Fico očakáva stanovisko prezidentky k referendu. Jeho túžba sa možno nenaplní, slová právničky hovoria jasne

Šéf Smer-SD Robert Fico sa podľa všetkého pri téme referenda nevzdáva. Napriek tomu, že prednedávnom prvý pokus politikom a iniciátorom nevyšiel a ústavný súd referendovú otázku označil ako protiústavnú, na stole je už druhá iniciatíva.

Smer na čele s Ficom už stihol odoslať hlave štátu ďalšie dve referendové otázky. V súčasnosti sa tak očakáva práve reakcia Zuzany Čaputovej. 

Na ťahu je prezidentka

Otázne tak je, ako bude samotná prezidentka postupovať. „Žiadame prezidentku, aby dala zelenú, aby sa neobracala na Ústavný súd, aby umožnila začatie zberu podpisov pod petíciu, ktorá bude viesť k referendu o predčasných voľbách,“ adresoval Čaputovej Fico na tlačovke minulý piatok.

Expremiér tak naráža na prezidentkine kroky, ktoré uskutočnila pri prvom referende. O ňom sa hovorilo intenzívne pred letom tohto roku. Petičný výbor spolu aj so stranami, ako Smer či Hlas-SD, vyzbierali v rámci petičnej akcie vyše 600-tisíc podpisov.

Tie odovzdali na podateľni prezidentského paláca začiatkom mája. Prezidentka sa tak následne obrátila na Ústavný súd SR. Ten preskúmal petičnú otázku a vyhlásil ju za protiústavnú. Tým pádom sa referendum nekonalo.

Dnes však ide o inú situáciu. Pri prvom referende boli najskôr vyzbierané podpisy a prezidentke putoval prakticky hotový návrh na referendum. V tomto prípade však Robert Fico odovzdal referendové otázky hlave štátu a podpisy bude zbierať až potom.

„Prezidentka má v tejto chvíli iné povinnosti, na list sa čakalo takmer dva týždne,“ uviedla jej kancelária koncom októbra. Prezidentka posledný týždeň strávila na klimatickom samite v Glasgowe. 

S otázkou, či sa prezidentka opäť obráti na ústavný súd, sme sa obrátili aj na jej kanceláriu, no do vydania článku neodpovedali. Tému sme rozobrali aj v tomto článku.

Kontaktovali sme aj právnika Petra Kubinu, ktorý do mája zastupoval prezidentku a radil jej aj vo veci podania podnetu na Ústavný súd SR v súvislosti s prvým referendom. Ten zatiaľ nechcel komentovať, či by sa mala prezidentka aj tentokrát obrátiť na inštitúciu v Košiciach.

„Radšej sa nebudem vyjadrovať, aby som nepovedal niečo skôr, ako niekto iný. Nevidel som tie otázky ešte, tak sa k ním nebudem vyjadrovať,“ povedal k téme stručne. Zároveň je jasné, čo si myslí o samotnej  Ficovej iniciatíve. „Viete, toto je politika,“ uzavrel právnik.

Nie je to zmysluplné

Ústavná právnička Lucia Berdisová si zase myslí, že otázka, či sa obrátiť, alebo neobrátiť na Ústavný súd SR, nie je vôbec na stole. A to z toho dôvodu, že nie sú splnené podmienky, na základe ktorých by sa malo referendum uskutočniť.

„Vždy som samotnému konaniu pred ústavným súdom rozumela tak, že ide o konanie, keď už sú splnené podmienky na vyhlásenie referenda. Teda buď je referendum iniciované hlasovaním v národnej rade, alebo sú splnené podmienky formou vyzbierania podpisov petíciou,“ vysvetľovala pre Startitup odborníčka.

Podľa jej názoru sa nemôže postupovať podobne, ako to mieni napríklad Robert Fico pri ďalších referendových otázkach. „V tomto štádiu nie je zmysluplné sa ústavného súdu niečo pýtať,“ osvetlila právnička.

V hre je zmena ústavy

Keďže ústavný súd prvé referendum zmietol doslova zo stola a označil otázku za protiústavnú, v hre sa objavil aj ďalší scenár, a to prekopanie samotnej ústavy. Práve vďaka jej zmene by sa dalo skrátiť volebné obdobie poslancov pomocou referenda.

Minulý víkend napríklad šéf národnej rady Boris Kollár priznal, že za Ficov návrh ohľadom referenda nezahlasuje, no pri otázke možnej zmeny ústavy by bol benevolentnejší.

„Je to opozícia. Ja určite nebudem robiť politické body pánovi Ficovi. Je to môj oponent a ja proti Smeru bojujem,“ bojovne vyhlásil v relácii RTVS O 5 minút 12 Kollár. O téme sme písali aj tu.

Za vyhlásenie referenda je naopak ústavný právnik a emeritný sudca ústavného súdu Ján Drgonec.

„Ústava Slovenskej republiky sa dosiaľ menila dvadsaťkrát a menila sa pre výrazne väčšie blbosti, ako je zmena v prospech referenda. Osobne si myslím, že referendum sa malo konať už v tej podobe, akú ústava má, ale ak sa držíme presvedčenia, že podľa platnej ústavy to nejde, tak si myslím, že je to závažný dôvod, aby sa ústava v tomto punkte zmenila,“ povedal pre Staritup exsudca ústavného súdu.