Doro­ta a Lukáš — mla­dí Slo­vá­ci, kto­rí si kúpi­li leten­ky, odiš­li zo Slo­ven­ska a nič nerie­ši­li

Ľubica Račeková / 24. augusta 2016 / Rozhovory

Lukáš a Doro­ta si mla­dí ľudia, kto­rí sú stá­le v pohy­be. Pre­šli mno­ho, zaži­li ešte viac. Momen­tál­ne žijú v Kam­bo­dži, pred­tým býva­li v Číne. „Ces­to­vať v mojich očiach zna­me­ná pre­dov­šet­kým zís­ka­nie vedo­mos­tí, čer­pa­nie skú­se­nos­tí, osob­nost­ný roz­voj a for­mo­va­nie pohľa­du na svet.”

Lukáš a Doro­ta si mla­dí ľudia, kto­rí sú stá­le v pohy­be. Pre­šli mno­ho, zaži­li ešte viac. Momen­tál­ne žijú v Kam­bo­dži, pred­tým býva­li v Číne. „Ces­to­vať v mojich očiach zna­me­ná pre­dov­šet­kým zís­ka­nie vedo­mos­tí, čer­pa­nie skú­se­nos­tí, osob­nost­ný roz­voj a for­mo­va­nie pohľa­du na svet.”

Ahoj­te! Kde sa nachá­dza­te prá­ve teraz?

Lukáš: Ahoj :) Aktu­ál­ne žije­me už desia­ty mesiac v Per­le Juho­vý­chod­nej Ázie, s náz­vom Phnom Penh. Doro­ta tu pra­cu­je ako dob­ro­voľ­ník pre OSN a ja hod­no­tím gran­ty pre EÚ, zatiaľ čo píšem svo­ju prvú kni­hu. Mám z nej obrov­skú radosť, pre­to­že sa venu­je nie­len živo­tu v Kam­bo­dži, našim skú­se­nos­tiam, ale aj váž­nej­ším témam, kto­ré majú súvis­losť aj so Slo­ven­skom a už dlho som sa k ním chcel verej­ne vyjad­riť.

1913224_1596227807277999_5553975295332480101_o

Kam sa chys­tá­te nabu­dú­ce?

Lukáš: Ten­to týž­deň som podal žia­dosť o víza do Bur­my (Mjan­mar­ska), kam letí­me na začiat­ku feb­ru­ára. Kra­ji­na sa len nedáv­no otvo­ri­la pre turiz­mus a pod­ľa všet­ké­ho je to mies­to, kto­ré doká­že ponúk­nuť neuve­ri­teľ­ne nád­her­ný mix všet­ké­ho, čo máme radi, od his­tó­rie, cez ľudí až po prí­ro­du. Záro­veň máme pocit, že to je jed­na z posled­ných mož­nos­tí vidieť ten­to mix pred­tým, než sa obja­ví v kata­ló­goch ces­to­viek a sta­ne sa z neho nové Thaj­sko.

Viem, že nedáv­no bola vaším domo­vom Čína. Povie­te nám o tom viac?

Lukáš: Heh, v Číne sme žili pár mesia­cov na inter­ná­te v mes­te Wuhan. Ja som tam bol ako čier­ny pasa­žier, zatiaľ čo Doro­ta robi­la na uni­ver­zi­te výskum pre svo­ju dip­lo­mo­vú prá­cu o ukot­ve­ní roz­vo­jo­vej pomo­ci Číny vo sve­te. Inak sme tam žili, pra­co­va­li, ces­to­va­li, veľ­mi veľa jed­li, neuve­ri­teľ­ne sa štva­li a ja som dokon­ca v sebe obja­vil nená­visť voči cudzím ľudom na uli­ci. Samoz­rej­me sme spra­vi­li nie­koľ­ko výbor­ných fotiek a vide­li nád­her­né mies­ta, na kto­ré nikdy neza­bud­ne­me.

12545888_1699598343607611_861847381_o

Aká je teda pod­ľa vás Čína?

