Čo to má spo­loč­né s lás­kou?

Andrej Kras / 19. januára 2015 / Zaujímavosti

Zúčast­ni­li ste sa nespo­čet­né­ho množ­stva star­tu­po­vých kon­fe­ren­cí, poču­li kopu moti­vač­ných reč­ní­kov a stá­le zno­va a zno­va tá istá rada: Musí­te milo­vať to, čo robí­te! Ak to nemi­lu­je­te, môž­te rov­no zostať doma. Dokon­ca aj veľ­ký Ste­ve Jobs vo svo­jej zná­mej reči pred pro­mu­jú­ci­mi štu­dent­mi na Stan­for­de, v roku 2005 pove­dal: “Jedi­ný spô­sob ako robiť skve­lú prá­cu je milo­vať to, čo robí­te. Ak ste to dote­raz nenaš­li, hľa­daj­te ďalej. Neus­po­koj­te sa.”

Tak toto nebe­riem.

Samoz­rej­me, nie je nič zlé na tom, ak milu­je­te to čo robí­te — len si nemys­lím, že je to pred­po­klad na vybu­do­va­nie fir­my, ale­bo úspeš­nej kari­é­ry, samoz­rej­me to sa netý­ka toho “robiť veci poriad­ne”. Mys­lím, že je neúp­rim­né, ak sku­toč­ne úspeš­ní ľudia kla­dú taký dôraz na lás­ku, tak isto neúp­rim­né ako keď boha­tí vra­via, že na penia­zoch nezá­le­ží. Ľudia si radi ide­a­li­zu­jú svo­je vlast­né moti­vá­cie a prí­be­hy. Cenia si to, na čom im zále­ží teraz, ale zabú­da­jú na to, na čom im zále­ža­lo, keď začí­na­li. Je to ľud­ská pri­ro­dze­nosť, tak­že sa to ľah­ko sta­ne samo od seba.

Ja to vidím tak, že veľa skve­lých biz­ni­sov a dôle­ži­tých ino­vá­cii sa v sku­toč­nos­ti rodí z frus­trá­cie, či dokon­ca nená­vis­ti. Tra­vis Kala­nick a Gar­rett Camp, zakla­da­te­lia Ube­ru, nespus­ti­li svo­ju služ­bu na pre­to, že by milo­va­li logis­ti­ku ale­bo pre­pra­vu. Spus­ti­li ju, pre­to­že boli nasra­tí, že neve­de­li zohnať v San Fran­cis­cu taxík. Kala­nic­ko­vi sa mož­no teraz páči viesť Uber, ale na začiat­ku fakt nená­vi­del fakt, že sa nemá ako dostať domov. Náhod­né brains­tor­min­go­vé stret­nu­tie jed­nej noci v Parí­ži pre­me­ni­lo túto frus­trá­ciu na semien­ko mul­ti­mi­liar­do­vé­ho biz­ni­su.

Celý čas sa roz­prá­vam s iný­mi pod­ni­ka­teľ­mi, a veľa ich spo­loč­nos­tí vyrást­lo z podob­ných dôvo­dov — pre­to­že zakla­da­teľ chcel nie­čo čo neexis­to­va­lo, ale­bo uvi­de­li prí­le­ži­tosť, ako robiť nie­čo lep­šie, než sa to robi­lo pred tým. Lás­ka k ich pro­duk­tu či služ­be sa môže, ale nemu­sí obja­viť — ale odpor k teraj­ším mož­nos­tiam spo­lu s dob­rým názo­rom (ako by to moh­lo fun­go­vať lep­šie), je ove­ľa kva­lit­nej­ším pre­po­kla­dom na úspech.

Prav­du­po­ve­diac, ani dnes nemi­lu­jem všet­ku svo­ju prá­cu. Papie­ro­vač­ky, hlá­se­nia, den­no­den­né drob­nos­ti, kto­ré pri­chá­dza­jú so zadpo­ved­nos­ťou za veľ­kú a ras­tú­cu spo­loč­nosť — zo žiad­nej z tých­to vecí nie som šťas­tím celý bez seba. Ale aj tak by som rad­šej ria­dil Base­camp ako robil čokoľ­vek iné. Mys­lím, že som v tom dob­rý, kaž­dý deň musím robiť kre­a­tív­nu prá­cu, kto­rá je pre mňa výzvov a naďa­lej pokra­ču­jem v tvor­be lep­ších nástro­jov na mene­žo­va­nie pro­jek­tov, hod­not­nú a uspo­ko­ju­jú­cu vec. A tiež je pre mňa sku­toč­ným pote­še­ním spo­lu­pra­co­vať den­no­den­ne s tak úžas­ný­mi ľuď­mi.


Ak by som ja pred­ná­šal moti­vač­nú reč, pove­dal by som, že ak chce­te byť úspeš­ní a sku­toč­ne pris­pieť do toh­to sve­ta, musí­te byť vnú­tor­ne moti­vo­va­ní prá­cou, kto­rú robí­te, a musí­te sa cítiť dob­re z toho, že ňou trá­vi­te svoj čas. Lás­ka mož­no časom vznik­ne — a je krás­ne ak áno, ale vopred ju nepot­re­bu­je­te. Uspieť môže­te aj tým, že chce­te nie­čo, čo ešte neexis­tu­je.

zdroj: inc.com

Pridať komentár (0)