Fejkové hodinky Mikulca obleteli Slovensko. Zisťovali sme, či vlastníctvo fejku možno klasifikovať ako priestupok

Nie je to tak dávno, čo sa minister vnútra SR Roman Mikulec predviedol vo videorozhovore SME, kde rozprával o zadržaní riaditeľa policajnej inšpekcie Adriána Szabóa, ktorý je obvinený z korupcie. Pozornému oku diváka však neušli luxusné hodinky, ktorých cena je vyššia ako 7 000 eur. Detail si všimol fotograf Michal Burza. 

Ide o digitálne hodinky značky Breitling a mohlo by ísť o model, ktorý sa predáva za viac ako 18 000 eur. „Tam mi však nesedí počet koruniek,“ uviedol na sociálnej sieti fotograf, ktorý je známy najmä vďaka fotografiám z covidových oddelení v slovenských nemocniciach. Neskôr skúmaním vyšlo najavo, že ide o lacnejší model, ktorý stojí viac ako 7 000 eur.

Zákon neporušil

Po veľmi krátkom čase sa Mikulec priznal, že nejde o pravé hodinky. Ide o dar, ktorý dostal od kamaráta. „Hodinky, na ktoré sa pýtate, sú darčekom, ktorý dostal v minulosti od blízkeho človeka z recesie. Samozrejme, ide o repliku luxusných hodiniek, ktoré nemajú pre pána ministra inú než čisto sentimentálnu hodnotu viazanú na konkrétnu chvíľu a človeka, ktorý mu ich daroval,“ napísala riaditeľka tlačového odboru Barbara Túrosová.

Keďže boli hodinky darom, Mikulec žiaden trestný čin neporušil. Jediný trestný čin, ktorý sa venuje ochrane „značiek“, resp. „právam z ochranných známok“, je definovaný v § 281 trestného zákona: § 281 Porušovanie práv k ochrannej známke, označeniu pôvodu výrobku a obchodnému menu (1) Kto uvedie do obehu tovar alebo poskytne služby neoprávnene označené označením zhodným alebo zameniteľnými s ochrannou známkou, ku ktorej právo používať ju patrí inému, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

zdroj: TASR/Roman Hanc

To znamená, že uvádzaním sa rozumie najmä predaj tohto tovaru. „Môže to však byť aj akékoľvek iné uvádzanie na trh (napr. výmena za iný tovar, darovanie inému predajcovi, ktorý tovar ďalej predáva, prípadne iným spôsobom rozširuje medzi zákazníkov a pod.) Držanie falšovaného tovaru v osobnom vlastníctve pre osobnú potrebu nie je postihnuteľné ani ako priestupok,“ dopĺňa predseda Úradu priemyselného vlastníctva Mgr. Matúš Medvec, MBA pre Startitup.

Rizikový, no rastúci trend

Keď sa povie slovo fejk, väčšina z nás si predstaví kabelku luxusnej značky za pár šupov. Fejk však môže byť aj potravina, detská hračka, liek či nápoj. Jednoducho povedané, ide o nepoctivú napodobeninu čohosi, čo niekto vymyslel, zaplatil a realizoval. Tým, že si fejk kúpiš, neriskuješ nič iné ako nízku kvalitu.

zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Pre výrobcov však ide o riziko, pretože napodobeniny predstavujú istú formu krádeže. „Falšovanie výrobkov je vážnym globálnym problémom, ktorý sa negatívne dotýka aj Slovenska. Trpia ním nielen výrobcovia luxusného oblečenia, kabeliek či parfumov, ale aj výrobcovia liekov, domáceho náradia, kozmetiky a pod. Falšuje sa takmer všetko, čo je možné predať, od najlacnejších výrobkov ako sú napríklad zubné pasty či hygienické prípravky, cez výrobky vyššej ceny ako sú hračky, spotrebná elektronika, náhradné dielce automobilov, až po najdrahšie výrobky ako napríklad automobily,“ píše sa na webe Úradu priemyselného vlastníctva SR. 

Nie je žiadnym prekvapením, že väčšina fejkov sa k nám dostáva z Číny. Nezaostávajú však ani iné krajiny. „Ukazuje sa, že námorná doprava je i naďalej hlavným kanálom na prepravu falšovaného tovaru, pričom Čína je jeho hlavným zdrojom a celosvetovo sa podieľa až 79 % na celkovej hodnote zaistených falzifikátov prepravovaných kontajnermi. Ku krajinám obchodujúcim s falšovaným tovarom patria aj India, Malajzia, Mexiko, Singapur, Thajsko, Turecko a Spojené arabské emiráty,“ uvádza predseda ÚPV SR Matúš Medvec.

„Celkovo dosiahol svetový obchod s falšovaným tovarom 460 miliárd eur, čo predstavuje približne 3,3 % svetového obchodu. Falošný tovar predstavoval 6,8 % dovozu tovaru z tretích krajín do EÚ v hodnote 121 miliárd eur. Výška strát v dôsledku falšovania a pirátstva sa v SR odhaduje na 456 mil. eur a z dôvodu falšovania tovarov je celková hodnota ušlého zisku 84 eur na obyvateľa Slovenska,“ uzatvára Medvec.