Lukáš: Čína je cha­os, kon­zum, aro­gan­cia, klam­stvo, špi­na, paró­dia na kul­tú­ru, gýč, šeď a obrov­ská bub­li­na. Všet­ko tam fun­gu­je len na oko, ľudí zau­jí­ma­jú len penia­ze a osob­ný pros­pech, pri­čom na verej­nos­ti nie ste člo­vek, ale len cho­dia­ci kus mäsa pre­ká­ža­jú­ci iné­mu kusu.
Na dru­hej stra­ne, na Číne milu­jem jed­lo, neuve­ri­teľ­ne nád­her­nú prí­ro­du, využi­tie verej­ných par­kov, výbor­nú infra­štruk­tú­ru, tie malé ostrov­če­ky kul­tú­ry a fakt, že ces­to­vať je tam úpl­ná radosť. Nikdy som nebol zo žiad­nej kra­ji­ny v takom roz­po­lo­že­ní ako z Číny.

11148512_1625785247655588_5390731942424095730_n

Sku­toč­ne túto kra­ji­nu a jej ľudí nemám rád, no záro­veň ich milu­jem. Neviem to vysvet­liť, sna­žím sa to pocho­piť, ale neda­rí sa mi. Mož­no to súvi­sí s tým, akú som mal pred­sta­vu o tej­to kra­ji­ne pred­tým než som tam šiel. Mož­no to súvi­sí s tým, že som nikdy nebol v Pekin­gu, Šan­gha­ji, Hong Kon­gu či v iných medzi­ná­rod­ných mes­tách, ale bol som vo vnút­ro­ze­mí, kde som bez zna­los­ti čín­šti­ny nedo­ká­zal ísť ani na záchod.
Záro­veň je Čína sku­toč­ne obrov­ská kra­ji­na, pri­čom kaž­dá pro­vin­cia je úpl­ne iná, a vraj ľudia v pro­vin­cii Hubei sú dokon­ca aj v očiach iných Číňa­nov, pova­žo­va­ní za veľ­mi nesluš­ných a aro­gant­ných. Mož­no to je celé zaprí­či­ne­né len mojou vlast­nou neschop­nos­ťou sa kul­túr­ne pris­pô­so­biť, ale neviem pre­čo by som mal pre­stať byť ohľa­du­pl­ný a tole­rant­ný.

1396802_1430051027229012_1624025063_o

Doro­ta: Ja si mys­lím, že Lukáš je k Číne prí­liš kri­tic­ký. Je prav­da, že Číňa­nia vo verej­nom pries­to­re nie sú veľ­mi zdvo­ri­lí. Prá­ve pre­to teraz čín­ska vlá­da vydá­va prí­ruč­ky pre stá­le ras­tú­ci počet čín­skych turis­tov, ako sa majú sprá­vať v zahra­ni­čí, čo nám môže prí­sť smieš­ne. Je to kvô­li tomu, že Číňa­nia majú nie­koľ­ko úrov­ní vzťa­hov a pod­ľa toho, na akej úrov­ni ste, sa k vám sprá­va­jú.
Pre najb­liž­šie kru­hy by si doká­za­li odsek­núť ruku, ale ľudia, kto­rých nepoz­na­jú, ich nezau­jí­ma­jú, pre­to vás bez prob­lé­mov pred­beh­nú v rade ale­bo do vás nara­zia a neo­spra­vedl­nia sa.

A keď sa vám to zdá nez­dvo­ri­lé, je to zau­jí­ma­vý prí­stup, pre­to­že keď vidím, akú ener­giu vyna­kla­dá­me k budo­va­niu “Potem­ki­no­vých dedín”, aby sme uro­bi­li dojem na suse­dov či spo­lu­žia­kov zo základ­ky, pri­pa­dá mi to absurd­né. Pri­tom zabú­da­me na ľudí, na kto­rých naozaj zále­ží, môže­me to ilus­tro­vať na prí­kla­de vyso­ké­ho per­cen­ta seni­orov, kto­rí sa cítia osa­me­lo, pre­to­že na nich ich rodi­na zabud­la. To by Číňa­nia nikdy neuro­bi­li. Majú vyso­ké cíte­nie pre komu­nit­ný život a rodi­na a pria­te­lia sú to naj­dô­le­ži­tej­šie v ich živo­te.

12557129_1699597326941046_656307018_o

Čoraz viac mla­dých ľudí by chce­lo ces­to­vať, obja­vo­vať svet, máte pre tých­to ľudí neja­kú radu z vašich skú­se­nos­tí?

Lukáš: Tre­ba len začať, nech to je ako­koľ­vek. My sme našu prvú samos­tat­nú ces­tu do zahra­ni­čia pod­nik­li do Bel­gic­ka, kam sme išli na fes­ti­val s náz­vom Puk­kel­pop. Tam sme priš­li na to, že ces­to­vať je jed­no­duch­šie než sme si mys­le­li. Záro­veň sme sa už na tej prvej ces­te veľ­mi veľa nauči­li a uve­do­mi­li si naše pri­ori­ty, pre­dov­šet­kým s ohľa­dom na nut­nosť vlast­niť mate­riál­ne veci. Tak­že tre­ba kúpiť bez­hla­vo leten­ky, ale­bo lís­tok na vlak a ostat­né sa neskôr vyrie­ši samo.

12544683_1699597696941009_40228705_o

Máte neja­ké tipy, kde zohnať lac­né leten­ky či iný druh dopra­vy, kde a ako nájsť ubyt­ko či správ­nu tra­su?

Lukáš: Na inter­ne­te je mno­ho por­tá­lov a strá­nok špe­cia­li­zu­jú­cich sa pria­mo na vyhľa­dá­va­nie lac­ných lete­niek, zdie­ľa­nie infor­má­cií a rád. Vedia pora­diť omno­ho lep­šie v tej­to oblas­ti než ja kedy budem môcť, a tak im nebu­dem fušo­vať do ich oblas­ti exper­tí­zy. Na dru­hej stra­ne by som však rád upria­mil pozor­nosť na prog­ra­my Eras­mus plus pre mlá­dež, kto­ré dotu­je Európ­ska komi­sia. Tie­to vzde­lá­va­cie prog­ra­my spro­stred­kú­va­jú výbor­nú mož­nosť ako nie­len ces­to­vať, ale hlav­ne sa nie­čo naučiť. Som pre­sved­če­ný, že to je v súčas­nos­ti naj­lep­šia mož­nosť pre mla­dých ľudí dostať sa do zahra­ni­čia, pri­čom tak­mer všet­ky nákla­dy sú pokry­té z prog­ra­mu.

10999766_1657032364530876_974676857202619322_n

Kaž­dá kra­ji­na je zrej­me nie­čím iná, sú však aj také, kto­ré uro­bia naše vní­ma­nie sve­ta iné? Také, kto­ré nás neja­kým spô­so­bom zme­nia a ovplyv­nia?

Lukáš: Rád by som pove­dal, že to bola Čína, kto­rá mi ako prvá kra­ji­na ušted­ri­la kul­túr­nu fac­ku, ale to by som asi nebol úprim­ný. Prob­lé­mom je, že aj ces­to­va­nie po cudzích kra­ji­nách má svo­je obme­dze­nia vyplý­va­jú­ce z pova­hy ces­to­va­nia, a to pre­dov­šet­kým čas, resp. jeho nedos­ta­tok. Dva roky doza­du som bol dva týžd­ne v Kam­bo­dži a bol som naiv­ne pre­sved­če­ný o tom, ako som spoz­nal kra­ji­nu. Videl som iba von­kaj­šiu fasá­du, kto­rú som si inter­pre­to­val pod­ľa toho ako sa mi hodi­la do cel­ko­vé­ho obra­zu.
Teraz tu žijem už tak­mer rok a čím viac viem o kra­ji­ne, tým viac mám pocit, že ju vlast­ne nepo­znám. Na dru­hej stra­ne mám pocit, že viem až prí­liš veľa o pod­sta­te prob­lé­mov v Kam­bo­dži, na Slo­ven­sku a v šírom sve­te, kto­ré spo­lu úzko súvi­sia a sú navzá­jom pre­po­je­né. A k tomu mi dopo­mo­hol prá­ve život v Phnom Pen­he. Počas roka sa zme­ni­la nie­len moja pred­sta­va o sve­te, ale záro­veň sa zme­ni­la aj moja pred­sta­va o mojej úlo­he v ňom. Pre­dov­šet­kým v oblas­ti osob­nej zod­po­ved­nos­ti nie­len za seba, ale pre­dov­šet­kým za svo­je oko­lie.

10420381_1593088184258628_6736929729496557643_n

Doro­ta: Z môj­ho pohľa­du, kra­ji­na, kto­rá mi otvo­ri­la oči, bola Ban­gla­déš. Je to kra­ji­na, kde bie­da a utr­pe­nie je na kaž­dom kro­ku, kde cho­ro­by sú lie­či­teľ­né, len ak na to máte pros­tried­ky- v opač­nom prí­pa­de len čaká­te na smrť. A táto skú­se­nosť dras­tic­kým spô­so­bom zme­ni­la môj pohľad na svet, pre­to­že som vždy veri­la, že keď je člo­vek pra­co­vi­tý a má víziu, tak môže dosiah­nuť všet­ko, čo si zau­mie­ni. To ale nie je prav­da.

Vede­li ste, že ak deti, kto­ré trpia pod­vý­ži­vou do dvoch rokov svoj­ho živo­ta, môžu stra­tiť až 20 bodov svoj­ho IQ? Ako môže člo­vek, kto­rý pre­mýš­ľa o tom, čo dá zaj­tra do úst, súpe­riť s člo­ve­kom ako ja, kto­rý má stra­te­gic­kú víziu na ďal­ších 5 – 10 rokov? Keď si toto uve­do­mí­me, tak musí­me nut­ne pre­hod­no­tiť nasta­ve­nie súčas­nej sve­to­vej soli­da­ri­ty, kto­rá sa musí zvý­šiť. Ako táto glo­bál­na nerov­nosť ovplyv­ňu­je naše kaž­do­den­né živo­ty, môže­me vidieť aj na súčas­nej mig­rač­nej vlne. Nemô­že­me oča­ká­vať, že bude­me kupo­vať veci, na kto­rých pri­már­ni pro­du­cen­ti zará­ba­jú mini­mum, a títo ľudia sa s tým jed­no­du­cho zmie­ria a nebu­dú chcieť svoj život zlep­šiť. Musí­me sa začať zau­jí­mať, čo kupu­je­me, a tla­čiť na veľ­ké kor­po­rá­cie, aby sa zača­li sprá­vať zod­po­ved­ne, nie­len k ľuďom, ale aj k prí­ro­de.

12557678_1699598946940884_1224209086_o

Urči­te máte mno­ho zážit­kov z vašich ciest, pre­zra­dí­te nám neja­ké z tých naj­lep­ších či naj­vtip­nej­ších?

Lukáš: …asi by som mohol pre­zra­diť prí­beh o tom ako si kama­rát­ka objed­na­la v kaviar­ni ľado­vú kávu so sper­mia­mi, o tom ako som išiel v lete s Bjork do Ostra­vy, či o tom ako som strá­vil noc na poli­caj­nej sta­ni­ci v Bang­ko­ku, ale to by sme išli už do bul­vá­ru.
A tak rad­šej poviem nie­čo málo o tom, čo veľa ľudí pova­žu­je za samoz­rej­mé, ale pre mňa je to vzác­ne. Naprí­klad, dote­raz si veľ­mi dob­re pamä­tám ten super pocit, keď som z Číny pri­le­tel do Hel­sínk. Všet­ci ľudia na letis­ku boli milí, úcti­ví a sluš­ní. Dokon­ca mi jeden pán podržal asi na päť sekúnd dve­re na záchod a ja som sa sko­ro rozp­la­kal od šťas­tia. Znie to zvlášt­ne, ale po tom čo som zažil v Číne, som si fakt uve­do­mil ako je veľ­mi dôle­ži­té, aby sme boli k sebe lás­ka­ví, sluš­ní a pomá­ha­li si.

1898885_1450406791860102_1930526862_o

Čerstvý záži­tok mám z vyba­vo­va­nia víz do Mjan­mar­ska na veľ­vys­la­nec­tve v Phnom Pen­he. V štvor­stra­no­vej žia­dos­ti sa ma pýta­li na rôz­ne úda­je ako far­ba očí, výš­ka a far­ba vla­sov. Pri­pa­da­lo mi to zvlášt­ne vzhľa­dom na to, že k žia­dos­ti som pri­lo­žil dve fot­ky, ale ok. V tej­to sek­cii sa pýta­li aj na com­ple­xi­on- slo­víč­ko kto­ré som dote­raz nikde v lite­ra­tú­re nevi­del. Nech­cel som pôso­biť tráp­ne a pýtať sa Kam­bo­dža­nov na anglic­ké slo­víč­ko, a tak som logic­ky pred­po­kla­dal, že sa pýta­jú na váhu. Napí­sal som svo­jich osem­de­sia­to­sem, Doro­te som zo sluš­nos­ti ubral pár kilo­gra­mov. Žia­dosť som dokon­čil vypí­sa­ným môj­ho živo­to­pi­su a odo­vzdal ju pra­cov­níč­ke veľ­vys­la­nec­tva. Tá okam­ži­te vybuch­la smie­chom, pre­to­že som namies­to far­by svo­jej kože, napí­sal kilo­gra­my. Nikdy by mi však nena­pad­lo, že sa ma nie­kto bude pýtať na far­bu kože pri žia­dos­ti o víza.

12184259_1681671198733659_2847070940256661652_o

Pre­ces­to­va­li ste rôz­ne vzdia­le­né mies­ta, odpo­rú­ča­te očko­va­nie či pois­te­nie pred taký­mi­to ces­ta­mi? Je to pod­ľa vašich skú­se­nos­tí potreb­né?

Lukáš: Dlhé roky som ces­to­val bez očko­va­nia a nestre­tol som sa s prob­lé­ma­mi. Avšak minu­lý rok som sa zaoč­ko­val pro­ti žltač­ke a bruš­né­mu týfu­su, čo odpo­rú­čam kaž­dé­mu, ak má mož­nosť. Ja som zopár rokov doza­du nemal dosta­tok peňa­zí na očko­va­nie, a tak som to ris­kol. Rizi­ko som sa sna­žil eli­mi­no­vať dob­rou hygie­nou, raci­onál­nym sprá­va­ním a akým­si oby­čaj­ným roz­umom. Pois­te­nie by som urči­te odpo­ru­čil kaž­dé­mu, pre­to­že fakt nikdy nevie­te čo sa môže stať a dnes sú na trhu dostup­né dob­ré pois­te­nia za dvad­sať eur na rok.

1910608_1692648730969239_2104368253865506778_n

Lukáš, asi pred rokom si vie­dol kurz “Ces­to­va­nie bez ces­tov­ky, aka za málo peňa­zí veľa muzi­ky“ je ten­to pro­jekt ešte aktu­ál­ny?

Lukáš: Ces­to­va­nie pre mňa nikdy nebo­lo o odškr­tá­va­ní si miest, či vytvá­ra­ní sel­fie na Face­bo­ok, aby som sa pochvá­lil kama­rá­tom. Ces­to­vať v mojich očiach zna­me­ná pre­dov­šet­kým zís­ka­nie vedo­mos­tí, čer­pa­nie skú­se­nos­tí, osob­nost­ný roz­voj a for­mo­va­nie pohľa­du na svet ako taký. Je to for­ma vzde­la­nia, kto­rá učí rešpek­tu, lás­ke a k ľud­skos­ti, čo sa bohu­žiaľ na Slo­ven­sku prí­liš neho­dí poli­tic­kej eli­te, kto­rá para­zi­tu­je na stra­chu a pred­sud­koch. Hlav­ne teraz pred voľ­ba­mi.

11265218_1647923575441755_2391829678507202354_n

Učí­me sa mate­ma­ti­ku, fyzi­ku, geo­gra­fiu, ale neučí­me sa pre­mýš­ľať a konať s empa­ti­ou. A to ma štve, pre­to­že si neuve­do­mu­je­me fatál­ne násled­ky náš­ho dneš­né­ho sprá­va­nia. A pre­to som tým­to kur­zom, či moji­mi ďal­ší­mi akti­vi­ta­mi chcel ľudom pri­blí­žiť ces­to­va­nie ako for­mu vzde­la­nia, kto­ré im poskyt­ne úpl­ne iný pohľad na svet, než ten čo sa k nim bež­ne dosta­ne u nás v spo­loč­nos­ti. A v tom budem urči­te pokra­čo­vať, aj keď neviem či pria­mo tým­to kur­zom, ale­bo iný­mi akti­vi­ta­mi, ako naprí­klad už spo­mí­na­nou kni­hou, kto­rá nie­kto­ré zále­ži­tos­ti vysvet­ľu­je lep­šie. Verím, že ju stih­nem dokon­čiť do kon­ca mar­ca a čita­te­ľov nie­len zaba­ví, ale hlav­ne ich donú­ti pre­mýš­ľať.

12544792_1699598230274289_1661446423_o

Hovo­rí sa, že aj šťas­tie sa dá kúpiť za penia­ze, a to prá­ve finan­cia­mi utra­te­ný­mi za ces­to­va­nie. Je to prav­da? Náj­de člo­vek na ces­te šťas­tie?

Lukáš: Pre kaž­dé­ho člo­ve­ka zna­me­ná slo­vo šťas­tie úpl­ne nie­čo iné, a to pla­tí aj pri ces­to­va­ní. Nie­kto­rí ľudia majú radi luxus­né rezor­ty, kde si môžu odpo­či­núť, vypnúť mozog a na chvíľ­ku sa nesta­rať vôbec o nič. Sú šťast­ní a ich šťas­tie bolo spro­stred­ko­va­né peniaz­mi. Na dru­hej stra­ne sú ľudia, kto­rí sto­pu­jú, pre­spá­va­jú cez couch­sur­fing, kŕmia sa cez dum­ster diving a tak­tiež sú šťast­ní. Aj oni potre­bu­jú penia­ze, len výraz­ne menej, ale o to viac potre­bu­jú času. V oboch prí­pa­doch zohrá­va­jú penia­ze urči­tú rolu pri zaob­sta­ra­ní si šťas­tia, avšak ich význam je pre­ce­ňo­va­ný.

Ich úlo­ha je len iba aké­si spro­stred­ko­va­nie, napo­je­né na to naj­dô­le­ži­tej­šie, čo v živo­te máme, na čas. Penia­ze a ich hod­no­ta sú v sku­toč­nos­ti ire­le­vant­né. Hod­no­ta pia­tich dolá­rov pre mňa a pre star­šiu bez­det­nú pani v Kam­bo­dži odsú­de­nú na žob­ra­nie, je veľ­mi odliš­ná. Záro­veň, penia­ze sú len pros­tým vyjad­re­ním toho, akým spô­so­bom doká­že­me pre­me­niť náš čas na nie­čo, čo nás uži­ví. Je to tak len aké­si pre­mie­ňa­nie využi­tia času na dostup­nej­šiu menu, kto­rú pou­ží­va­me ako hmot­né pla­tid­lo. Áno, je to rudi­men­tár­ne pla­tid­lo, avšak v sku­toč­nos­ti pla­tí­me našim časom, nie peniaz­mi. A my máme prá­vo na to, aby sme náš čas na sve­te využi­li na zís­ka­nie šťas­tia, či už na ces­te, ale­bo doma v obý­vač­ke.

SONY DSC

Ďaku­jem za roz­ho­vor a pra­jem veľa ďal­ších neza­bud­nu­teľ­ných ciest!

Ak vás Lukáš a Doro­ta zau­ja­li, môže­te ich nájsť tu: On the road

Vedelisteze.sk

Zdroj: vedelisteze.sk, zdroj foto­gra­fií: archív Doro­ta & Lukáš

Pridať komentár (0)