Dva domy, ale len jedna obývačka. Umelecky založený pár myslel aj na budúce generácie

  • Dom je prispôsobený deťom, ktoré sa po čase budú chcieť osamostaniť
  • Drevodom je tak rozdelený do dvoch domov, ktorých meeting pointom je obývacia izba
 srcset
Eduard Kudláč, Eduard Kudláč
  • Dom je prispôsobený deťom, ktoré sa po čase budú chcieť osamostaniť
  • Drevodom je tak rozdelený do dvoch domov, ktorých meeting pointom je obývacia izba

Sú dva, šikovne riešené pre potreby rodiny a neďaleko od Bratislavy. Reč je o rodinnom drevodome rozdelenom na dva menšie domy, ktoré prednedávnom vyrástli v rakúskom Marcheggu.

Dvojica domov prepojených otvorenou dennou zónou vytvára priestor pre život a kreatívnu prácu členov rodiny. Klientmi boli tentokrát divadelný režisér a scénografka, ktorý stavali pre seba, dve menšie deti a staršiu dcéru.

Dom navrhli architekti Jaromír Krobot a Michal Vacho. Interiér  zrealizovala sama scénografka Eva Kudláčová.

Spolužitie pod dvoma strechami

Koncept počíta s možnosťou neskoršieho rozdelenia a samostatného fungovania oboch celkov. Nakoľko deti sa po čase môžu osamostatniť, ale zároveň byť v blízkosti rodičov. Architekt v tomto bode nastavil rámec, zvyšok ostal v kompetencii rodiny.

„Dom pre divadelného režiséra a scénografku je scénou pre život. Ich, ich dvoch malých detí a staršej dcéry,“ hovorí o projekte architekt Jaromír Krobot.

Proces stavby ako divadelná hra

Stavba má nasledovné dejstvá: V prvom sú dva domy – jadro, v druhom interiér od Evy – scénografky, v treťom terasy a neplánovaný domček na náradie.

„Autonómny a pre nás občas prekvapivý vznik a život jednotlivých častí tohto súboru sme postupne prijali, dokonca začali považovať za súčasť koncepcie domu. Do jeho vývoja aktívne zasahujú obyvatelia – spoluautori a pre nás sa proces stáva ešte zaujímavejším.

Celé toto predstavenie sa odohráva na pozadí veľmi výrazného fortifikačného múru z 13. storočia, ktorý dodáva obsahový rámec a pevné ukotvenie v čase,“ vysvetľuje koncept stavby Krobot.

Koncept domu je akýmsi prevzatím vzorca sídelného plánu bývalého českého kráľovského mesta Marchegg, jeho takmer pravidelného zastavania, plných a prázdnych priestorov a hradieb, ktoré celé mestečko uzatvárajú do jedného celku.

Práve táto myšlienka sa nakoniec odzrkadlila do výsledného projektu. Pôdorys je veľmi jednoduchý, za to funkčný a spĺňa zadanie klientov mať súkromie v oboch častiach domu. 

Prvé podlažie

Druhé podlažie

 

Jednoduchosť bola zachovaná aj v samotnom návrhu interiéru. Dominuje drevo a šedá. Dom, respektíve dva domy sú oproti sebe posunuté, v ich prepojení je hlavný obytný priestor, veľký, spájajúci a zároveň členený tvarom stropu na dve menšie „územia“.

Obývačka ako meeting point dvoch domov

Dva domy sú teraz domom pre rodinu a ateliér oboch rodičov s letnou izbou pre staršiu dcéru.

Pripravené sú ale aj na možné rozdelenie na dva samostatné – každý so svojím zázemím, kde pomyselným miestom stretávania a akými „námestím“ sa stáva priestor obývacej izby.

Podkrovné dobrodružstvo detských izieb

Priestory sú zámerne vyprázdnené, biele a čisté, ktoré si postupne naplnia ich obyvatelia. Detské izby sú dobrodružne v podkroví, do jednej z nich sa ide po rebríku.

Dom je drevostavba, vyrobená hneď za riekou – v rodinnej firme, v hale na Záhorí, dovezená a montovaná vo forme celých hotových stien priamo na mieste.

Najnovšie video