Dáta z nemocníc neodrážajú realitu, hovorí matematik Kollár. Máme pred sebou ťažšie mesiace, než si priznávame

  • Dáta k nám dorážajú s oneskorením. Mierne nižší stav hospitalizácií je výsledkom neskorých dát
  • Grafy sa dajú postaviť hocako, to, čo nás čaká, nás však neminie. Scenár vyzerá jasne
pandemia, koronavirus
TASR/Henrich Mišovič
  • Dáta k nám dorážajú s oneskorením. Mierne nižší stav hospitalizácií je výsledkom neskorých dát
  • Grafy sa dajú postaviť hocako, to, čo nás čaká, nás však neminie. Scenár vyzerá jasne

Zdá sa, že tretia vlna prichádza pomalšie, než tá predošlá. Sme na tom lepšie, no dôvod na radosť neexistuje, čísla k nám prichádzajú oneskorene a preto neodrážajú reálnu situáciu. Na detailoch záleží, v čase koronavírusu ide o kľúčové informácie.

Dáta neklamú, no to, ako kto zostaví svoj graf, môže zavádzať, píše na sociálnej sieti matematik Richard Kollár. V lete bola pandemická situácia na Slovensku dobrá, globálne vtedy ustupovala druhá vlna a my sme prestali reportovať, ako sa z dňa na deň mení obsadenosť lôžok.

O hospitalizovaných máme informácie len dvakrát týždenne

Nemocnice tieto čísla udávali zväčša 2-krát týždenne, čo v dátach, ktoré dostávame, vytvára 2,5 dňové oneskorenie: „Žiaľ, tento nedostatok v reportovaní v dátach zostal z neznámych príčin aj počas nastupujúcej delta vlny.“

„Mierne nižší stav hospitalizácií dnes relatívne k minulej vlne môže byť spôsobený len väčšou mierou oneskorenia,“ konštatuje Kollár. Za posledných 24 dní sme tak dostali dohromady 7 kompletných správ o tom, koľko ľudí je hospitalizovaných.

Niektoré nemocnice posielajú svoje dáta neskôr, čo môže spôsobiť skoky, no v princípe dostávame z každej slovenskej nemocnice dva reporty týždenne. V dátach sa ukážu vždy v utorok a v piatok.

O posune hospitaliácií a o tom, čo hovoria grafy (jednoducho neradostné čítanie)Vraciam sa k textu o posune…

Posted by Richard Kollar on Sunday, October 17, 2021

Richard Kollár upozorňuje, že dáta tak neodrážajú súčasný stav. Zmena v reportovaní dát totiž vytvorila systematickú zmenu vzťahov základných premenných, od ktorých sa odrážame – incidencie a hospitalizácií: „Ak by aj ich reálny vzťah zostal oneskorenie 8 dní, táto zmena, bez zmeny čohokoľvek iného aj v 7 dňových priemeroch vyvolá 2,5 dňové oneskorenie, to znamená, že sa 8 dní zmení na 10,5.“

S oneskorenými dátami sa ťažko predpokladá, čo nás čaká

Aj keď sa môže zdať, že rozdiel niekoľkých dní nie je významný, ide o kľúčové informácie. Presne v nich sa totiž nachádza odpoveď na to, aký scenár nás v najbližších mesiacoch čaká.

Ak je posun v dátach, ktoré dostávame skutočne taký, ako Kollár odhaduje, máme pred sebou ťažké mesiace. Graf v tomto prípade naznačuje, že tretia vlna postupuje tak, ako aj tá predošlá.

Počet prípadov rastie a trend budú časom nasledovať aj hospitalizácie, pri ktorých sa dnes zdá, že sú relatívne nízko. Ľudia na JIS-kách aj ventiláciách pribúdajú, len v dátach sa to premieta s oneskorením.

Richard Kollár dodáva, že červená krivka, ktorá prezentuje počet prípadov tiež v súčasnosti neodráža realitu: „Tá je posledné tri dni deformovaná veľmi oneskoreným reportovaním antigénových testov, takže červená čiara skutočne ďalej konzistentne stúpa a vôbec sa nezaobľuje, to je len artefakt iného problému v reportovaných dátach.“

Tretia vlna je skutočne tu, čísla infikovaných výrazne stúpajú každým dňom. Kumulatívna incidencia môže ísť hore aj o 200 až 250-tisíc ľudí. V prepočte to znamená, že v nemocniciach by bolo (postupne) 80 až 100-tisíc ľudí a 10-tisíc pacientov by bolo na ventilácií.

Ak by bol pravdivý tento scenár, totálna úmrtnosť vo vlne by predstavovala 10 000 ľudí: „Je to však len hrubý odhad. Ale nepríjemný. Stále je to však približne 2,5-krát lepšie ako minulá vlna. A to s predpokladom, že sa všetci naozaj s infekciou stretneme.“

zdroj: Facebook/Richard Kollár

 

Iné dáta, iné násobky, rovnaký scenár

Ak by bol posun dát stále na hranici ôsmych dní, situácia by bola na oko lepšia. V takom prípade by bol trend hospitalizácií približne o tretiu slabší než počas minulej vlny. Všetky farby grafu sú omnoho nižšie, než červená krivka s počtom prípadov.

Avšak v tomto prípade by sa zmenili aj násobky, s ktorými sa počíta: „A teda v skutočnosti tento obrázok neobsahuje inú predikciu ako ten predchádzajúci. Je to len očný klam, pretože sa zmenila aj informácia, ktorá nie je graficky reprezentovaná. Takéto triky s dátami sa dajú robiť pomerne ľahko. Veci potom vyzerajú lepšie.“

zdroj: Facebook/Richard Kollár

Grafy môžu vyzerať akokoľvek, realita je len jedna

Situácia vyzerá najlepšie, ak zo štatistík úplne odstránime výsledky antigénových testov a do úvahy berieme len PCR testy. Na tomto grafe je hospitalizácií najmenej, v porovnaní s minulou vlnou ide o 20 až 30 %.

Aj v tomto prípade sa však menili násobky, sú päťkrát menšie a päťkrát pomalší je aj zdanlivý rast hospitalizácií. Tieto faktory sa teda navzájom rušia, preto je predpoveď aj na základe týchto dát rovnaká, ako tie predošlé.

zdroj: Facebook/Richard Kollár

Kollár dodáva, že v tomto grafe sa červená krivka na konci nezaobľuje, pretože výsledky PCR testov sa reportujú poriadne. Aj v tomto prípade však dochádza k oneskoreniu, ide o čas, keď sa test vyhodnocuje, a zároveň o čas medzi objednaním sa a samotným testovaním.

Či ide o osem alebo dvanásťdňový posun je dôležitou otázkou. Pozorne treba sledovať aj to, ako sú nám informácie podávané, pretože grafy sa môžu vytvoriť a následne podať rôzne.

Avšak tomu, čo nás čaká sa nevyhneme, nech vyzerá graf hocijako: „Môžeme teda situáciu vykresľovať pesimisticky alebo optimisticky, aj keď skutočný obsah správy je rovnako nepríjemný. Záleží na tom, ako ju navonok zabalíme, teda na tom, čo preferujeme. A na tom, aké informácie sami radšej prijímame. Správa je tá istá, ale môžeme ju vidieť rozdielnym spôsobom – pohár je poloplný aj poloprázdny.“

Zdroj: Facebook/Richard Kollár

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie