V rámci Bratislavy sú priepastné platové rozdiely. V Starom Meste zarobíš aj o stovky eur viac ako inde

Mesto nové dáta zverejnilo v aplikácii na svojom portáli. Ukazujú aj to, že po rokoch stagnácie sa počet obyvateľov Bratislavy opäť zvyšuje. V roku 2019 pribudlo v hlavnom meste takmer päťtisíc nových obyvateľov, najmä vďaka prílevu ľudí z iných častí Slovenska, ale aj zo zahraničia.

Vizualizácie zahŕňajú tiež porovnanie zárobkov obyvateľov jednotlivých častí mesta. Najvyššie pracovné príjmy majú obyvatelia Starého Mesta s priemerným mesačným príjmom 990 eur.

Za ním nasledujú obyvatelia Čunova, Lamača a Záhorskej Bystrice. Naopak najmenej zarábajúce pracovné miesta obsadzujú obyvatelia Vrakune, Vajnor a Devína. Priemerný zárobok v Podunajských Biskupiciach dosahuje 603 eur.

zdroj: opendata.bratislava.sk

Nasledujúci graf zobrazuje, ako sa za posledných 15 rokov vyvíjali pracovné príjmy v jednotlivých mestských častiach v porovnaní s ostatnými. Príkladom porovnania z grafu je Staré Mesto, ktoré malo medzi rokmi 2004 až 2007 mediánový príjem vo výške 117 % priemeru mediánov všetkých mestských častí. Medzi rokmi 2014 až 2017 mediánový príjem v Starom Meste tvoril už 133 % priemeru mediánov všetkých mestských častí, čo vo výsledku predstavovalo „zlepšenie postavenia“ o 16 percentuálnych bodov.

zdroj: opendata.bratislava.sk

Úroveň a vývoj príjmov v mestských častiach Bratislavy poukazuje na výrazné postavenie obyvateľov Starého Mesta v porovnaní s ostatným mestskými časťami. V priebehu rokov 2004 – 2017 neklesol medián príjmov ľudí Starého Mesta ani raz pod úroveň hlavného mesta ako celku. Priemerný obyvateľ Starého Mesta zároveň zarobí ročne o 64 % viac ako obyvateľ Podunajských Biskupíc.

„Hoci príjmy v Bratislave sledujú narastajúce trendy západných krajín, ide o zvyšovanie na úkor prehlbovania rozdielov v príjmoch medzi jednotlivými skupinami obyvateľov. Priemerný obyvateľ mestskej časti Staré Mesto zarobí až o 400 Eur mesačne viac ako priemerný obyvateľ Podunajských Biskupíc,“ uvádza sa v analýze.

Problém starnúceho obyvateľstva

Aj keď rastúce populačné trendy sú pre hlavné mestá pozitívne, je potrebné mať na pamäti, že aj tu sa s rokmi zvýši populácia starších ľudí a zníži sa počet ľudí v produktívnom veku. Zastúpenie seniorov je v Bratislave významné najmä v časti Staré Mesto a v druhom bratislavskom okrese, kde tvoria takmer pätinu z celkového počtu obyvateľov. Tento negatívny trend sa bude postupne prehlbovať.

zdroj: opendata.bratislava.sk

Všeobecný míľnik predstavuje vek 75 rokov, kedy sa väčšine ľudí zhorší zdravie a začínajú byť odkázaní na pomoc pri zabezpečovaní základných životných potrieb. Ženy nad 65 rokov majú pritom celkové príjmy o približne 20% nižšie ako ľudia v produktívnom veku, muži o 12% (EÚ SILC 2018). Staršie ženy majú teda sťažené životné podmienky v porovnaní s ostatnými a to z pohľadu ekonomického zabezpečenia, či zhoršujúceho sa zdravotného stavu.

Keďže ženy sa v Bratislave dožívajú o takmer 7 rokov viac ako muži (ŠÚ SR), v staršom veku získavajú početnú prevahu. Bratislavčanky v kategórii 65+ predstavujú približne 60 % a v kategórii 85+ dokonca až 70 % seniorov. Výsledkom je, že ak hovoríme o veľmi starých senioroch v meste, hovoríme väčšinou o ženách.

Pendleri

Z prehľadných grafov možno tiež odčítať, že do Bratislavy denne dochádza takmer 140-tisíc SIM kariet (niektorí ľudia môžu mať aj viac zariadení). Ukazujú to dáta od mobilných operátov. Najviac „pendlerov“ prichádza z Trnavy, Pezinka, Stupavy a Piešťan.  

Dáta načrtli aj kozmopolitnú stránku Bratislavy. Cudzinci a cudzinky predstavujú až 8 % populácie a podľa vývoja grafov bude ich podiel do budúcnosti rásť. „Typickým cudzincom v meste je muž v ekonomicky produktívnom veku. Naopak, medzi cudzincami je nízky počet detí a starších ľudí,“ približuje Milota Sidorová, riaditeľka Sekcie mestských štúdií a participácie Metropolitného inštitúty Bratislavy.

zdroj: opendata.bratislava.sk

K januáru 2020 žilo v Bratislave oficiálne registrovaných 38 210 cudzincov, ktorí pochádzali až zo 140 krajín sveta. Najviac cudzincov a cudziniek sa koncentruje v kozmopolitnom Starom Meste, ale tvoria aj klastre v priemyselných areáloch na okrajoch Bratislavy. Zo štátov EÚ u nás najčastejšie žijú Česi, Nemci a Taliani. Z iných častí sveta u nás druhý domov našlo najviac Ukrajincov, Srbov a Rusov.

zdroj: opendata.bratislava.sk

Zmena klímy 

Bratislava pozná aj dáta, ktoré sa týkajú zmeny klímy a kde v hlavnom meste sa najviac prejavujú. Ide o horúčavy, nedostatok zrážok, inokedy zase ich nadbytok, ktoré významne menia životné podmienky obyvateľov mesta.

Najviac postihnuté sú a budú oblasti, ktoré sú najmenej adaptované na dôsledky zmeny klímy. Satelitné snímky ukazujú, že extrémne letné horúčavy predstavujú najväčšie riziko v Trnávke, Starom Meste a čiastočne v Petržalke a Novom Meste.

zdroj: opendata.bratislava.sk

Silné horúčavy zhoršujú kvalitu života ľuďom hlavne v husto zastavaných oblastiach bez zelene a vody, preto je dlhodobou úlohou mestských plánovačov tvoriť v meste viac zelených plôch. 

Zatiaľ čo globálny priemer teploty stúpol od začiatku 20. storočia o takmer 1 °C, Slovensko vykazuje za to isté obdobie približne dvojnásobné oteplenie (približne o 1,7 až 2°C). Ako je vidieť na grafe, predpokladá sa, že v porovnaní s obdobím 1961-1990 sa ročný priemer teploty vzduchu v oblasti južného Slovenska do roku 2100 výrazne zvýši.

zdroj: opendata.bratislava.sk

Na základe analýz zo satelitných snímok vidíme, kde extrémne letné horúčavy predstavujú pre obyvateľov najväčšie riziko. Sú to najmä oblasti mestskej časti Ružinov (Trnávka), rovnako Staré Mesto, čiastočne aj Petržalka (Kopčany, Einsteinova ulica) a do istej miery aj Nové Mesto. Silné horúčavy zhoršia kvalitu života ľuďom hlavne v husto zastavaných oblastiach bez zelene a vody.

Aplikácia Ľudia Bratislavy bola vytvorená ako súčasť publikácie Ako porozumieť mestu a jeho ľuďom. Jej autormi sú pracovníci Sekcie mestských štúdií a participácie Metropolitného inštitúty Bratislavy, Oddelenia dátových a priestorových analýz a externí spolupracovníci.