CEO c2i Patrick Hessel: Našou víziou je vybudovať svetového giganta v kompozitnom priemysle

  • Za jedenásť rokov vybudoval jednu z najrýchlejšie rastúcich spoločností nielen na Slovensku, ale aj vo svete kompozitných materiálov. Najkvalitnejšie karbónové komponenty dodáva pre Porsche, BMW, Bentley či ako Tier 2 pre Airbus. Patrick Hessel z c2i je odhodlaný posunúť firmu na ďalší level a nebojí sa žiadnej podnikateľskej výzvy.
collage
  • Za jedenásť rokov vybudoval jednu z najrýchlejšie rastúcich spoločností nielen na Slovensku, ale aj vo svete kompozitných materiálov. Najkvalitnejšie karbónové komponenty dodáva pre Porsche, BMW, Bentley či ako Tier 2 pre Airbus. Patrick Hessel z c2i je odhodlaný posunúť firmu na ďalší level a nebojí sa žiadnej podnikateľskej výzvy.

Ahoj, Patrick, na čom najnovšie pracujete v c2i?

Najnovší projekt máme v rámci leteckého priemyslu pre Etihad – novú kabínu do biznis triedy. Bežne robíme projekty pre BMW, Porsche či Bentley, to sú pre nás už „štandardné“ veci. Vstup na nové trhy však momentálne neplánujeme. Snažíme sa sústrediť na naše dva hlavné segmenty, a to automobilový a letecký priemysel. Pozornosť venujeme pre nás už tradičným zákazníkom, ktorých dopyt stále stúpa. Naša pozícia u existujúcich zákazníkov je logicky rádovo lepšia ako u nových. U tých tradičných máme pozitívne referencie, dobrú reputáciu a lepšiu finančnú pozíciu. Je to asi prirodzený vývoj spoločnosti, keď už nemusíte robiť všetko, čo príde, len preto, že nie ste schopní špecializovať sa.

Firmu si založil ako 23-ročný chalan, takže si si prešiel všetkými úskaliami začínajúcich podnikateľov už v ranom veku. Čo všetko ste museli ako začínajúca firma spraviť, aby do vás veľkí hráči vložili dôveru?

Museli sme splniť svoje sľuby, ktoré sú pomerne jednoduché – že to dodáme načas, v správnej kvalite, a že nebudeme počas dodávky zvyšovať cenu. Pamätám si napríklad na prvú zákazku od Bentley. Išiel som vtedy za vedúcim vývoja kompozitných dielcov, dve hodiny sme sedeli, ukázal mi fabriku, no a potom považoval míting za skončený. Povedal som mu: “Moment, ešte stále sme sa nebavili o projekte. Neodídem, kým mi nezadáte konkrétny problém, ktorý treba vyriešiť .” Zamyslel sa a za chvíľu prišiel s projektom, na ktorý už síce mal dodávateľa, no ten produkt dodával v nedobrej kvalite. My sme zákazníkovi predložili technický koncept, ako to urobiť efektívnejšie a jemu sa to pozdávalo. Keďže sa táto spolupráca dobre rozbehla, ďalšia zákazka už bola jednoduchšia – mali sme už ich dôveru. Podobne to bolo aj s Porsche. Kúzlo bolo v tom, že sme boli schopní robiť aj komplikované veci, do ktorých sa iní nepustili.

Bolo tvoje rozhodnutie začať podnikať na Slovensku podmienené súkromnými dôvodmi alebo to bolo čisto strategické rozhodnutie?

Bolo to z skôr z osobných dôvodov, lebo mama je Slovenka a rodičia tu žili a žijú dodnes. Vlastnili priemyselný areál v Dunajskej Strede, čo tiež veľa vecí uľahčilo. Keď som videl areál s kapacitou 1000 ľudí, aký je veľký a prázdny, hneď som mal víziu, že jedného dňa by bolo skvelé ho naplno využiť. Spočiatku som bol veľký optimista, no keď som tam po dvoch – troch rokoch mal stále iba 20 ľudí, začal som postupne vidieť veci reálnejšie. Teraz máme viac ako 400 zamestnancov a stále má existujúca hala voľnú kapacitu pre ďalších 200 ľudí a vedľajšia prázdna hala, ktorú chceme rekonštruovať, pre ďalších pár stoviek zamestnancov.

img_4586

Foto: c2i.com

Keď sme už pri tvojich zamestnancov, koľkí z nich sú Slováci a koľkí sú zo zahraničia? Vidíš u nich rozdiely v kvalifikácii?

Máme zopár zahraničných ľudí v strednom a vyššom manažmente. Hlavný rozdiel je v tom, že keď máme ľudí zo zahraničia, vždy sú to špecialisti. V našej brandži na Slovensku špecialisti nie sú, lebo v tomto segmente chýba história. Preto musíme pre niektoré špeciálne oblasti zobrať ľudí zo zahraničia so skúsenosťami v danom odbore. Myslím si, že to je model, ktorý funguje všade na svete, keď sa robí niečo veľmi špecifické a firma chce rýchlejšie rásť. Vtedy nie je veľký priestor na zaúčanie ľudí a aj tých musia školiť špecialisti.

Podnikať si začal ako čerstvý absolvent, preto asi vieš, aké ťažké je pracovať hneď po škole. Vo firme ponúkate príležitosť aj pre študentov a absolventov, či už prostredníctvom absolventských programov alebo stáží. Akú skúsenosť máš s mladými zo slovenských vysokých škôl?

Čo sa týka stáží, mali sme viac mladých ľudí zo zahraničia, no aj zopár Slovákov. Tieto aktivity osobne veľmi podporujem a myslím si, že je dôležité, aby mladé talenty mali kontakt so skutočnou prácou ešte predtým, než ukončia vysokú školu. Na jednej strane sa veľa naučia, vidia čo konkrétne robíme a keď sa im to zapáči, môžu sa na danú vec viac zamerať v rámci štúdia. Z reakcií našich stážistov viem, že u nás sa toho dá naučiť skutočne veľa, pre technicky mysliaceho človeka z oblasti strojárstva je to naozajstný raj. Rozbiehame tiež program rotácie mladých zamestnancov, kde si človek počas dvoch rokov prejde viacerými pozíciami, odskúša si, ktorá práca mu najviac sedí. Toto na Slovensku zatiaľ nie je úplne bežné. Keď sú ľudia motivovaní a vedia sa rýchlo učiť, je to pre nás i pre nich najlepšia kombinácia.

V budúcnosti sa predpokladá čoraz väčší dopyt po karbónových komponentoch. Kedy podľa teba môže prísť revolúcia, keď sa tento materiál bude používať aj v dostupnejších triedach áut, nielen v super športoch a luxusných značkách?

Podľa mňa už teraz vidieť tento trend u sériových áut, ako napríklad BMW rad 7, AUDI A8 alebo S trieda Mercedesu. Bavíme sa však o tých najviac prémiových automobilkách. Je jasné, že časom sa karbón bude tlačiť aj do stredných tried, čo však môže trvať ešte nejakú dobu. Rádovo to odhadujem na 10, možno aj 15 rokov, kým bude dostupnejší.

Od čoho to závisí?

Hlavne od výrobnej ceny. Tá nie je momentálne veľmi konkurencieschopná, napríklad voči hliníku. V superšportoch cena nie je až tak podstatná, ale ušetrenie 30% váhy má obrovskú hodnotu. Platí sa aj desiatky tisíc eur za to, že auto má o desatinu rýchlejšiu akceleráciu z nuly na 100 km/hod. U bežných áut je všetko skôr o ich cene ako o rýchlosti. Väčší potenciál vidím v elektromobiloch, ktoré majú ťažkú batériu a je potrebné túto nadbytočnú hmotnosť niekde kompenzovať.

Na Slovensku aktuálne máme projekty ako Aeromobil či Hyperloop, pre ktorý dokonca dodávate materiál. Aký potenciál vidíš v týchto technológiách?

Hyperloop má ako koncept enormný potenciál, ak však bude fungovať. Technicky to nie je nemožné a benefit z cestovania po zemi rýchlosťou tisíc kilometrov za hodinu je podľa mňa obrovský. Projekt nákladovo tiež nie je extrémne náročný, hlavné nevyriešené otázky sú predovšetkým ohľadom bezpečnosti. Čo sa týka Aeromobilu, teším sa, že na Slovensku sa realizuje takýto odvážny projekt. Je skvelé, že slovenská firma je schopná zobrať skúsených konštruktérov a vývojárov z celého sveta a vytvoriť profesionálny tím. Reálny potenciál projektu je veľký. Som veľmi zvedavý, ako sa to bude ďalej vyvíjať a samozrejme držím palce.

Na začiatku rozhovoru si spomínal, že ste robili veci inak ako ostatní. Aké najväčšie inovácie ste teda priniesli do vývoja karbónových komponentov?

Je veľa konkrétnych príkladov, kde komponenty robíme rádovo lepším spôsobom ako konkurencia. Napríklad zložité dielce, ktoré iní zliepajú z mnohých kusov, vieme vyrábať len z jedného kusa. Extra prevratné veci v oblasti vývoja nových technológií však zatiaľ nemáme. Skôr je našou prednosťou, že používame vysoký štandard výroby, ktorý je napríklad typický v F1 alebo civilnom letectve. Pracujeme však na tom, aby sme vyvinuli technológie, ktoré budú fungovať principiálne inak, smerom k väčšej miere automatizácie a redukcii nákladov na výrobu. Budúci rok chceme preto vytvoriť veľké vývojové centrum, kde budeme hľadať odborníkov zo zahraničia so skúsenosťami s kompozitnou technológiou, ale aj odborníkov zo Slovenska, ktorí majú skúsenosti všeobecne s automatizáciou, robotikou a konštrukciou. Veľmi sa na to tešíme.

img_4965

Foto: c2i.com

V jednom rozhovore si spomínal ambíciu preraziť aj v raketovom priemysle. Ako to v tomto smere vyzerá?

V minulosti sme mali zopár dopytov z European Space Agency (ESA) a profesionálneho raketového priemyslu, ale zhodnotili sme, že množstvá sú príliš malé a začiatok dodávky je aj o tri až sedem rokov od objednávky. V tomto momente to nie je pre nás dostatočne dynamické odvetvie. So vstupom na nový trh je spojené množstvo investícií – nielen finančných, ale aj v oblasti ľudských zdrojov. ESA mala napríklad požiadavku, že keď im chceme dielce dodávať, musia na projekte pracovať ľudia s konkrétnymi skúsenosťami s vesmírnym priemyslom. Túto požiadavku nebolo úplne možné splniť, preto chceme radšej našu energiu smerovať tam, kde sme dobrí.

Minulý rok si sa stal víťazom súťaže EY Podnikateľ roka 2015. Ako to ovplyvnilo tvoje podnikanie?

Povedomie o firme c2i sa tento rok určite zvýšilo a do určitej miery to koreluje aj s touto súťažou. Vďaka nej som mal napríklad článok vo Financial Times, čo sa vraj slovenským podnikateľom často nestáva. Aj v našom kompozitnom priemysle išiel náš „brand awareness“ určite hore. Podnikateľ roka je súťaž, ktorá je naozaj globálna, existuje desiatky rokov a takmer každý človek z biznis prostredia ju pozná a uznáva. V zahraničí vo veľkých krajinách je to skutočná prestíž ju vyhrať, pretože tam podnikateľ roka musí byť naozaj úspešný. Na Slovensku sú firmy logicky menšie. Aj na svetovom finále v Monaku boli finalisti, kde každý z nich mal obrat vyše miliardy, čo je už trocha iná dimenzia. Takmer všetci však mali vek nad 50 alebo 60 rokov. Vo vyspelejších krajinách budujú ľudia jednu firmu aj 40 rokov a takto časom vybudujú gigantickú spoločnosť. Víťazstvo je určite aj uznaním pre ľudí vo firme, pretože aj keď som bol ocenený ja, je to výsledok práce celého tímu. Ja som im mohol dať len víziu a ukázať smer. Je to dôkaz toho, že práca našich ľudí dáva zmysel.

Cieľom súťaže je tiež prostredníctvom úspešných lídrov inšpirovať ďalších, povedzme aj začínajúcich podnikateľov. Spomínaš si, kto na začiatku tvojho podnikania inšpiroval teba?

Nemal som žiadnu konkrétnu inšpiráciu v nejakej osobe či firme, skôr naopak. Všade, kde som pracoval, som videl to, čo nefungovalo. Takže ma to skôr inšpirovalo k nápadom, ako robiť veci trochu inak. Čítal som však množstvo kníh o manažmente a biznise, o úspešných podnikateľoch, a každý ma niečím pozitívne inšpiroval. Mal som taký vnútorný plameň, že chcem biznis skutočne robiť a nie len o ňom čítať.

Prečo si sa vlastne rozhodol pre toto špecializované odvetvie? Lákal ťa automobilový priemysel alebo konkrétne tento materiál?

Študoval som strojárinu a tam ma tento materiál vždy fascinoval. Napríklad taký bicyklový rám z karbónu, ktorý bol extrémne ľahký, vážil napríklad iba kilo a ešte mal aj špeciálny dizajn rámu. Fascinovalo ma, že je možné niečo také vyrobiť a že vôbec taký ľahký materiál existuje. Povedal som si, že prečo nerobiť s týmto moderným a vlastne najlepším materiálom, aký momentálne existuje. Navyše bol vývoj karbónu relatívne v počiatkoch a na trhu ešte neboli žiadni „giganti“, preto bolo jednoduchšie naň vstúpiť.

startitup_interview-2-1024x678

Foto: podnikatelroka.sk

Čo bola prvá vec, ktorú ste z karbónu vyrobili?

Asi niečo pre motošport a tuningové firmy, myslím že blatníky. V karbóne som videl univerzálny materiál, ktorý je vhodný na výrobu akýchkoľvek produktov od áut, lietadiel, vlakov, až po rôzne dizajnové výrobky. Na začiatku sme vyrábali pretekárske lode pre Formulu 4, ktoré idú po vode rýchlosťou aj cez 100 km/hod. Robili sme tiež špecialitky, ako gitary alebo súčasti prístrojov na nočné videnie pre armádu, kde stál jeden kus vyše 100.000 eur.

Hovoríš, že tento materiál nemá vo využití žiadne limity. Kam siaha tvoja najodvážnejšia vízia v jeho použití?

Napríklad som dostal karbónovú kravatu, čo je úplne mega vec. Nosím ju skoro stále. Neviem, možno by som rád vyrobil pretekársku plachetnicu pre America’s Cup. Samozrejme nie priamo v našej firme, tá sa musí sústrediť na zákaznícky biznis.

Vidíš podobný potenciál aj v nejakom inom materiále?

Takýto potenciál určite nie. Do istej miery bude v automobilovom priemysle rásť hliník na úkor železa. Rovnako, ako je momentálne karbón najväčším štandardom v leteckom priemysle, tak možno o 20 rokov bude karbón prevažovať v tom automobilovom, ale vždy tam budú limity. V lietadle sa ušetrenie jedného kg váhy zaplatí stovkami eur a v sériovom aute je to iba zopár eur.

Aká je filozofia tvojej firmy? Čím vás odlišuje od konkurencie?

Náš ročný rast v rámci nášho odvetvia je unikátny. Za posledných päť rokov sme priemerne medziročne rástli o viac než 60%. Hlavným dôvodom tohto dynamického rastu je, že sme hľadali na mnohých miestach, kde vieme našu technológiu aplikovať. Ďalším dôvodom je to, čo plynie už z nášho názvu c2i (c, dvakrát i) – teda Composites Innovations International. Mali sme ambíciu fungovať medzinárodne, a to sa nám podarilo. Takmer všetci konkurenti totiž pôsobia na národnom trhu – nemeckí pôsobia hlavne v Nemecku, anglickí v Anglicku. My pôsobíme na týchto dvoch trhoch, ale veľa exportujeme aj do USA či Írska. Našou filozofiou je zaoberať sa tiež technológiami budúcnosti. Len teraz sa všetko začína seriózne vyvíjať a sú tu obrovské možnosti inovovať.

dsc_0059

Foto: c2i.com

Spomenul si tiež, že na začiatku neboli v odvetví žiadni giganti. Ako vnímate konkurenciu dnes?

Dnes už máme takú veľkosť, že v rámci nášho odvetvia je na svete možno len päť – šesť takýchto firiem. Skutočný gigant tu ešte stále nie je, ale ideme ho vybudovať tu na Slovensku (smiech). Pre mňa je teraz otázka, akým smerom ísť ďalej, pretože dá sa rásť organicky tak, že sa zisky reinvestujú späť do firmy, alebo do nej investovať externý kapitál. Zvažujem ísť tou druhou cestou, pretože biznis je vždy bojom proti času a keď chcete byť lídrom, znamená to, že musíte byť rýchlejší ako ostatní. A finančné investície tento rast urýchľujú. Je vždy otázne, či mať radšej 100% podielu vo firme, ale riskovať, že vás iní v pozícii lídra predbehnú.

Keby teraz za tebou prišiel začínajúci podnikateľ a pýtal si múdru radu ako uspieť, čo by si mu povedal?

Odporúčal by som mu veľa čítať o úspechoch, ale aj o iných startupoch, aby bol motivovaný, pretože motivácia je podľa mňa veľmi dôležitá. Potom by som mu odporúčal mať okolo seba ľudí, ktorí už robia biznis, aby sa mal o tom s kým porozprávať. Ďalej nech zváži, aká je optimálna rovnováha v rámci získavania externých zdrojov, pretože sú na to rôzne pohľady. Keď sa zdroje získajú veľmi rýchlo a za nízku hodnotu, investor získa veľmi lacno veľký podiel v spoločnosti. Alternatívou je pracovať na tom dlhšie sám, veľa na tom “makať”, aby projekt nabral väčšiu hodnotu. Všeobecne by som odporúčal, nech do toho človek ide len vtedy, keď má dobrú výdrž, silnú vytrvalosť. Nech je pripravený obetovať pre to skoro všetko. Je tam tiež riziko, že keď má človek rodinu a harmonicky nastavený život, a zrazu začne rozbiehať startup, môže to byť pre neho dosť značné narušenie osobného komfortu. Keď som začal podnikať, mal som 23, nemal som rodinu ani peniaze. Bol som však ochotný robiť veľké kompromisy…

Stíhaš vôbec okrem biznisu aj nejaké záľuby?

Všeobecne sa snažím nepracovať cez víkendy. Takisto mám zásadu, že treba byť všestranný a otvorený vnímaniu aj iných vecí okrem svojej práce. Nemám jedného konkrétneho koníčka, no toto leto som si najviac užíval Jetsurf. Mal som ho vždy v kufri auta a na ceste do Bratislavy, konkrétne v Hamuliakove, som si občas zajazdil. Je to zábava a poriadny adrenalín surfovať takto na Dunaji. Okrem toho jazdím rád na špeciálnom offroadovom elektrobicykli a v zime lyžujem. Snažím sa tiež aspoň dvakrát za rok vycestovať niekam do Ázie či Južnej Ameriky, aby som trochu zmenil prostredie a kultúru.

img_4601

Foto: c2i.com

Zdroj titulnej fotografie: facebook.com/PatrickHessel/c2i.com

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá