Fíni dva roky rozdávali stovky eur zadarmo. Testovanie však stopli a dnes sú známe výsledky

Univerzálny základný príjem bez ohľadu na to, či má človek prácu, to nepochybne znie ako sen. Ale aký dôsledok by mal takýto systém na správanie spoločnosti? Neodradilo by to ľudí od práce?

Fíni už odpoveď poznajú. Univerzálny základný príjem, ktorý predstavoval 560 eur mesačne, testovali na dvoch tisíckach svojich občanoch dva roky. Jednou z otázok bolo, či takáto podpora zvýši zamestnanosť, respektíve motivuje ľudí k hľadaniu si práce. Ukázalo sa, že zamestnanosť sa síce nezvýšila, ale čo sa výrazne zlepšilo, sú životné podmienky účastníkov a psychické zdravie.

Výsledkami dvojročného testu zákonodarci aj tak nie sú veľmi nadšení. Proti jeho trvalému a plošnému zavedeniu sú teraz všetky hlavné politické strany v parlamente a Fínsko túto otázku uzavrelo. Nepodmienený príjem pre všetkých občanov má ale stále podporu Zelených a Ľavicovej aliancie.

Zobraziť celú galériu (2)

zdroj: Pixabay

Mohol by základný príjem ale fungovať na Slovensku?

Pre Slovensko je univerzálny základný príjem stále možnosťou. Fínsky minister financií Petteri Orpo pre Euroaktiv vysvetlil, že výsledky sú neuspokojivé pre vyspelú krajinu ako je Fínsko, pretože má veľmi vysokú zamestnanosť, pri ktorej nemožno pozorovať výraznejšie zlepšenie stavu chudoby. Vyplýva z toho, že pokus by sa mal uskutočniť aj v chudobnejších krajinách alebo krajinách s vyššou nezamestnanosťou. Tam môžu byť výsledky totiž úplne odlišné. Orpo tiež priznal, že systém so základným príjmom mohol byť nastavený lepšie. Dodal, že súčasný sociálny systém nemôže fungovať bez podmienenosti, vysokej miery zamestnanosti a ekonomického rastu.

Na Slovensku je nezamestnanosť síce štatisticky pomerne nízka, avšak ľudia z mnohých oblastí stále žijú bez pracovných príležitostí. Veľa ľudí je tiež nespokojných s platom či náplňou práce. Zaujímavosťou je, že posledné roky u nás stúpa počet žien v podnikateľskom sektore. Tieto ženy zväčša rozbiehajú svoj biznis na materskej dovolenke, inými slovami, keď majú pasívny príjem a viac času na rozvoj vlastných plánov a zručností, pričom sa nemusia obávať o strechu nad hlavou. Je teda možné, že univerzálny základný príjem by krajine ako Slovensko mohol pomôcť. 

Orpo poukazuje na to, že k dispozícii sú viaceré formy motivácie ako pasívny príjem bez práce. Ľudí možno motivovať napríklad odpustením dane z menej platených zamestnaní, znížením odvodov a podobne – teda podmieniť benefity, ktoré človek dostáva za prácu.

Zobraziť celú galériu (2)

zdroj: Pixabay

Podpora lenivých alebo nevyhnutná budúcnosť?

O podpore lenivosti sa hovoriť asi nedá, nakoľko univerzálny základný príjem vo Fínsku bol 560 eur, čo je oproti tamojšej priemernej mzde 3500 eur minimum a určite človeku neposkytne blahobyt. Avšak z druhej strany takáto malá suma by ako tak stačila na prežitie. Človek, ktorý sa ocitne bez práce by sa tak nemusel báť o svoju existenciu a zároveň by sa mohol udržiavať v decentnom stave. 

Univerzálny základný príjem je podľa niektorých odborníkov či vizionára Elona Muska nevyhnutnou budúcnosťou. S nástupom robotizácie príde o prácu veľa ľudí, ktorí nie sú leniví či neschopní. Stroje proste preberú ich rolu na pracovnom trhu a preškolenie sa do inej oblasti nie je také jednoduché ani rýchle. Aj v čase, keď sa nezamestnaní ľudia budú pripravovať na iné povolanie, musia z niečoho žiť. Ťažko bývať pod mostom a platiť si napríklad IT kurzy, či budovať vlastnú firmu.

Aby sme boli spravodliví, robotizácia nie je iba hrozba, ale prinesie aj nové pracovné miesta. Problém je, že výučba na školách je zastaralá a nepripravuje deti na prácu v sektoroch, kde by sa mohli uplatniť popri strojoch.