Dávid študuje vo Švédsku: Tu neexistuje, že niečo musíš, na prednášky chodíš, lebo chceš (ROZHOVOR)

  • To, že školstvo na Slovensku nie je úplne ideálne, vedia pravdepodobne všetci
  • Dávid, ktorý študuje vo Švédsku tvrdí, že prístup profesorov je so Slovenskom neporovnateľný
Dávid Kančo
Archív/Dávid Kančo, Unsplash/ Tomas Williams
  • To, že školstvo na Slovensku nie je úplne ideálne, vedia pravdepodobne všetci
  • Dávid, ktorý študuje vo Švédsku tvrdí, že prístup profesorov je so Slovenskom neporovnateľný

Dávid vyštudoval bakalársky stupeň v odbore masmédií v Trnave. Pri magisterskom stupni zvolil iný odbor aj miesto štúdia. Rozhodol sa navštevovať školu vo Švédsku, po dokončení ktorej sa plánuje vrátiť späť domov. Nadobudnuté informácie by totiž rád využil práve v zamestnaní na Slovensku.

  • Ako vyzerajú internáty vo Švédsku
  • Ako prebieha vyučovanie
  • Čo si myslia cudzinci o Slovákoch
  • Či sa hoaxy o korone šíria aj vo Švédsku

Dávid, na akej škole študuješ?

Študujem vo Švédsku, konkrétne v meste Jönköping. Fakultu vzdelania komunikácie a môj odbor sa konkrétne volá sustainable communication, teda udržateľná komunikácia. Je veľmi mladý a otvorený je druhý rok. Minulý rok mal spomínaný odbor iba 7 ľudí, dnes nás je už približne 30. V súvislosti s počtom študentov sa mi spája zábavná príhodná s jedným chalaniskom v triede.

My, ako prijatí študenti, sme sedeli v triede, keď tam zrazu vtrhol niekto cudzí. Bol to Holanďan, otočil sa na profesorku a spýtal sa jej, či sa ku nám môže pripojiť ako nový spolužiak. Učiteľka s nechápavým pohľadom iba odpovedala – no nie, nemôžete sa pripojiť. My sme totiž všetci absolvovali nejaký prijímací proces a on si len sadol ku nám s prosbou, že chce s nami študovať. Vraj už si zaplatil aj ubytovanie. Žiaľ, zbytočne.

Takže vtipné príhody hneď od začiatku. Čo ťa na Švédsku lákalo?

Ak mám byť úprimný, lákal ma odbor, ktorý študujem. Nie krajina ako taká. Švédsko je nepochybne nádherné, no školu som si vybral po rozhovore s kamarátom. Ten mi poradil, že práve v tejto krajine majú veľmi dobré školy. Tak som neváhal a pustil som sa do hľadania odboru, o ktorý som mal záujem.

Overil som si, či je tam školstvo skutočne zadarmo a keď som videl, že áno, povedal som si, že idem do toho. Aj napriek tomu, že štúdium ako také je zadarmo, ľudia tu dosť investujú do ubytovania.

Dávid
zdroj: Archív Dávida Kanča

Aký zásadný rozdiel vidíš medzi slovenskou školou a tou, na ktorej momentálne študuješ?

Prax. Veľa praxe. Nevravím len o doplnkovej praxi, ale aj o vyučovaní, ktoré sa snaží byť viac praktické ako teoretické. Samozrejme, ani tu sa učeniu teórie nevyhnete, je to asi nutné. Na to aby ste sa vedeli orientovať v praxi, potrebujete teoretické zručnosti. K tomu netreba hovoriť viac. Skôr narážam na to, že praktických cvičení je tu naozaj veľmi veľa. Obsahom prvých esejí, ktoré nám zadali, bolo venovanie pozornosti problému, ktorý súvisí s udržateľnosťou a sociálnym aspektom udržateľnosti. Nevyzeralo to teda ako esej tu u nás, kde často kopírujeme už existujúce texty.

My sme reálne museli vymyslieť niečo svoje. Riešili sme teda vyhorený utečenecký tábor v Grécku. Prišli sme s jeho udržateľnejším návrhom. Takým, ktorý by vytváral zelenšie miesto. Nie len pre ľudí, ktorí sú súčasťou tábora, ale aj pre prírodu. Toto je len malá ukážka toho, aké zadania približne dostávame.

Priestory školy
zdroj: Archív Dávid Kančo

Čo okrem praxe vnímaš ako ďalší rozdiel?

Technika a prístup učiteľov. Čo sa techniky týka, každá trieda je vybavená webkou. Je úplne vzadu v triede a je upriamená na tabuľu a prednášajúceho. Ktokoľvek, kto nie je fyzicky prítomný na prednáške, sa môže pripojiť a sledovať prednášku z pohodlia obývačky. Je to tak vymyslené najmä kvôli tomu, že vo Švédsku neexistuje pojem absencie. Nie je žiadne musíš, iba chceš.

Študenti školu navštevujú preto, že ich to zaujíma a preto, že vedia, že ich baví to, čo je obsahom prednášok. Zastávajú názor, že je kontraproduktívne vyhrážať sa študentom, že ak do školy 3-krát neprídu, vyhodia ich. Ide tu ale o mentalitu. Ak chcú Švédi naozaj vysokú školu navštevovať, tak ju navštevujú a venujú sa štúdiu. Neviem si predstaviť, že by na Slovensku študentom povedali, že absencie neexistujú. Asi by mal profesor prázdnu aulu.

Spomenul si aj prístup učiteľov. Aký teda je?

Úplne iný, ako u nás. Učitelia vo Švédsku sú viac open minded. Taktiež ich neoslovujeme titulmi ako pán profesor. Hovoríme im krstnými menami a tykáme im. Je jedno či má učiteľ 70 alebo 30. Tykanie je pochopiteľné, nakoľko v angličtine sa vykať ani nedá. Poukazujem ale na to, že ich oslovujeme krstným menom, čo vytvára omnoho priateľskejšiu atmosféru vo vzťahu medzi študentom a profesorom.

Startitup PREMIUM logo
Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

(Zrušiť môžeš kedykoľvek)

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech