Čo keby tvoje ruky mali len 13 centimetrov? Odborníci prichádzajú s úplne novou teóriou o význame „ručičiek“ tyranosaura

Tyranosaura alebo Tyrannosaura Rexa pozná snáď každý – aj ten, čo iných dinosaurov nepozná. V podstate ide o jednu z hlavných postáv skoro všetkých filmov o Jurskom parku či iných filmov, kde hlavnú úlohu hrali tieto obrovské prahistorické jaštery. 

Nebezpečné vraždiace monštrum, vždy, keď sa objavilo na scéne, bolo ťažké spustiť oči z obrazovky a napätie sa vtedy dalo krájať.

No pri zameraní sa na jeho ruky – teda horné končatiny – sa z vraždiaceho monštra stáva skôr náramná zábava pre internet:

zdroj: Pinterest.com

zdroj: Pinterest.com

Keď údajne prvýkrát pred vyše 100 rokmi objavili fosíliu tohto dinosaura, nechceli veriť, že tie necelý meter dlhé končatiny patria tomuto až vyše 12 m veľkému tvorovi.

„Ak by mal takéto proporcie človek vysoký 1,8 metra, jeho ruky by mali necelých trinásť centimetrov,“ snaží sa vysvetliť tento nepomer aj vedecká reportérka denníka SME Renáta Zelná.

Horné končatiny tyranosaura (a príbuzných druhov) sa tak okamžite po jeho objavení stali záhadou a odborníkmi dodnes rozoberanou témou, na ktorú sa hľadajú odpovede. Na čo slúžili?

Prehľad známych teórií

Z rôznych teórií, na čo mohli tak malé „ruky“ slúžiť, si môžeme v skratke spomenúť aspoň zopár.

Jednou z veľmi rozšírených bola teória o pomôcke pri párení, teda že si nimi jeden obrovský dinosaurus vedel uchopiť a pridržať druhého veľkého dinosaura/partnera počas rozmnožovacieho aktu.

Ďalšou, o čosi menej známou, bola teória, že pomáhali dinosaurovi postaviť sa zo zeme po jeho páde. Kritickým protiargumentom (ktoré sa našli pri všetkých teóriách) však bolo, že tyranosaurus vážil niekoľko ton a len ťažko si niektorí vedeli predstaviť, ako ho jeho malé ručičky dvíhajú.

zdroj: Dollarshirts.com

A veľmi rozšírenou sa stala teória publikovaná len pred niekoľkými rokmi Americkou geologickou spoločnosťou, ktorá poukazovala na to, že tieto končatiny netreba podceňovať a mohli spôsobovať vážne poranenia pri súbojoch.

„Jeho krátke, silné predné končatiny a veľké pazúry by Tyrannosaurovi Rexovi umožnili zasadiť štyri rany dlhé meter alebo viac a hlboké niekoľko centimetrov v priebehu niekoľkých sekúnd – a mohol by to rýchlo zopakovať niekoľkokrát za sebou,“ uvádza sa v správe.

Aj táto teória si, samozrejme, okamžite našla kritikov, ktorí poukazovali napríklad na to, že aby tento tvor niečo také nimi skutočne spôsobil, musel by sa až neprirodzene tlačiť na svoju obeť a to by mu následne dosť znemožňovalo použiť svoje smrteľnejšie zbrane (masívne čeľuste) – vysvetľoval pre National Geographic paleontológ Thomas Holtz, ktorý sa venuje práve tyranosaurom.

zdroj: Pinterest.com / DeviantArt

Nová teória, ktorá ponúka celkom iný pohľad

Nedávno sa na stránke vedeckého paleontologického časopisu Acta Palaeontologica Polonica objavila práca s úplne inou teóriou než sú tieto predošlé, ktorá rozhodne zaujala vedecký i laický svet.

V prvom rade ide o celkom iný pohľad na tému, než aké sme si doteraz spomínali.

Kým v nich sa odborníci zameriavali hlavne na to, na čo mohli malé končatiny slúžiť, spomínaná nová práca sa zameriava predovšetkým na to, čomu mohlo slúžiť/napomáhať ich postupné zmenšovanie, keďže je známe, že predchodcovia tyranosaura mali tieto končatiny dlhšie.

„Nemali by sme hľadať funkčnosť v týchto zmenšených končatinách, ale ako toto zmenšenie slúžilo na väčší účel… Predné končatiny boli náchylné na zranenie, infekciu a amputáciu, ktoré by mohli viesť k smrti,“ uvádza sa v niekoľkostranovej práci.

Práca vyvracia predchádzajúce teórie, že by „ručičky“ tyranosaura mohli oblapiť a držať partnera pri párení a taktiež to, že by mohli slúžiť ako efektívna zbraň, keďže oveľa efektívnejšiu a silnejšiu mal vo svojich čeľustiach.

zdroj: Pinterest.com

Inými slovami, poriadny úžitok z nich mať nemohol, ba boli mu dokonca skôr na obťaž, predstavovali pre neho nebezpečenstvo – napríklad pri ich amputácii a následnom vykrvácaní pri súbojoch – čo evolučne viedlo k ich zmenšovaniu. Tak to aspoň podáva najnovšia teória.

V texte je podaných ešte niekoľko argumentov a dôkazov, ktoré podporujú túto novú myšlienku, no zároveň je v závere napísané, že bude ešte potrebných „veľa objektívnych oči a rúk“ pre testovanie tejto hypotézy.

Uvidíme, či ide o definitívnu teóriu, alebo si o nejakej ďalšej napíšeme zas o niekoľko rokov.