Federico Pistono: Má 32, za sebou 4 startupy a radil firmám ako Google či Lufthansa

Amer Owaida / 7. novembra 2018 / Tech a inovácie

  • Fe­de­rico Pis­tono toho za svo­jich 32 ro­kov sti­hol ne­uve­ri­teľne veľa
  • Má 15-ročné skú­se­nosti v rôz­nych od­vet­viach, šé­fuje block­chai­no­vému od­de­le­niu vo firme Hy­per­loop Tran­s­por­ta­tion Tech­no­lo­gies
  • Vy­dal 2 knihy a ab­sol­vo­val Sin­gu­la­rity Uni­ver­sity
  • A už čo­skoro bude jed­ným zo spík­rov na Slo­va­kia Tech Fo­rum Expo

Opí­sať Fe­de­rica nie je jed­no­du­ché, jeho zá­ujmy sú ši­roké a vo svo­jom port­fó­liu má toho ne­sku­točne veľa. Má 32 ro­kov a sti­hol spo­lu­za­lo­žiť dva ame­rické a dva ta­lian­ske star­tupy, pop­ri­tom sti­hol vy­dať dve knihy, jedna z nich ne­sie kon­tro­verzný ná­zov „Ro­boti nám vezmú prácu: ale je to v po­riadku“.

V tejto chvíli si si možno po­ve­dal, že na tak mladý vek je to už cel­kom dosť, ale tam to ne­končí. Ra­dil aj fir­mám, ktoré sa na­chá­dzajú v reb­ríčku For­tune 500 a jeho prácu vy­užila aj Európ­ska ko­mi­sia. Je najm­lad­ším čle­nom naj­väč­šej a najp­res­tíž­nej­šej ta­lian­skej sku­piny An­gel In­ves­tors a pô­sobí aj ako tech­no­lo­gický expert v prog­rame Code:life is di­gi­tal v naj­väč­šej te­le­ví­zií v Ta­lian­sku. Te­raz ho máš šancu vi­dieť na­živo na Slo­va­kia Tech Fo­rum Expo. V na­šom roz­ho­vore si mô­žeš pre­čí­tať len časť toho, čo sa mô­žeš do­zve­dieť na jeho pred­náške.

Na svoj mladý vek si veľmi úspešný a máš zhruba 15 ro­kov skú­se­ností v rôz­nych od­vet­viach. Mo­men­tálne šé­fu­ješ od­seku block­chain v Hy­per­loop Tran­s­por­ta­tion Tech­no­lo­gies. Ako si sa na túto po­zí­ciu do­stal? 

V pr­vom rade si ne­mys­lím, že som úspešný. Vždy, keď ces­tu­jem, stre­tá­vam ľudí, ktorí ma pre­sved­čia o tom, že som po­zadu. Je to len ve­cou per­spek­tívy. S té­mou block­chainu som sa stre­tol v roku 2010, ale v tej dobe som sa ve­no­val rôz­nym eko­no­mic­kým té­mam a block­chainu som ne­ve­no­val takú po­zor­nosť. O rok ne­skôr, keď som sa po­zrel na ma­te­ma­tický zá­klad DLT  (dis­tri­bu­ted led­ger tech­no­logy), za­čal som sa o to zau­jí­mať.

Me­dzi­tým som mal 2 star­tupy, ktoré sa ve­no­vali on­line vzde­lá­va­niu v New Yorku, po­tom v San Fran­ciscu a ne­skôr sme sa pre­su­nuli do Juž­nej Ame­riky a po­tom do Európy. Block­chainu som sa opäť za­čal ve­no­vať pred pri­bližne dva a pol ro­kom. Vtedy som stre­tol pred­sedu Hy­per­loop TT na uda­losti or­ga­ni­zo­va­nej Roc­ke­fel­le­ro­vou na­dá­ciou. Tam sme sa stretli, spria­te­lili a po­tom mi dal po­nuku pri­po­jiť sa k jeho tímu.

A tak som sa do­stal sem. Zo za­čiatku som sa zdrá­hal pri­jať po­nuku, keďže svoju slo­bodu si ne­sku­točne vá­žim, do­konca viac ako čo­koľ­vek iné. A po­da­rilo sa mi unik­núť po­trebe pra­co­vať pre nie­koho v 2011 a od­vtedy som sa k tomu ne­vrá­til. Preto bolo pre mňa zvláštne stať sa sú­čas­ťou exis­tu­jú­cej firmy, na­miesto toho, aby som firmu bu­do­val ja, keďže som na to bol zvyk­nutý. Bola to vý­nimka, pre­tože som si mys­lel, že to bola dobrá prí­le­ži­tosť pra­co­vať na pro­jekte, ktorý ma nad­chol a tak­tiež na tech­no­ló­gií, ktorá bola vzru­šu­júca. 

Kde vi­díš vy­uži­tie Block­chainu v Hy­per­lo­ope?

Aby som uvie­dol veci na pravú mieru, už je to zo­pár me­sia­cov čo som od­stú­pil od svo­jej úlohy šéfa block­chai­no­vého od­de­le­nia a už ho ve­diem len for­málne, lebo sa za­tiaľ ne­na­šiel ná­stupca. Mo­men­tálne sa sú­stre­dím na iné veci, zá­ro­veň pra­cu­jem na pár ďal­ších pro­jek­toch, ale ne­mô­žem o tom ho­vo­riť, keďže inde ne­mô­žem po­ru­šiť do­hodu o ml­čan­li­vosti. Čo ti však mô­žem po­ve­dať je to, že v bu­dúc­nosti vi­dím vy­uži­tie block­chainu na všetko, čo po­u­žíva roz­lo­že­nie ri­zika a roz­lo­že­nie in­for­má­cií. Všetko, čo sa za­oberá roz­lo­že­ním dát na rôzne miesta, aby boli bez­peč­nej­šie.

Ak máš nie­koľko strán, ktoré sa mu­sia na nie­čom do­hod­núť, ak po­u­ží­vaš tech­no­ló­giu „dis­tri­bu­ted led­ger“, ne­pot­re­bu­ješ mať jednu en­titu, kto­rej mu­síš dô­ve­ro­vať, ale máš dô­veru roz­de­lenú cez celú sieť, tým pá­dom mô­žeš dô­ve­ro­vať sa­mot­nej sieti na­miesto tej jed­nej en­tity. Tak­tiež to môže zjed­no­du­šiť celý pro­ces ces­to­va­nia z bodu A do bodu B, z jed­nej kra­jiny do dru­hej, cez iné ju­ris­dik­cie, rôzne iden­ti­fi­kačné údaje, lís­tky a mô­žete zjed­no­du­šiť celý pro­ces a uľah­čiť ho či už po by­rok­ra­tic­kej stránke, ale aj po tech­nic­kej. Exis­tuje veľa rôz­nych ap­li­ká­cií, ktoré môžu byť po­u­žité, či už špe­ci­ficky pre Hy­per­loop, ale aj pre mnoho ďal­ších vecí.

Tak­tiež si mys­lím, že Block­chain sa ne­musí po­u­ží­vať na mnohé veci, na ktoré sa v sú­čas­nosti po­u­žíva a ľu­dia, ktorí chcú všetko „to­ke­ni­zo­vať“, sa mi zdajú tro­chu hlúpi. Block­chain nemá zmy­sel vo väč­šine po­u­žití v sku­toč­nosti, je dobrý na de­cen­tra­li­zá­ciu a to je to, na čo by sa malo po­u­ží­vať.

Ak by to bolo na tebe, kde by si Block­chain ap­li­ko­val ty a v akých od­vet­viach? 

Ne­za­me­ria­val by som sa na kon­krétne od­vet­via, ale skôr na kon­krétne vy­uži­tia. Jed­ným z nich je ochrana úda­jov, fi­nančné trans­ak­cie, ale aj zmluvy, do­hody, po­zem­kové práva. Čo­koľ­vek, čo má spo­ločné so zmlu­vou o nie­čom, čo je ľahko me­ra­teľné alebo kvan­ti­fi­ko­va­teľné. Niečo čo ne­vy­ža­duje ar­bit­ráž zo strany nie­koho iného.

Nie všetko by malo byť na Block­chaine a nie hneď, pre­tože Block­chain je v po­čia­toč­nom štá­diu vý­voja, takže je tro­chu ako web v po­lo­vici 90. ro­kov. Veľmi mladá tech­no­ló­gia, vo veľmi sko­rom štá­diu vý­voja. Tech­no­ló­gie zvy­čajne po­tre­bujú od 20 do 25 ro­kov, aby boli sta­bilné, Block­chain je tu pri­bližne 11 ro­kov.

Čiže vi­díš to ešte na ďal­ších 15 ro­kov vý­voja skôr ako sa stanú sú­čas­ťou kaž­do­den­ného ži­vota?

Vi­dím to na 15 ro­kov kým sa stane veľ­kou sú­čas­ťou na­šich ži­vo­tov. Osobne si mys­lím, že v prie­behu najb­liž­ších 3 až 5 ro­kov uvi­díme vy­uži­tia, ktoré budú ap­li­ko­va­teľné v re­ál­nom svete a zá­ro­veň budú block­chai­nové pro­to­koly sta­bil­nej­šie. Čo sa týka veľ­kop­loš­ných ap­li­ká­cií, ktoré budú po­u­žité po ce­lom svete, tak to od­ha­du­jem na ďal­ších 15 ro­kov. 

Si opi­so­vaný ako fu­tu­rista. Ako by si tento po­jem vy­svet­lil vlast­nými slo­vami, čo to pre teba zna­mená?

Úp­rimne, to slovo ne­mám v láske. Je snob­ské, lebo re­a­lita je, že nik ne­vidí do bu­dúc­nosti. Zá­ro­veň je to „spot­vo­rené“ po­me­no­va­nie, lebo fu­tu­risti boli ta­lian­ske kul­túrne hnu­tie, ktoré exis­to­valo na za­čiatku mi­nu­lého sto­ro­čia. Hnu­tie sa tý­kalo zmien a pri­ja­tia týchto zmien ne­zá­visle od toho, či boli tieto zmeny dobré alebo zlé.

Takže s týmto hnu­tím sa ne­sto­tož­ňu­jem. V dneš­nom ho­vo­ro­vom ja­zyku by sa ako fu­tu­rista dal opí­sať člo­vek, ktorý sa hl­boko zau­jíma o to, čo sa bude v bu­dúc­nosti diať a pre­mýšľa nad mož­nými sce­nármi a o ich prav­de­po­dob­nosti. Roz­mýšľa nad tým aké pod­mienky a ktoré pre­menné budú v týchto sce­ná­roch hrať vý­znamnú rolu. Takže len preto, že niečo je ne­spoz­na­teľné alebo ne­pred­ví­da­teľné, ne­zna­mená to, že všetky ná­zory na bu­dúc­nosť sú ce­nené rov­nako, alebo zna­me­najú to isté. 

Ho­vo­ril si že, bu­dúc­nosť bude celá alebo tak­mer celá di­gi­tálna. Bu­deme podľa teba sme­ro­vať viac do di­gi­tál­nej doby? 

Nie som si istý, že bu­dúc­nosť bude di­gi­tálna. Ne­mys­lím si, že som to nie­kedy po­ve­dal. Ale ak aj ná­ho­dou áno, tak celá di­gi­tálna ne­bude. V sú­čas­nosti vi­díme trend, že ľu­dia hľa­dia na mi­nu­losť, spo­mí­najú na staré časy. Hľa­dajú staré veci vy­ro­bené z dreva alebo ba­žia po zá­žit­koch. Mys­lím, že je to tro­chu také roz­ča­ro­va­nie. Je to ako v 60. ro­koch, keď sme vy­mys­leli plasty. Všetci si mys­leli, že všetko bude z plas­tov. Te­raz sme zis­tili, že plasty ško­dia nie­len ľu­ďom, ale aj prí­rode. Čiže úplne di­gi­tálna bu­dúc­nosť ne­musí byť ne­vy­hnutne dobrá a vlastne tam asi ani ne­sme­ru­jeme. Is­teže, veci v di­gi­tál­nej po­dobe sú prí­stup­nej­šie a ľah­šie sa pre­ná­šajú, ukla­dajú a sú cel­kovo efek­tív­nej­šie, ale ne­mys­lím si, že sme­ru­jeme k úplne di­gi­tál­nej bu­dúc­nosti. Ur­čite sa sna­žíme viac in­for­má­cií di­gi­ta­li­zo­vať a sa­moz­rejme, je tu prav­de­po­dob­nosť, že bu­deme mať viac di­gi­tál­nych zá­žit­kov vďaka vir­tu­ál­nej re­a­lite. Ale zá­ro­veň možno uvi­díme ná­vrat k tomu, ako to bolo pô­vodne. 

Hy­po­te­ticky, čo môže ľud­stvo oča­ká­vať od najb­liž­šieho de­sať­ro­čia?

Mys­lím si, že to bude taká zmes. Všetko je už tak zdi­gi­ta­li­zo­vané, že ľu­dia to budú po­va­žo­vať za sa­moz­rej­mosť. A na­miesto toho sa budú veľmi sna­žiť nájsť ne­jaký je­di­nečný zá­ži­tok, ktorý nie je di­gi­tálny. Mo­men­tálne je to na­opak, ak skú­siš vir­tu­álnu re­a­litu, si je­den z mála, ktorý za­žil di­gi­ta­li­zo­vaný svet. V bu­dúc­nosti to však možno bude iné, di­gi­tálne sa stane štan­dar­dom a ľu­dia budú hľa­dať opak, budú hľa­dať to, čo ne­majú. 

Pridať komentár (0)