Ceny bytov lámu rekordy, ale rast sa spomaľuje. Čo bude ďalej, môžeme len hádať

Realitný trh pribrzdil. Ceny nehnuteľností dosiahli historické maximum. Byty zdraželi, ceny domov stagnujú. Regióny zaznamenali rozdielny vývoj cien.

Realitný trh postupne spomaľuje

Realitný trh v treťom štvrťroku tohto roka zaznamenal isté spomalenie. Zatiaľ čo predchádzajúce obdobia boli poznamenané výrazným rastom cien, leto ukázalo znaky mierneho ochladenia – hoci len v krátkodobom horizonte. Ponukové ceny nehnuteľností určených na bývanie vzrástli medzikvartálne iba o 1,3 %, čo je zatiaľ najslabší štvrťročný nárast v tomto roku.

Prihlás sa na odber notifikácií a najnovšie info dostaneš medzi prvými.

Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Startitup, odkaz sa otvorí v novom okne

V medziročnom porovnaní však ceny bývania stále rastú rýchlym tempom – až o 11,7 %, uvádza analýza Národnej banky Slovenska. 

Realitný trh spomaľuje

Priemerná cena bývania sa vyšplhala na 2 814 eur za m², čím dosiahla historické maximum. K rastu cien prispel najmä segment bytov, zatiaľ čo ceny rodinných domov zaznamenali stagnáciu a v niektorých regiónoch dokonca pokles. V lete došlo aj k očakávanému útlmu počtu inzerátov – ponuka klesla o 8,7 %, čo však korešponduje s každoročným sezónnym vývojom.

Na vývoj cien mali rozhodujúci vplyv aj v uplynulom období byty. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom ich cena vzrástla o 2 %, čo v absolútnom vyjadrení znamená priemerný nárast o 64 eur/m². Priemerná cena bytu dosiahla 3 177 eur/m², čo predstavuje medziročné zdraženie o 12,8 %. Najvýraznejší nárast zaznamenali 1-izbové a 5-izbové byty.

Ceny domov sa v treťom kvartáli prakticky nezmenili – priemerná cena sa udržala na úrovni 2 101 eur/m², čo je síce o 8,6 % viac ako pred rokom, no v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom išlo o stagnáciu. Vývoj v jednotlivých regiónoch bol veľmi rôznorodý, pretože realitný trh nie je na Slovensku jednoliaty. 

Porastú podľa teba ešte ceny nehnuteľností v tomto roku?

Z pohľadu regiónov bol cenový rast zaznamenaný najmä v západnej časti Slovenska. Najvyššie štvrťročné zdraženie evidujeme v:

  • Trenčianskom kraji o +3,2 %
  • Bratislavskom kraji o +2,2 %
  • Nitrianskom kraji o +1,3 %

Naopak, Košický kraj zaznamenal najvýraznejší prepad cien až o -3,9 %. Zlacňovali najmä rodinné domy mimo krajského mesta Košice. Mierny pokles bol aj v Banskobystrickom kraji o -0,4 %, kde sa situácia menila v závislosti od okresu – ceny ťahali nahor domy v Banskej Bystrici a byty v Detve, zatiaľ čo vo Zvolene a Brezne zaznamenali pokles.

Ceny nehnuteľností pokračovali v raste a dosiahli historické maximá

Vývoj realitného trhu v treťom štvrťroku 2025 komentovala aj ekonomická analytička Eva Sadovská, ktorá upozorňuje na pretrvávajúci rast cien napriek miernemu spomaleniu v porovnaní s predchádzajúcimi kvartálmi. „Ceny bytov a domov v treťom štvrťroku 2025 medziročne vzrástli o 11,7 %. Jeden štvorcový meter sa vyšplhal v priemere na 2 814 eur. Ceny nehnuteľností tak pokračovali v raste a dosiahli svoje historické maximá,“ uvádza Sadovská.

Najdrahšie bývanie dlhodobo ponúkajú Bratislavský (3 628 €/m²) a Košický kraj (2 411 €/m²). Za hranicou dvoch tisícok sú aj Prešovský (2 179 €/m²) a Žilinský kraj (2 046 €/m²). Na opačnom konci rebríčka sa nachádza Nitriansky kraj s cenou 1 522 €/m². Trend zvyšovania cien nie je charakteristický len pre Slovensko. Stretávajú sa s ním aj susedné krajiny. 

 

Prečo ceny stále rastú?

Podľa Sadovskej je za pokračujúcim zdražovaním kombinácia viacerých faktorov:

  • Pretrvávajúci dopyt prevyšuje ponuku.
  • Pokles úrokových sadzieb od druhej polovice 2024 opätovne naštartoval dopyt po hypotékach.
  • Rast reálnych miezd a nízka nezamestnanosť zvyšujú kúpyschopnosť domácností.
  • Očakávania ďalšieho rastu cien motivujú domácnosti k rýchlejšiemu rozhodovaniu.
  • Slabá výstavba nových bytov – v roku 2025 dosiahla niekoľkoročné minimá.

