David zostrihal to najlepšie zo Slovenska do jedného videa. Krásy našej krajiny ťa dostanú

Dávid Slovák sám o sebe tvrdí, že je zamestnaný človek, ktorý má prekvapivo veľa času na aktivity všetkého druhu. Označuje sa za amatérskeho cestovateľa a fanúšika techniky a dobrého jedla. Večne chudobný, ale v mysli za vodou a vtipný, len ak je niekto aj ochotný sa smiať. V bratislavských prevádzkach skúšal borovičku a zúčastnil sa aj súťaže v jedení obložených chlebíčkov na Miletičke.

Kedy si začal s tvorbou videí, a čo ťa k tomu priviedlo?

Pri cestovaní si vždy rád spravím nejakú fotku miesta, cez ktoré prechádzam alebo ktoré navštívim. S cestovaním na vlastnú päsť som začal takmer pred desiatimi rokmi, Slovensko spoznávam v podstate od detstva. Naozaj intenzívne sa to rozbehlo asi pred piatimi rokmi a popritom začalo vznikať aj dosť veľa fotiek a videí. Odvtedy som si založil aj stránku s názvom Slovák behá po Slovensku.

zdroj: Kostol sv. Ladislava - Spišský Štvrtok Autor fotografie: Dávid Slovák

Máš aj „normálnu“ prácu ako každý z nás alebo sa živíš len videami?

Momentálne pracujem ako sales manager v oblasti digitálneho vysielania, vďaka čomu je cestovanie po Slovensku zároveň náplňou mojej práce.

Si aj redaktor a máš vlastný seriál, v ktorom sa sústredíš na krásy Slovenska. Prečo si sa rozhodol práve pre našu domovinu?

Pretože žijeme v dobe, kedy sa dá letieť cez pol Európy za cenu vlakového lístka BA-KE a ľudia častejšie navštevujú zahraničie ako zaujímavosti, ktoré máme tu doma. Sám na sebe som zo začiatku videl, že mám problémy s obyčajnou vlastivedou základnej školy, keď som dlho váhal, či sú nejaké Lipany vôbec mestom alebo kde je vlastne Latorica. Chcel som tak ukázať, že každý kraj či región v sebe skrýva zaujímavé veci – či už to je Záhorie alebo Zemplín.

Na Slovensku je 140 miest a ty si ich navštívil už všetky. Je možné toto číslo ešte presiahnuť?

Som veľmi hrdý na to, že som na Slovensku navštívil už všetky mestá, takže táto stoštyridsiatka je už finálna. V každom z miest som sa pokúsil nájsť minimálne jednu zaujímavosť a vo väčších mestách pokojne strávite skúmaním celé dni. Teraz trávim voľný čas skôr na hradoch, zámkoch, kaštieľoch a v národných parkoch. No stále mi zostáva prebádať veľkú časť z našich obcí, ktorých je takmer 3000.

Kde najďalej si bol?

Ak počítame Slovensko, tak z Bratislavy to bude „bájny východ“ a miesta ako Medzilaborce, Nová Sedlica, Ubľa alebo Čierna nad Tisou. Za hranice Európy som sa ešte nevydal, takže zatiaľ je to Island a Gruzínsko.

Čo ťa najviac zaujalo?

Že tvrdenie „Na východe nič nie je“ je najväčší bullshit, aký dokážu Slováci omieľať. Človek si ani neuvedomuje, čo všetko sa tam skrýva a treba sa odnaučiť, že „východ“ sú Košice a za nimi nič. Najviac ma však vždy upúta nejaká zaujímavosť daného mesta.Napríklad to, že Spišská Nová Ves má najväčšie šošovkovité námestie v Európe alebo keď som sa naposledy dozvedel viac o obrovskom požiari v Kysuckom Novom Meste z roku 1904. Ja sa často dokážem nadchnúť pre všeličo, či je to drevený kostolík alebo centrum Levoče.

zdroj: Historické centrum Bardejov Autor fotografie: Dávid Slovák

Máš zo slovenských miest aj nejaké bizarné zážitky?

Návšteva slovenskej Prahy alebo Havaja bol zážitok, už len keď som videl tabuľu na začiatku obce. Vo Fiľakove som sa bál, že mi auto ukradnú asi 10-ročné decká a napríklad depo a železnica v Čiernej nad Tisou sú asi dvojnásobne väčšie ako samotné mesto. Netradičné bolo tiež pozrieť si kryptu plnú kostier vojakov z prvej svetovej vojny v Osadnom s frajerkou práve na Valentína a zaujalo ma aj to, ako dokáže v národnom parku rozoberať celú horu betonárka.

Vieme o tebe, že si absolvoval aj výlet do Černobyľu, ale aj cestu Formanom po Európe. Aké boli tvoje pocity pred týmto tripom?

