Dáva stopku plytvaniu s jedlom. Lucia učí ľudí, ako môžu ušetriť aj 300 eur ročne

  • Lucia Grigová má vlastný blog o udržateľnosti v stravovaní Do poslednej omrvinky
  • Venuje sa tomu, ako jedlo správne skladovať, nakupovať a upravovať, aby vytvorila, čo najmenej odpadu
  • Za rok sa jej podarí takýmto štýlom ušetriť niekoľko stoviek eur
Archív: Lucia Grigová
Archív: Lucia Grigová
  • Lucia Grigová má vlastný blog o udržateľnosti v stravovaní Do poslednej omrvinky
  • Venuje sa tomu, ako jedlo správne skladovať, nakupovať a upravovať, aby vytvorila, čo najmenej odpadu
  • Za rok sa jej podarí takýmto štýlom ušetriť niekoľko stoviek eur

Vyštudovali ste architektúru, ako sa u vás prejavil záujem o udržateľný životný štýl?

Vďaka svojej profesii som pojem trvalá udržateľnosť už od obdobia štúdia chápala najmä v súvislosti so stavebníctvom, používaním ekologickejších stavebných materiálov a hlavne trvalo udržateľným územným plánovaním. Organizmus mesta je natoľko zložitý, že potrebuje citlivé a odborné plánovanie, aby sa v ňom dalo existovať nielen v čase stavebného boomu, ale aj desiatky rokov po ňom. Dôsledky toho, čo zrealizujeme alebo nezrealizujeme dnes, budú totiž pociťovať aj nasledujúce generácie.

V oblasti životného štýlu som sa však k trvalej udržateľnosti prepracovala až po tom, čo sa mi narodili deti. Vtedy som dostala ideálnu možnosť aj čas zamyslieť sa nad tým, ako žijeme. Prvú vec, ktorú som začala aktívne riešiť, bolo hospodárenie s potravinami, pretože som chcela, aby sa u nás jedlo nevyhadzovalo. Vďaka tomuto prístupu bolo len otázkou času, kedy som začala rozmýšľať aj nad množstvom odpadu, ktorý ako rodina produkujeme, aj nad ekologickými témami.

Prečo ste sa rozhodli sústrediť hlavne na potraviny?

Zariadil to sám život. Ak by som nemala deti, v kuchyni by som rozhodne netrávila toľko času. Ten moment, kedy som začala uvažovať nad tým, ako hospodárim s potravinami, by nebyť detí možno ani nenastal.

Okrem toho mi počas materskej dovolenky práca trochu chýbala. Potrebujem hlavu stále niečím zamestnávať, architektúra však bola popri dvoch malých deťoch príliš náročná.

A keďže som v tom čase práve riešila otázku, ako jedlo nevyhadzovať a objavovala recepty, vďaka ktorým sa mi zaujímavým spôsobom darilo zužitkovať potraviny, povedala som si, že možno práve blog by mohol byť tým spôsobom, ako nechať hlavu pracovať a mať tak pocit zmysluplnej sebarealizácie, ktorá sa dá zladiť s rodinným životom.

zdroj: Archív: Lucia Grigová

Aké chyby robia najčastejšie ľudia pri varení, ktoré vedú k vytváraniu zbytočného odpadu?

Čo sa týka domáceho varenia, odpad vzniká už počas prípravy, najčastejšie sú ním rôzne odrezky zo zeleniny alebo ovocia. Tu je obrovskou pomocou domáci kompostér alebo využitie týchto surovín inde v domácnosti či v kuchyni. Ten, kto v tejto fáze dokáže minimalizovať odpad, ušetrí veľké množstvo miesta v odpadkovom koši. Pokiaľ však ide o chyby počas varenia, základná je tá, že navaríme priveľa a potom nespotrebujeme to, čo ostalo či už v hrncoch alebo na tanieri. Ideálne je teda variť toľko, koľko zjeme, a ak nezjeme, včas spotrebovať to, čo ostalo.

Chyby robíme aj počas nakupovania. Ak nakupujeme viac, než sme schopní zjesť, potraviny potom často skončia v koši. Dôležité teda je vedieť odhadnúť to správne množstvo. K vytváraniu odpadu môže prispieť aj to, že máme preplnenú chladničku alebo v nej máme neporiadok. Vtedy sa najčastejšie stane, že prehliadneme nejakú potravinu, ktorú je treba práve skonzumovať. V neprehľadnej chladničke je ťažké rýchlo sa zorientovať a siahnuť po potravinách, ktoré treba spotrebovať.

A čo také skladovanie?

Čo sa skladovania potravín týka, ak sme vyhodili niečo pokazené, zhnité alebo plesnivé, znamená to, že sme niekde spravili chybu. Treba prísť na to, v čom bol problém a v budúcnosti sa takýmto situáciám vyhýbať.

zdroj: Ilustračný obrázok (unsplash.com)

Akými spôsobmi sa dá vytváraniu odpadu predísť?

V skratke, podľa mojej osobnej skúsenosti, sa dá vytváraniu odpadu predísť v troch základných krokoch. Prvý je poznanie, aký odpad tvoríme. Koľko ho produkujeme a prečo. Ak viem, čo vyhadzujem a zistím, čo bolo dôvodom vyhodenia, viem nájsť riešenie, aby sa to už v budúcnosti neopakovalo. Asi pred troma rokmi som si robila zápisy, koľko, čo a prečo som vyhodila. Vďaka tomu som zistila, v čom sa treba zlepšiť, začala som hľadať riešenia a mnoho chýb, ktoré som predtým robila, sa mi podarilo odstrániť.

Druhou dôležitou vecou (ak nemáme doma vytvorené podmienky na dlhodobé skladovanie potravín)  je nemať príliš veľa potravín a to nielen v chladničke, ale ani v mrazničke, špajze, nákupnom košíku, v hrncoch či na tanieri. Treba sa naučiť odhadnúť množstvo, ktoré sme schopní skonzumovať.

Tretia vec, ktorou sa dá predísť vytváraniu odpadu, je správne skladovanie potravín. Mali by sme poznať aspoň základné procesy, ktorými sa dajú potraviny udržať dlhšie čerstvé. A tiež procesy, ktoré, naopak, urýchľujú ich degradáciu. Pri skladovaní je tiež veľmi dôležitá prehľadnosť. Poriadok v chladničke, priehľadné nádoby a menšie množstvo potravín jej len pomáhajú.

Existujú nejaké potraviny, ktoré väčšina ľudí považuje za netrvanlivé, no pri správnom skladovaní sa môžu stať trvanlivými?

Konvenčné skladovanie potravín v chladničkách netrvanlivé potraviny na trvanlivé nepremení, môže sa len o čosi predĺžiť ich životnosť a uchovať čerstvosť. Existujú ale určité špecifické spôsoby úpravy potravín a skladovania, ktorými sa životnosť potravín predĺžiť dá. Využívali ich najmä naši predkovia v časoch, keď ešte neboli chladničky. Vajcia sa skladovali vo vodnom skle, tak vraj vydržali čerstvé niekoľko mesiacov. Maslo sa po vymútení skladovalo v pivnici v osolenej vode, mäso sa sušilo, údilo a solilo, z ovocia sa varil lekvár, zelenina sa zas nechávala kvasiť.

Typickým príkladom je tradičná kvasená kapusta, ktorá sa nakladala na zimu a takto sa nielen predĺžila jej životnosť, ale vďaka kvaseniu získala aj zdraviu prospešné látky. V kórejskej kuchyni sa zas takto pripravuje kimchi, ktoré sa dá vyrobiť kvasením ľubovoľných druhov zeleniny.

zdroj: Archív: Lucia Grigová

Napríklad aj mlieko práve vďaka kvaseniu nadobudlo novú kvalitu. Jogurty, kefír a iné kyslomliečne výrobky sú klasika a dajú sa vyrobiť aj doma. Napríklad, ak niekomu doma skysne čerstvé mlieko, rozhodne ho netreba vylievať, stačí ho zahriať a uvariť tvaroh. Vzniknutá srvátka je plná živín a dá sa vypiť alebo použiť na pečenie.

Čo taká zelenina a ovocie? Ako sa dá najlepšie zabrániť ich znehodnoteniu?

Ja som zástanca varenia z čerstvých surovín. Preto ovocie a zeleninu nekupujem do zásoby, práve, keď som ich mala doma priveľa, stalo sa, že niečo začalo hniť alebo plesnivieť, lebo sa nespotrebovali včas. Navyše, najviac vitamínov obsahujú tesne po zbere. Čím sú staršie, tým je ich podiel menší.  Radšej teda idem po ne do obchodu, prípadne na trh, každý druhý deň a množstvo, ktoré kúpim, prispôsobím množstvu, ktoré ešte ostalo doma.

Samozrejme, ich správne skladovanie je základ. Niektoré druhy ovocia a zeleniny netreba skladovať v chladničke, dokonca sa tým znehodnocujú a ovplyvňuje sa tým ich chuť či kvalita. Cibuľa a cesnak potrebujú predovšetkým suché prostredie. Zemiakom prekáža priveľký chlad, ak zmrznú, škrob sa premení na cukor a ovplyvní to ich chuť. Pri izbovej teplote zas začnú rýchlejšie klíčiť. Paradajky zase v chlade strácajú chuť a vôňu.

Chladnička by mala byť tabu aj pre nedozreté plody ako avokádo, mango, banány, slivky, broskyne či marhule, v chlade nemajú možnosť dozrieť. Naopak, zrelému ovociu pobytom v chladničke môžeme životnosť predĺžiť, ja napríklad dávam občas do chladničky aj zrelé banány – šupka im síce zhnedne, ale dužina vydrží dlhšie než pri izbovej teplote. Takéto banány potom používam na pečenie.

zdroj: Archív: Lucia Grigová

Je dobré vedieť, že vňate odoberajú koreňom zeleniny vodu, preto je dobré ich oddeliť. Vňať použiť na prípravu pesta, zamraziť alebo podusiť, korene skladovať v chladničke. Listy natrhaného šalátu, špenátu alebo polníčka zase dobre vydržia pod vlhkým obrúskom. Vňate, medvedí cesnak, špargľa a rebarbora vydržia dlhšie, ak ich konce ponoríme do vody.

Bobuľové ovocie zásadne vopred neumývame, skladujeme v chladničke a spotrebujeme ideálne do druhého dňa, najmä, ak je v štádiu plnej zrelosti. Alebo zamrazíme.

Mrazenie a blanšírovanie je ďalší spôsob, ako zabrániť znehodnoteniu ovocia či zeleniny. Kým pre ovocie je vhodnejšie mrazenie, zelenine – napríklad brokolici či karfiolu – veľmi pomáha krátke povarenie vo vriacej vode. Takto upravenú zeleninu môžeme potom aj zamraziť.

Na čo si treba dávať pozor?

Pozor si treba dávať aj na skladovanie v plastových vreckách, kde zelenina často začne vplyvom príliš veľkého vlhka hniť, pretože vlhkosť sa nemá kam odpariť. Dobrou alternatívou sú napríklad navlhčené kuchynské utierky alebo voskované obrúsky, závisí to od druhu zeleniny.

Je tiež dobré vedieť, že ovocie aj zelenina počas dozrievania produkujú etylén. Jablká vylučujú zvýšené množstvo etylénu a tak, ak ich skladujeme s iným ovocím, jeho vplyvom ovocie rýchlejšie prezreje. Naopak, využiť tento poznatok môžeme vtedy, ak chceme urýchliť zretie nezrelého plodu – manga, avokáda, banánov a podobne.

Robia ľudia nejaké chyby pri zbavovaní sa nadbytočných potravín? Napríklad oleja?

Čo sa týka oleja, ten by rozhodne nemal končiť v kuchynskom dreze. Olej totiž pomáha vytváraniu povlaku na stenách kanalizačného potrubia. Naň sa potom chytajú ďalšie nečistoty a potrubie sa tak môže časom upchať. V čistiarni odpadových vôd olej takisto predstavuje problém, na hladine usadzovacích nádrží vytvára totiž povlak, ktorý je treba potom prácnym a nákladným spôsobom odstraňovať.

Rastlinný olej, či už prepálený alebo po záruke, je najlepšie preliať do plastovej fľaše, cez sitko odstrániť pevné častice a olej odovzdať na obecnom zbernom dvore. Túto službu na Slovensku na vybraných čerpacích staniciach poskytuje aj firma Slovnaft. Odovzdaný olej sa potom spracúva na biopalivovú zložku.

zdroj: Ilustračný obrázok (unsplash.com)

Koľkokrát do týždňa je podľa vás optimálne chodiť na nákupy?

Nie som si istá, či sa dá naozaj povedať, aká frekvencia  nákupov je optimálna. Optimálne je podľa mňa zásoby dopĺňať vtedy, keď sa tie staré spotrebujú.

A kým sa nespotrebujú, robiť len maličké, tzv. „dopĺňacie nákupy“. To znamená, že ak mám v chladničke nejaké potraviny, vymyslím z nich jedlo a kúpim len takú surovinu, ktorá mi chýba na prípravu tohto jedla.

Frekvencia nákupov závisí aj od toho, aký má domácnosť prístup k potravinám. Ak žije v zle zásobovanej oblasti, alebo je pre ňu dôležitá konečná cena nákupu, asi sa nevyhne väčším nákupom s menšou frekvenciou. Vtedy je treba viac plánovať nákupy aj jedálny lístok, aby sa jedlo zbytočne nevyhadzovalo.

V mestách, kde sú obchody takmer všade, je ale rozumnejšie robiť skôr menšie nákupy a nedržať doma príliš veľa potravín, keďže sa kedykoľvek dajú nakúpiť čerstvé.

Mne vyhovujú skôr častejšie, ale menšie nákupy, tak viem lepšie reagovať na to, čo mám práve v chladničke a čo potrebujem práve spotrebovať. Jedlo plánujem najčastejšie zo surovín v chladničke – snažím sa spotrebovať najmä tie. Niekedy zistím, že do obchodu nepotrebujem ísť vôbec, inokedy zas, že mi stačí dokúpiť jednu, dve potraviny.

Podarilo sa vám ušetriť odkedy dbáte viac na udržateľnosť? Ak áno, máte približnú predstavu koľko?

Ako som už spomenula, pred troma rokmi som si robila vlastnú analýzu toho, koľko a čo som vyhodila. Keď som si spriemerovala množstvo vyhodených potravín za mesiac, vyšlo mi, že ročne nás vyhodené potraviny môžu vyjsť na asi 300 eur. Je to však len hrubý odhad.

Myslím si, že ten, kto sa snaží rozumne hospodáriť, určite ušetrí. Dnes už však rozumné hospodárenie nie je len o peniazoch a vlastnej peňaženke, ale aj o dopade na životné prostredie. Myslím, že plytvanie čímkoľvek, nielen potravinami, by sme mali vidieť aj v týchto súvislostiach.

zdroj: Archív: Lucia Grigová

Aké jedlá patria medzi vaše najobľúbenejšie z oblasti „čo chladnička dala”?

Mám rada rôzne zeleninové placky. Nerobím ich len zo zeleniny, ale zvyknem do nich použiť aj zvyšky mäsa, ryže, zemiakov, údenín, syrov či uvarených strukovín. To je jedlo, v ktorom sa dá spojiť množstvo surovín, skvele chutia a dajú sa doplniť rôznymi dipmi, či už z jogurtu alebo smotany, takže spotrebovať sa tak dajú aj mliečne výrobky.

Ak mám práve doma vývar, robievam zeleninové risotto alebo dusený bulgur či kuskus, v ktorom sa tiež dajú pekne skombinovať „chladničkové zásoby“. A ak mám čas, rada robievam quiche alebo pizzu. Cesto na pizzu však nemusí byť len z múky, dá sa spraviť aj z karfiolu alebo cukety.

Aké potraviny patria medzi najľahšie recyklovateľné a s ktorými to je, naopak, problém?

Recyklovať sa dá v podstate akékoľvek potravina, či už čerstvá alebo nedávno tepelne spracovaná. Každá dokáže nájsť uplatnenie v nejakom jedle.  Jediná problematická surovina, ktorá mi napadá, je steak – ten je najlepší čerstvý. Alebo ešte pokrmy zo zvyškov, ak kvôli  recyklácii nejakého jedla, ktoré ostalo, pripravíme toľko porcií, že ich nie sme schopní zjesť.

Dvakrát tepelne upravená surovina, ktorá sa má potom dojedať na druhý deň, navyše ohriata, to už nie je ono. Aj recyklácia musí mať svoje hranice. Takže, recyklovať áno, ale treba dávať pozor na množstvo, aby z recyklovaného jedla nevznikali zvyšky.

zdroj: Archív: Lucia Grigová

Kedy a prečo ste sa rozhodli založiť si blog Do poslednej omrvinky?

Bolo to pred takmer štyrmi rokmi. V tom čase som začínala tretí rok na materskej, čerstvo po narodení druhého syna. Varenie ma počas materskej začalo baviť a  zároveň mi chýbala duševná práca.Predpokladala som, že to, čím sa zaoberám, by mohlo možno zaujímať aj iných domácich kuchárov a že by recepty mohli niekomu pomôcť. Navyše, na tvorbe blogu ma dosť priťahovala práca s fotografiami a grafikou, je to rovnako ako architektúra pekná kreatívna práca, a tak nebolo nad čím ďalej rozmýšľať.

Koľko odpadu  z potravín vyprodukuje bežná rodina? 

Podľa prieskumov na Slovensku vyprodukujeme ročne zhruba 100 kíl potravinového odpadu na osobu. Medzi najčastejšie vyhadzované suroviny patrí pečivo, ovocie a zelenina a zvyšky vareného jedla. Ľudia zvyknú vyhadzovať aj preto, lebo nakúpili viac než spotrebovali alebo výrobkom uplynul dátum spotreby. Rozumným hospodárením sa určite dá potravinový odpad zredukovať na minimum.

zdroj: Ilustračný obrázok (unsplash.com)

Ako veľmi sa dá redukovať?

Teória sa dá zvládnuť za pár hodín, no uvádzať ju do praxe musíme každý deň. To je tá ťažšia fáza, no nie nemožná. Treba len chcieť, byť trpezlivý a nepanikáriť, ak čosi predsa len skončí v koši. Robiť chyby je ľudské, škoda je však to, ak sa z chýb nepoučíme a opakujeme ich stále dookola.

Preto je zo začiatku lepšie sústrediť sa na riešenie jedného problému, napríklad, ako prestať vyhadzovať pečivo. Keď sa podarí zmeniť jedna vec a vidíme pozitívny výsledok, s dobrým pocitom sa dá vrhnúť na ďalší problém. Ak však chceme zmeniť všetko naraz, často chceme od seba nemožné. To potom vedie k demotivácii a pocitu, že to nikdy nedokážeme.

Preto radšej postupujme pomaly, vyhraďme si na zmenu pokojne niekoľko mesiacov alebo rok – s dostatkom trpezlivosti za ten čas môžeme zmeniť veľmi veľa.

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá