Čo sa skrýva za „zdravými“ potravinami? Sója vytláča indiánske kmene a s avokádom obchoduje mafia

  • Pestovanie sóje ohrozuje podľa štatistík 650-tisíc Indiánov v Južnej Amerike
  • Výsadba palmového oleja pokrýva 27 miliónov hektárov pôdy na svete
  • Kvôli avokádu vyrúbu v Mexiku 700 hektárov lesa ročne
unsplash.com
  • Pestovanie sóje ohrozuje podľa štatistík 650-tisíc Indiánov v Južnej Amerike
  • Výsadba palmového oleja pokrýva 27 miliónov hektárov pôdy na svete
  • Kvôli avokádu vyrúbu v Mexiku 700 hektárov lesa ročne

Produkcia každej potraviny, aj tej najekologickejšej, zanecháva určitú nezmazateľnú enviromentálnu stopu, ktorej sa úplne predísť nedá. Čím je produkcia masovejšia, tým je stopa väčšia. Existujú však určité druhy potravín, ktoré sú škodlivejšie ako iné.

Mnohé sa paradoxne tvária zdravo, nezávadne a uprednostňuje ich aj veľa vegánov či vegetariánov. Všeobecne platí, že pri snahe znížiť negatívny dopad nášho každodenného fungovania na prostredie, by sme mali uprednostňovať lokálne výrobky pred tými, ktoré pochádzajú zo zahraničia.

Pri dovoze totiž dochádza k veľkej spotrebe paliva, keďže produkty k nám často putujú aj cez pol planéty. Najdlhšie sa k nám dovážajú potraviny ako sója, avokádo či káva. Práve tie predstavujú aj najväčšiu hrozbu pre životné prostredie. Aká je reálna cena obľúbených potravín, ktoré mnohí považujeme za zdravé či ekologické?

Sója

Veľa ľudí, hlavne tí, ktorí nekonzumujú mäso a hľadajú vhodnú alternatívu, často kupujú práve sóju a výrobky z nej. Táto surovina je známa svojím vysokým obsahom bielkovín a nízkym obsahom tukov, čo z nej robí ideálneho spoločníka do zdravej či bezmäsitej kuchyne.

Jej ekologická cena je ale vysoká. Podľa informácií organizácie World Wildlife sa dopyt po sóji zvýšil až 15-krát od roku 1950. 80 % sóje na svetovom trhu sa vyrába v USA, Brazílii a v Argentíne, Čína, naopak, najviac sóje importuje. Sójová produkcia však spôsobuje masovú deforestáciu a vytláča malých farmárov a miestne komunity od úzadia. Podľa štatistík ohrozuje 650-tisíc indiánov v Južnej Amerike a 200 ich kmeňov.

Na zrýchlenie rastu používajú farmári chemický postrek, ktorý sa ale často dostáva vo vôd. Tieto chemikálie predstavujú hlavnú príčinu znečistenia riek, jazier a vodných nádrží. Nehovoriac o tom, že kým táto strukovina príde do strednej Európy, spotrebuje sa obrovské množstvo paliva, ktoré do ovzdušia uvoľňuje CO2. Výbornou alternatívou k sóji sú napríklad hrach či fazuľa, tie sú tiež bohaté na proteíny a dostupné ich máme lokálne od slovenských výrobcov.

zdroj: unsplash.com

Palmový olej

Obľúbili si ho výrobcovia potravín, kozmetiky, chemických látok či biopalív. Takmer polovica palmového oleja, ktorý sa importuje do Európskej únie, sa využíva ako biopalivo. Kvôli tejto surovine sa pritom ničia celé biotopy a dochádza k vymieraniu živočíšnych druhov.

Medzi ohrozené živočíchy kvôli produkcii tohto oleja patria orangutany, sumatránske tigre či slony na ostrove Borneo. Výsadba na produkciu palmového oleja pokrýva 27 miliónov hektárov pôdy a je zodpovedná za množstvo konfliktov vzťahujúcich sa na vlastníctvo pôdy, najmä v Indonézii. Pre spotrebiteľov je ťažké konzumáciu palmového oleja úplne vylúčiť, keďže sa nachádza takmer vo všetkom, od mydla až po sladkosti. Jedinou cestou je si vždy pred kúpou prečítať zloženie produktu.

zdroj: unsplash.com

Avokádo

Najväčšími producentmi avokáda sú krajiny južnej a strednej Ameriky. Podobne, ako iné typy farmárstva, aj pestovanie avokáda má za následok odlesňovanie.

Podľa The Telegraph sa produkcia avokáda medzi rokmi 2000 – 2010 zvýšila až trojnásobne, čo viedlo v Mexiku k výrubu takmer 700 hektárov lesa ročne. Plantáže avokád sú často ilegálne a vlastní ich mexická mafia, ktorá vykorisťuje miestnych obyvateľov aj farmárov.

Zavlažovanie fariem tiež vedie k vážnym problémom s vodou v oblastiach, kde je jej nedostatok, a to hlavne v niektorých lokalitách Čile a Mexika. Na svete existujú aj malí farmári a výrobcovia avokád, ktorí tak radikálne nezaťažujú prostredie. Najlepšie spravíš, ak sa o pôvode potraviny, ktorú kupuješ, informuješ u distribútora.

zdroj: unsplash.com

Quinoa semienka

Ešte nedávno patrili tieto semienka medzi základný zdroj obživy v Bolívii či v Peru. Ako však uviedol The Guardian, chudobní farmári, ktorí si kedysi mohli túto suroviny dovoliť, ju už viac kupovať nemôžu. Vysoký dopyt v krajinách vyspelého západného sveta spôsobil obrovský nárast cien aj priamo v oblastiach, odkiaľ Quinoa pochádza. V hlavnom meste Peru, Lime, teraz stojí balenie semienok viac ako kuracie mäso. Masový vývoz tejto plodiny bohatej na proteín spôsobil, že sa už pomaly vytráca z jedálnička jej pôvodných konzumentov, farmárov v juhoamerických Andách.

zdroj: unsplash.com

Káva

Dodáva energiu, obsahuje antioxidanty a skvelo chutí. Pokiaľ nemáš problémy s vysokým krvným tlakom, neexistuje dôvod, prečo si kávu nevychutnať každý deň. No aj tento obľúbený nápoj má svoju skrytú cenu. Jej masová výroba môže za výrub stromov na ploche zhruba 100-tisíc hektárov.

Našťastie, existuje už aj udržateľná alternatíva kávy. Ide o kávové zrná vypestované v tieni. Podľa prieskumov sa dokázalo, že kávovník dokáže rásť aj pod 35 až 65 % tieňom. Vďaka tomu je možné ich pestovať aj medzi stromami a pri ich vysádzaní nemusí dochádzať k masívnemu odlesňovaniu. Tento proces je však výrazne zdĺhavejší, preto ho praktizujú iba niektorí farmári. O tom, či kávové zrná pochádzajú z takejto plantáže, sa dozvieš na obale väčšiny káv.

zdroj: unsplash.com

Zdroj: GoGreen, OECD, World Wild Life Organization, Rain forest rescue, The Telegraph, The Guardian, Hrnstiftung, Coffee habitat

Najnovšie video