Charita viní bohatých zo svetovej chudoby, situácia je však úplne iná

  • Rozdiel medzi najbohatšími aj najchudobnejšími je obrovský
  • Za svetovú chudobu nemôže len hŕstka bohatých ľudí
  • Situácia chudobných sa údajne zlepšuje
000
  • Rozdiel medzi najbohatšími aj najchudobnejšími je obrovský
  • Za svetovú chudobu nemôže len hŕstka bohatých ľudí
  • Situácia chudobných sa údajne zlepšuje

Rozdiel medzi super bohatými a zvyškom sveta sa vlani údajne zvýšil, pretože majetok úzkej skupiny ľudí opäť vzrástol, tvrdí to charitatívna organizácia Oxfam. Niektorí odborníci z ekonomickej sféry ale oponujú a podľa ich argumentov sa chudobní majú lepšie a okresávanie bohatstva najbohatších by im nejak nepomohlo. Ako to teda je?

Oxfam uvádza, že až 82 percent peňazí vygenerovaných v roku 2017 išlo na účty najbohatšieho jedného percenta svetovej populácie, zatiaľ čo najchudobnejšia polovica sveta si vôbec nepolepšila. Tento pomer je podľa charity dôkazom zlyhávajúceho finančného systému a na vine majú byť daňové úniky, vplyv firiem na politiku, eróziu práv pracovníkov a zníženie nákladov na zväčšujúce sa rozdiely.

Oxfam vypracovával podobné správy aj posledných päť rokov. Avšak zistiť presné údaje je v podstate nemožné, pretože bohatí zväčša neradi prezrádzajú koľko majú. Podľa dostupných údajov, Oxfam v roku 2017 vypočítal, že najbohatších jedincov na svete je 8 a majú toľko bohatstva ako najchudobnejšia polovica sveta.

Tento rok získané údaje ukázali, že najbohatšiu elitu tvorilo v tom čase 61 ľudí, čo malo v súčasnosti klesnúť na 42. Charita tým chcela povedať, že nerovnosť medzi najbohatšími a najchudobnejšími stále vzrastá a aj napriek istým nepresnostiam je tento stav neúnosný. Rozdiely v hodnotách sú ale veľké a pravdepodobne stále nie presné. Pravdou je, že ľudia s najväčším majetkom tvoria veľmi úzku menšinu. Ich bohatstvo pramení najmä z dedičstva, monopolov a rodinkárstva, teda ostáva „uväznené“ v určitej ohraničenej skupine.

Správa Oxfamu sa zhoduje s tým, čo odznelo v úvode Svetového ekonomického fóra v švajčiarskom lyžiarskom stredisku Davos. Každoročne hostí mnohých popredných svetových politických a obchodných lídrov. Generálny riaditeľ spoločnosti Oxfam Mark Goldring tvrdí, že napriek veľkému záujmu, rozhovory o boji proti nerovnosti vždy stroskotajú.

Charita nalieha na prehodnotenie podnikateľských modelov, s argumentom, že ​​ich zameranie na maximalizáciu návratnosti akcionárov stojí nad širším sociálnym dosahom a to je nesprávne.

Vyše 72 percent opýtaných z desiatich krajín chcú, aby ich vlády „urýchlene riešili rozdiel v príjmoch medzi bohatými a chudobnými“. Napríklad vo Veľkej Británii a Francúzsku vlastnia najbohatší 23 percent všetkého majetku, v Rusku až 70 percent, v USA 37 percent.

S chudobou to nie je také jednoznačné

Analýza Anthonyho Reubena z BBC Reality Check hovorí o tom, že je naozaj ťažké zistiť, koľko bohatstva majú super bohatí a veľmi chudobní. Super bohatí nemajú tendenciu zverejňovať všetok svoj majetok a mnohé z najchudobnejších krajín sveta udržujú slabú štatistiku.

Ruben poukazuje na to, že ľudia na zozname s najmenším majetkom nie sú nevyhnutne chudobní – môžu to byť vysoko kvalifikovaní odborníci s veľkým objemom študentských dlhov, ktoré po zamestnaní sa hravo splatia alebo ľudí s vysokými príjmami, ale s obrovskými hypotékami.

Mark James Littlewood z Inštitútu pre hospodárske záležitosti povedal, že Oxfam sa stáva „posadnutý skôr bohatými ako chudobnými“. Podľa neho, aj keby sa bohatým zobral majetok, nikto by ho v skutočnosti nedal chudobným. Okrem toho chudobní musia mať najmä príležitosť dôstojne pracovať, chartia nemá udržateľnú perspektívu.

„Zvýšiť dane na prerozdeľovanie peňazí by nemalo význam pre riešenie chudoby. Bohatší ľudia sú už teraz vysoko zdaňovaní – zníženie ich bohatstva nevedie k prerozdeľovaniu, nebolo by to v prospech nikoho,“ povedal Littlewood.

Podľa Sama Dumitriu, vedúceho výskumu z Inštitútu Adama Smitha, štatistika nerovnosti, ktorú prezentuje charita vždy maľuje nesprávny obraz. „V skutočnosti celosvetová nerovnosť za posledné desaťročia masívne klesla,“ uviedol.

„Keďže Čína, India a Vietnam prijali neoliberálne reformy, ktoré presadzujú vlastnícke práva, znižujú regulácie a zvyšujú hospodársku súťaž, najchudobnejší ľudia na svete dostali obrovské zvýšenie platov, čo vedie k rovnomernejšej globálnej distribúcii príjmov,“ dodal.

Odporcovia Oxfamu vyčítajú aj spôsob, akým výsledky získava. Vychádza z údajov spoločnosti Forbes a databázy Credit Suisse Global Wealth. Analýza Oxfamu berie do úvahy hodnotu aktív jednotlivcov, najmä majetku a pozemkov, mínus dlhy, aby zistil, čo vlastní. Údaje nezahŕňajú mzdy ani príjmy.

Táto metodológia je kritizovaná, pretože to neznamená, že napríklad študent s vysokými dlhmi, ale s vysokým budúcim potenciálnym príjmom sa dá považovať za chudobného.

Treba brať do úvahy aj to, že vysoký počet chudobných nejestvuje len preto, že pár boháčov si uchmatlo väčšinu majetku na svete. Chudobných pribúda najmä vysokou pôrodnosťou v chudobných krajinách. Dvaja chudobní ľudia stvoria niekedy aj 16 chudobných detí. To je veľmi významný faktor, s ktorým sa treba v prvom rade vyrovnať. Chudobu zvyšuje aj diskriminácia žien v niektorých silne náboženských krajinách, kde je im zakazované pracovať. Faktorov je viacero, boj s chudobou preto nie je iba boj proti bohatým.

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech