Federico Pistono: Má 32, za sebou 4 startupy a radil firmám ako Google či Lufthansa

  • Federico Pistono toho za svojich 32 rokov stihol neuveriteľne veľa
  • Má 15-ročné skúsenosti v rôznych odvetviach, šéfuje blockchainovému oddeleniu vo firme Hyperloop Transportation Technologies
  • Vydal 2 knihy a absolvoval Singularity University
  • A už čoskoro bude jedným zo spíkrov na Slovakia Tech Forum Expo
  • Federico Pistono toho za svojich 32 rokov stihol neuveriteľne veľa
  • Má 15-ročné skúsenosti v rôznych odvetviach, šéfuje blockchainovému oddeleniu vo firme Hyperloop Transportation Technologies
  • Vydal 2 knihy a absolvoval Singularity University
  • A už čoskoro bude jedným zo spíkrov na Slovakia Tech Forum Expo

Opísať Federica nie je jednoduché, jeho záujmy sú široké a vo svojom portfóliu má toho neskutočne veľa. Má 32 rokov a stihol spoluzaložiť dva americké a dva talianske startupy, popritom stihol vydať dve knihy, jedna z nich nesie kontroverzný názov „Roboti nám vezmú prácu: ale je to v poriadku“.

V tejto chvíli si si možno povedal, že na tak mladý vek je to už celkom dosť, ale tam to nekončí. Radil aj firmám, ktoré sa nachádzajú v rebríčku Fortune 500 a jeho prácu využila aj Európska komisia. Je najmladším členom najväčšej a najprestížnejšej talianskej skupiny Angel Investors a pôsobí aj ako technologický expert v programe Code:life is digital v najväčšej televízií v Taliansku. Teraz ho máš šancu vidieť naživo na Slovakia Tech Forum Expo. V našom rozhovore si môžeš prečítať len časť toho, čo sa môžeš dozvedieť na jeho prednáške.

Na svoj mladý vek si veľmi úspešný a máš zhruba 15 rokov skúseností v rôznych odvetviach. Momentálne šéfuješ odseku blockchain v Hyperloop Transportation Technologies. Ako si sa na túto pozíciu dostal? 

V prvom rade si nemyslím, že som úspešný. Vždy, keď cestujem, stretávam ľudí, ktorí ma presvedčia o tom, že som pozadu. Je to len vecou perspektívy. S témou blockchainu som sa stretol v roku 2010, ale v tej dobe som sa venoval rôznym ekonomickým témam a blockchainu som nevenoval takú pozornosť. O rok neskôr, keď som sa pozrel na matematický základ DLT  (distributed ledger technology), začal som sa o to zaujímať.

Medzitým som mal 2 startupy, ktoré sa venovali online vzdelávaniu v New Yorku, potom v San Franciscu a neskôr sme sa presunuli do Južnej Ameriky a potom do Európy. Blockchainu som sa opäť začal venovať pred približne dva a pol rokom. Vtedy som stretol predsedu Hyperloop TT na udalosti organizovanej Rockefellerovou nadáciou. Tam sme sa stretli, spriatelili a potom mi dal ponuku pripojiť sa k jeho tímu.

A tak som sa dostal sem. Zo začiatku som sa zdráhal prijať ponuku, keďže svoju slobodu si neskutočne vážim, dokonca viac ako čokoľvek iné. A podarilo sa mi uniknúť potrebe pracovať pre niekoho v 2011 a odvtedy som sa k tomu nevrátil. Preto bolo pre mňa zvláštne stať sa súčasťou existujúcej firmy, namiesto toho, aby som firmu budoval ja, keďže som na to bol zvyknutý. Bola to výnimka, pretože som si myslel, že to bola dobrá príležitosť pracovať na projekte, ktorý ma nadchol a taktiež na technológií, ktorá bola vzrušujúca. 

Kde vidíš využitie Blockchainu v Hyperloope?

Aby som uviedol veci na pravú mieru, už je to zopár mesiacov čo som odstúpil od svojej úlohy šéfa blockchainového oddelenia a už ho vediem len formálne, lebo sa zatiaľ nenašiel nástupca. Momentálne sa sústredím na iné veci, zároveň pracujem na pár ďalších projektoch, ale nemôžem o tom hovoriť, keďže inde nemôžem porušiť dohodu o mlčanlivosti. Čo ti však môžem povedať je to, že v budúcnosti vidím využitie blockchainu na všetko, čo používa rozloženie rizika a rozloženie informácií. Všetko, čo sa zaoberá rozložením dát na rôzne miesta, aby boli bezpečnejšie.

Ak máš niekoľko strán, ktoré sa musia na niečom dohodnúť, ak používaš technológiu „distributed ledger“, nepotrebuješ mať jednu entitu, ktorej musíš dôverovať, ale máš dôveru rozdelenú cez celú sieť, tým pádom môžeš dôverovať samotnej sieti namiesto tej jednej entity. Taktiež to môže zjednodušiť celý proces cestovania z bodu A do bodu B, z jednej krajiny do druhej, cez iné jurisdikcie, rôzne identifikačné údaje, lístky a môžete zjednodušiť celý proces a uľahčiť ho či už po byrokratickej stránke, ale aj po technickej. Existuje veľa rôznych aplikácií, ktoré môžu byť použité, či už špecificky pre Hyperloop, ale aj pre mnoho ďalších vecí.

Taktiež si myslím, že Blockchain sa nemusí používať na mnohé veci, na ktoré sa v súčasnosti používa a ľudia, ktorí chcú všetko „tokenizovať“, sa mi zdajú trochu hlúpi. Blockchain nemá zmysel vo väčšine použití v skutočnosti, je dobrý na decentralizáciu a to je to, na čo by sa malo používať.

Ak by to bolo na tebe, kde by si Blockchain aplikoval ty a v akých odvetviach? 

Nezameriaval by som sa na konkrétne odvetvia, ale skôr na konkrétne využitia. Jedným z nich je ochrana údajov, finančné transakcie, ale aj zmluvy, dohody, pozemkové práva. Čokoľvek, čo má spoločné so zmluvou o niečom, čo je ľahko merateľné alebo kvantifikovateľné. Niečo čo nevyžaduje arbitráž zo strany niekoho iného.

Nie všetko by malo byť na Blockchaine a nie hneď, pretože Blockchain je v počiatočnom štádiu vývoja, takže je trochu ako web v polovici 90. rokov. Veľmi mladá technológia, vo veľmi skorom štádiu vývoja. Technológie zvyčajne potrebujú od 20 do 25 rokov, aby boli stabilné, Blockchain je tu približne 11 rokov.

Čiže vidíš to ešte na ďalších 15 rokov vývoja skôr ako sa stanú súčasťou každodenného života?

Vidím to na 15 rokov kým sa stane veľkou súčasťou našich životov. Osobne si myslím, že v priebehu najbližších 3 až 5 rokov uvidíme využitia, ktoré budú aplikovateľné v reálnom svete a zároveň budú blockchainové protokoly stabilnejšie. Čo sa týka veľkoplošných aplikácií, ktoré budú použité po celom svete, tak to odhadujem na ďalších 15 rokov. 

Si opisovaný ako futurista. Ako by si tento pojem vysvetlil vlastnými slovami, čo to pre teba znamená?

Úprimne, to slovo nemám v láske. Je snobské, lebo realita je, že nik nevidí do budúcnosti. Zároveň je to „spotvorené“ pomenovanie, lebo futuristi boli talianske kultúrne hnutie, ktoré existovalo na začiatku minulého storočia. Hnutie sa týkalo zmien a prijatia týchto zmien nezávisle od toho, či boli tieto zmeny dobré alebo zlé.

Takže s týmto hnutím sa nestotožňujem. V dnešnom hovorovom jazyku by sa ako futurista dal opísať človek, ktorý sa hlboko zaujíma o to, čo sa bude v budúcnosti diať a premýšľa nad možnými scenármi a o ich pravdepodobnosti. Rozmýšľa nad tým aké podmienky a ktoré premenné budú v týchto scenároch hrať významnú rolu. Takže len preto, že niečo je nespoznateľné alebo nepredvídateľné, neznamená to, že všetky názory na budúcnosť sú cenené rovnako, alebo znamenajú to isté. 

Hovoril si že, budúcnosť bude celá alebo takmer celá digitálna. Budeme podľa teba smerovať viac do digitálnej doby? 

Nie som si istý, že budúcnosť bude digitálna. Nemyslím si, že som to niekedy povedal. Ale ak aj náhodou áno, tak celá digitálna nebude. V súčasnosti vidíme trend, že ľudia hľadia na minulosť, spomínajú na staré časy. Hľadajú staré veci vyrobené z dreva alebo bažia po zážitkoch. Myslím, že je to trochu také rozčarovanie. Je to ako v 60. rokoch, keď sme vymysleli plasty. Všetci si mysleli, že všetko bude z plastov. Teraz sme zistili, že plasty škodia nielen ľuďom, ale aj prírode. Čiže úplne digitálna budúcnosť nemusí byť nevyhnutne dobrá a vlastne tam asi ani nesmerujeme. Isteže, veci v digitálnej podobe sú prístupnejšie a ľahšie sa prenášajú, ukladajú a sú celkovo efektívnejšie, ale nemyslím si, že smerujeme k úplne digitálnej budúcnosti. Určite sa snažíme viac informácií digitalizovať a samozrejme, je tu pravdepodobnosť, že budeme mať viac digitálnych zážitkov vďaka virtuálnej realite. Ale zároveň možno uvidíme návrat k tomu, ako to bolo pôvodne. 

Hypoteticky, čo môže ľudstvo očakávať od najbližšieho desaťročia?

Myslím si, že to bude taká zmes. Všetko je už tak zdigitalizované, že ľudia to budú považovať za samozrejmosť. A namiesto toho sa budú veľmi snažiť nájsť nejaký jedinečný zážitok, ktorý nie je digitálny. Momentálne je to naopak, ak skúsiš virtuálnu realitu, si jeden z mála, ktorý zažil digitalizovaný svet. V budúcnosti to však možno bude iné, digitálne sa stane štandardom a ľudia budú hľadať opak, budú hľadať to, čo nemajú.