktorov robí z trhu so zlatom veľmi dynamický a citlivý mechanizmus, v rámci ktorého sa cena neustále prispôsobuje novým ekonomickým a politickým skutočnostiam. 

Negatívny vplyv na životné prostredie

Prudký rast cien zlata však má aj temnú stránku, ktorá sa týka ekológie a ľudských životov. Napríklad v peruánskej Amazónii je nelegálna ťažba zlata spojená s masívnym používaním ortuti, ktorá slúži na oddeľovanie zlata od rudy. Tento proces kontaminuje rieky a ukladá sa v rybách, ktoré tvoria významnú súčasť potravy miestneho obyvateľstva.

Testy ukazujú, že hladiny ortuti v rybách často presahujú limity Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). To predstavuje vážne riziko pre zdravie obyvateľov. Najmä detí a žien v plodnom veku. Výskum v regióne Madre de Dios zistil, že 43 % žien má hladinu ortuti v tele nad bezpečnostnými limitmi. Zároveň takmer 80 % vzoriek vlasov obyvateľov pozdĺž prítokov Amazonky prekročilo povolenú hodnotu.

Ako funguje ťažba zlata

Ťažba zlata je proces získavania kovu z rudy, ložísk alebo povrchových sedimentov. Predstavuje komplexný priemysel so značným environmentálnym a ekonomickým vplyvom. Zlato sa môže ťažiť dvoma spôsobmi – povrchovou baňou alebo podzemnou ťažbou. Každá metóda má odlišné náklady a riziká.

V mnohých krajinách, ako sú Peru, Brazília či Južná Afrika, je ťažba zlata významným zdrojom príjmov a pracovných miest. Často však vedie aj k ekologickým problémom. Používanie chemikálií, ako sú ortuť či kyanid, ktoré sa využívajú na oddeľovanie zlata od rudy, môže kontaminovať vodné zdroje, pôdu a lokálnu faunu. V dôsledku toho sa zlato často hromadí v rybách a ľuďoch, čo spôsobuje neurologické a vývojové poškodenia živých organizmov.

Moderné prístupy a regulácie sa snažia minimalizovať tieto riziká prostredníctvom recyklácie, sledovateľnosti a udržateľnej ťažby. Napriek tomu rast globálnych cien zlata podporuje expanziu ťažobného priemyslu, čo zvyšuje tlak na prírodné zdroje a vyžaduje zodpovedný prístup zo strany krajín aj kupujúcich.

Katolícky biskup Miguel Ángel Cadenas zo Španielska, ktorý pôsobí v amazonskej oblasti viac než tri desaťročia, vyzýva krajiny, do ktorých smeruje zlato, aby zvýšili kontrolu nad pôvodom zlata a zodpovedne regulovali jeho sledovateľnosť. Analytici tvrdia, že slabé systémy sledovateľnosti umožňujú nelegálne vyťaženému zlatu dostať sa na globálne trhy a následne byť využité v šperkoch, elektronike či finančných rezervách štátov.

 

Problém sa dotýka aj medzinárodného trhu, pretože zlato znečistené ortuťou sa často čistí a uvádza na trh bez informovania konečného spotrebiteľa o jeho pôvode a spôsobe, akým bolo vyťažené. Biskup Cadenas zdôrazňuje, že štát by mal poskytnúť obyvateľom správne informácie o rizikách a zabezpečiť alternatívy v potrave, čo však zatiaľ v praxi takmer neexistuje. 

Celkový obraz

Zlato sa stáva cenovo rekordným aktívom, ktoré priťahuje investičný kapitál v časoch globálnej neistoty. Jeho ťažba a distribúcia prinášajú environmentálne a zdravotné problémy, ktoré vyžadujú koordinovanú medzinárodnú kontrolu. Prudký nárast cien zlata je tak spojený nielen s finančným, ale aj s ekologickým a sociálnym dopadom, pričom rastúce geopolitické napätie a ekonomická neistota len zvyšujú tlak na bezpečné a etické získavanie tohto drahého kovu.

 

Rekordná cena zlata nad úrovňou 4 000 dolárov za uncu signalizuje silný apetít investorov a obavy z neistoty. Zatiaľ čo environmentálne výzvy, najmä kontaminácia ortuťou v amazonskej oblasti, upozorňujú na potrebu zodpovedného prístupu. Tento prístup musí spočívať v regulácii celého dodávateľského reťazca. Na to však musia zatlačiť aj spotrebitelia. Ak nebude záujem z tejto strany, vždy budú fungovať spoločnosti, ktoré nedodržiavajú pravidlá. Na cene zlata sa to veľmi negatívne prejaví v budúcnosti. 

Žilinka: Pokuta pre prezidenta Pellegriniho od ministerstva vnútra je nezákonná

Slovo analytikov a environmentálnych aktivistov znie jednoznačne. Prudký rast ceny zlata musí byť spojený so zvýšenou transparentnosťou a medzinárodnou spoluprácou, aby sa eliminovali škodlivé dôsledky pre ľudí a ekosystémy. Práve tie sú často obeťami neregulovanej ťažby. Navyše, v konečnom dôsledku z cien zlata profitujú najmenej, respektíve vôbec. 

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika

Zdroje: Sme, Sme

Viac k téme: , , ,

Ekonomika

Najnovšie videá

PREMIUM

Aktuálne čítajú


Ekonomika

Teraz najčítanejšie

PREMIUM

Aktuálne čítajú

Trendové videá