Analytička zároveň dodáva, že ceny sú veľmi citlivé na región a lokalitu. „Dôležitú rolu pri vývoji cien zohráva aj samotný región, resp. lokalita,“ zdôrazňuje.  

Tretina mladých chce bývať do 5 rokov

Zaujímavé je tiež, ako rýchlo si chcú mladí ľudia získať svoje prvé bývanie. Z prieskumu spoločnosti Ipsos vyplýva, že záujem o kúpu nehnuteľnosti v najbližších 5 rokoch stále pretrváva:

  • Približne 22,6 % Slovákov plánuje kúpu nového bývania.
  • Viac plánujú muži (24,8 %) ako ženy (20,7 %).
  • Najväčší záujem je u mladých do 34 rokov – až polovica z nich má plány kúpiť si byt alebo dom.
  • Najviac záujemcov pochádza z Bratislavského (39,5 %), Banskobystrického (25,9 %) a Trenčianskeho kraja (22 %).
  • Rozhodujúcimi faktormi sú cena (47,4 %), lokalita (33,3 %), ale aj energetická náročnosť, dostupnosť služieb či úspory domácností.

Tento trend naznačuje, že ani vyššie ceny neodrádzajú ľudí od plánov do budúcnosti. Skôr naopak – očakávanie ďalšieho zdražovania nehnuteľností určených na bývanie ich tlačí k rýchlejšiemu rozhodovaniu.

Realitný trh: Udrží svoj rast, alebo príde korekcia?

Realitný trh sa zatiaľ opiera o silný dopyt a priaznivé ekonomické podmienky. Nižšie úroky a rastúce platy dávajú kupujúcim priestor na financovanie. Napriek tomu niektoré signály naznačujú, že v nasledujúcich štvrťrokoch by mohlo dôjsť k miernemu ochladeniu.

Objem inzerátov klesá, výstavba stagnuje, ceny domov už v niektorých regiónoch začínajú klesať. V prípade zhoršenia ekonomickej situácie – napríklad v dôsledku rastúcich cien energií, geopolitickej neistoty alebo sprísnenia hypoték – by mohlo dôjsť k dočasnému poklesu cien.

Zatiaľ však nič nenasvedčuje tomu, že by malo dôjsť k masívnemu prepadu. Sadovská naďalej vidí základnú rovnováhu v ponuke a dopyte, hoci upozorňuje na rozdiely medzi regiónmi a typmi nehnuteľností.

Ako ľudia reagujú na rastúce ceny nehnuteľností? 

Na zvyšujúce sa ceny nehnuteľností ľudia reagujú rôzne – mnohí sa snažia kúpu urýchliť zo strachu, že o pár mesiacov budú byty ešte drahšie. To vedie k rýchlejšiemu rozhodovaniu, znižovaniu nárokov na budúce bývanie či presunu do lacnejších lokalít mimo väčších miest. Rovnako rastie záujem o nájomné bývanie, najmä medzi mladými, ktorí si ešte nevytvorili dostatočné úspory, alebo nedosiahnu na hypotéku. Časť ľudí hľadá alternatívy – od spoločných hypoték s rodinou až po modulárne domy či coliving. Naopak, niektorí odkladajú kúpu s nádejou, že ceny klesnú, čo sa však nemusí naplniť.

Zároveň rastie dopyt po nehnuteľnostiach ako investičnom aktíve – najmä medzi ľuďmi s voľným kapitálom, ktorí chcú ochrániť peniaze pred infláciou. Tento trend ešte viac podporuje nedostatok novej výstavby a očakávaný rast cien. Rýchlo rastúce ceny však vyvolávajú aj frustráciu, najmä medzi mladými a rodinami s priemerným príjmom, ktorí čoraz častejšie vnímajú vlastné bývanie ako nedosiahnuteľný cieľ. Výsledkom je aj rastúci spoločenský tlak na vládu a samosprávy, aby podporili dostupné bývanie a aktívne zasiahli do trhu.

Alternatívne investície

Investovanie do nehnuteľností zostáva atraktívne, najmä v čase, keď iné aktíva kolíšu. Pre tých, ktorí nechcú vlastniť byt a starať sa o nájomníkov, sú k dispozícii alternatívy:

  • Realitné fondy – jednoduché a diverzifikované investovanie.
  • Investície do rezidenčného developmentu – podpora výstavby nových projektov so ziskovým potenciálom.

„Kúpa investičného bytu nie je jediná možnosť. S kvalitnými projektmi sa dá investovať aj bez starostí spojených s prenájmom,“ uzatvára Sadovská.

 

Realitný trh v treťom štvrťroku 2025 spomalil, no neoslabol. Dopyt zostáva silný, ceny rastú najmä v západných regiónoch Slovenska, a hoci domy začínajú v niektorých oblastiach lacnieť, neznamená to celkový pokles trhu. Slovenský realitný trh vstupuje do záverečného štvrťroka vo fáze mierneho vychladnutia, no s vyhliadkou na stabilný vývoj v roku 2026.

Čítaj viac: Ekonomika
Zdroje: NBS, RTVS

Viac z: Ekonomika

Najnovšie videá

Viac z: Ekonomika

Trendové videá