Európska komisia investuje do propagácie vegánskej stravy stovky miliónov eur. Čo sa deje?

V Európe rastie dopyt po rastlinných bielkovinách, ktoré sú pre vegánov i vegetarianov náhradou mäsa. Siahajú po nich ale aj „mäsožravci“, keď majú chuť na zmenu.

Podľa dát spoločnosti 210 Analytics, rastlinné alternatívy mäsa vyhľadáva a konzumuje viac ako 60 % generácie Y, ktorá je zároveň v súčasnosti najrozšírenejšou skupinou na pracovnom trhu. Situáciou sa zaoberá aj Európska komisia (EK). Informovala o tom Asociácia spoločenskej zodpovednosti v Českej republike.

zdroj: Pixabay

Podľa zistenia EK, európske poľnohospodárstvo v súčasnosti nedokáže pokryť dopyt spotrebiteľov po rastlinnej strave. Až 85% hospodárskej plochy sa totiž využíva na pestovanie krmiva pre dobytok a iné hospodárske zvieratá.

EK chce rastlinnú stravu podporovať, pretože jej produkcia je ekonomicky aj ekologicky výhodnejšia. Okrem podpory samotných pestovateľov, bude EK aj aktívne propagovať prínos rastlinných bielkovín pre telo. Na podporu rastlinnej stravy vyčlenila na budúci rok takmer 200 miliónov eur. Cieľom je smerovať kontinent k potravinovej sebestačnosti. Napríklad zo spotreby repky sa v Európe vypestuje 79 %, ale pri takej sóji je to len 5 %. Preto musíme každý rok dovážať milióny ton rastlinných bielkovín.

Od rozširovania rastlinnej stravy medzi Európanmi sa očakáva o pokles obezity, ktorá vážne trápi vysoké počty detí i dospelých.

zdroj: pixabay.com

O rastlinné alternatívy mäsa i mlieka sa na základe dopytu zákazníkov čoraz viac zaujíma aj súkromný sektor – reštaurácie a obchodné reťazce. Potvrdzuje to Unilever, jeden z najväčších potravinových výrobcov na svete. Predaj alternatív mlieka od 2011 stúpol o celých 30 %. Odbyt nových živočíšnych produktov vzrástol len o 7,5 %, oproti tomu predaj nových rastlinných výrobkov dosiahol nárast takmer 15%.

Prechod na rastlinú stravu nie je len otázkou etiky či súcitu so zvieratami. Aspoň zníženie živočíšnej produkcie je nevyhnutné pre záchanu klímy na našej planéte. Ži­vo­číšna vý­roba pro­du­kuje ce­lo­sve­tovo 9 % emi­sií CO2, 35 % emi­sií oxidu du­síka a 34 % cel­ko­vého ob­jemu emi­sií čpavku.