Černobyľ som našťastie stihol ešte pred seriálovým boomom a dlho som za „bizár“ považoval práve tento trip. V poslednej dobe je však už aj takýto výlet otázkou jednej letenky a zabookovanej agentúry. Preto mám najviac zážitkov z cestovania starým Formanom po Európe. Spomienky, ktoré sa mi vryli do pamäti asi najviac, sa mi spájajú s prvým tripom na Balkán – nervozita z niečoho nového a hlavne zo samotného auta, či celý trip zvládne.

S akou technikou pri tvorbe videí pracuješ?

Odkedy cestujem, točím a fotím v podstate amatérsky na telefón a minulý rok pribudol do výbavy aj základný dron. Stále sa nepovažujem za profesionála, a tak zatiaľ do techniky investujem len okrajovo. Niektoré videá na Facebook alebo Instagram editujem dokonca priamo v mobile.

Koľko si do tejto „zábavy“ zatiaľ investoval?

Dron z Bazošu a keď mi končí paušál, tak je aj nový foťák v mobile. (smiech) Oveľa viac ma stojí samotné cestovanie. Síce som často na cestách služobne, ale počas dňa tak stíham spraviť fotku alebo storíčko na Instagram. Súkromne sú mojou investíciou desaťtisíce kilometrov autom.

Máš partnerov, ktorí ťa sponzorujú?

To je asi sen mnohých, čo používajú na Instagrame hashtag travel, ale zatiaľ takéto veci neriešim. Mám pocit, že sponzorov asi nejaký chalan, ktorý si fotí Slovensko, veľmi nezaujíma. Či je to súkromný hotel v kaštieli alebo hrad, rád poviem, aké to tam v skutočnosti je, bez toho, aby som to musel nejako extra prikrášľovať. Aj keď je pravda, že obľúbené miesta rád vychvaľujem, čo mi prinieslo jednu extra bagetu v mojej najobľúbenejšej bagetérii. (smiech)

zdroj: Kostol Sv. Martina - Čerín Autor fotografie: Dávid Slovák

Z čoho svoje výlety financuješ?

Z výplaty. Ak cestujeme s priateľkou cez víkend, tak sa aspoň môžeme poskladať na ubytko.

Čo všetko potrebuješ, aby vzniklo samotné video? 

Vo väčšine prípadov teraz točím s dronom a doma mám editovací softvér. Čo však potrebujem vždy najviac, je dokopať sa presunúť videá na disk a donútiť sa začať niečo s nimi robiť. Toto občas trvá týždne a aj mesiace.

Považuješ to skôr za prácu alebo hobby?

Myslím, že to stále budem považovať za hobby. Ak by som sa týmto chcel živiť, bojím sa, že prídu povinnosti a možno by sa mi celé cestovanie zhnusilo. Na Slovensku máme zopár ľudí, ktorých cestovanie živí, avšak človek do toho musí dávať obrovské úsilie a čas. Na niečo takéto by som sa nerád viazal a chcem to robiť hlavne pre dobrý pocit.

Čo by si odporučil navštíviť západniarom na východe?

Na východe určite pamiatky UNESCO – Spišský hrad a kapitulu, jaskyne, drevené kostolíky, mestá Bardejov a Levoču. Večer si ísť pozrieť hviezdy do Polonín, kde máme najmenší svetelný smog, prejsť si minimálne historické centrum Košíc a Prešova. Dať si víno na Tokaji, aspoň raz za život vybehnúť na krátku túru do Slovenského raja a Tatier a autom alebo motorkou prejsť cestu 548 a 549 od Krásnej Hôrky po Štós.

zdroj: Kalvária - Banská Štiavnica Autor fotografie: Dávid Slovák

A opačne?

Na západe navštíviť vodné mlyny na Malom Dunaji, pozrieť si centrum Komárna alebo Nitry, okúpať sa v termálnych kúpaliskách, pozrieť našu šikmú vežu vo Vrbovom, Mohylu na Bradle alebo slovenský Stonehange v Holíči. Ísť za stopami Štúra do Modry, na Devín alebo na faru v Hlbokom, či pozrieť najstarší kostolík na Slovensku. A samozrejme, hlavné mesto by mal navštíviť asi každý z nás.

V čom je podľa teba zaujímavé stredné Slovensko?

Žilina má hneď v okolí minimálne tri úžasné hrady, Banská Štiavnica je jedno z najkrajších miest, aké som kedy videl. Odporúčal by som naučiť sa trochu z histórie v Banskej Bystrice, pozrieť si slovenský orloj v Starej Bystrici, jednovežatú slovenskú Prahu, vychutnať si Španiu dolinu alebo viadukt v Telgárte alebo prejsť gotickú historickú cestu pod Muráňom.

Aké sú tvoje plány do budúcna? 

Spokojný budem, keď si do mojej mapy, kde si fixkou značím prejdené trasy, už nebudem mať čo viac zaznačiť. Pri počte vecí, ktoré sa u nás však dajú navštíviť, to bude asi až tesne pred dôchodkom.